Caracas 26. januára 2019 (HSP/RT/Foto: Twitter)

Dramatické udalosti vo Venezuele sa zapíšu ako “štátny prevrat vedený USA”. Washington sa tiež snaží sám sebe dať povolenie na vojenskú intervenciu, ktorá by mohla zapríčiniť proxy vojnu s Ruskom, konštatuje v úvode svojho komentára britský novinár Finian Cunningham pre RT.

Tento týždeň viceprezident USA Mike Pence vo videu adresovanom “ľuďom z Venezuely” vyzýval, aby vyšli do ulíc protestovať proti zvolenej vláde. Vyzval tiež bezpečnostné sily krajiny, aby podporili protesty, a dodal: “My sme s vami.”

Nasledujúci deň opozičný líder Juan Guaidó zvolal v hlavnom meste Caracas veľké zhromaždenie a vyhlásil sa za “dočasného prezidenta Venezuely”, odsudzujúc pritom Nicolasa Madura ako “uzurpátora”.  Hneď na to prezident USA Trump oznamuje, že uznáva Guaida za legitímnu autoritu vo Venezuele, k čomu sa rýchlo pridáva Kanada a niekoľko “pravicových vlád krajín Južnej Ameriky spojených s Washingtonom”. Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom týždňa vyjadril podporu “obnove demokracie” vo Venezuele a pozdravuje “odvahu stoviek tisíc Venezuelčanov pochodujúcich za svoju slobodu”.

Cunningham vo svojom komentári píše ďalej o tom, že Maduro na to reagoval zrušením diplomatických vzťahov s USA a nariadil americkým diplomatom odísť z krajiny do 72 hodín. “Potom, podľa scenára, minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo varuje – s klasickou logikou Alice v krajine zázrakov, že odvtedy, čo Maduro už nie je legitímnym prezidentom, nemá právomoc prerušiť diplomatické vzťahy s Washingtonom,” pokračuje Cunningham.

Podľa neho “Trump a Pompeo nebezpečne hrozia prípadne vojenskou akciou, ak budú diplomati USA a ďalší personál ohrození”, čo by teda malo znamenať, že “Madurova vláda má zakázané sankcionovať  USA”, pretože “akýkoľvek krok k vyhnaniu amerického personálu by mohol byť chápaný ako ohrozenie jeho bezpečnosti, čo v logike Washingtonu znamená vojenskú odpoveď”.

No zároveň, podľa Cunninghama, “Washington rozširuje ochranu svojich záujmov vo Venezuele aj na opozičné skupiny proti Madurovi”, keď Trump varoval, že Maduro bude zodpovedný za akékoľvek násilné činy proti demonštrantom. Takže na základe toho všetkého Cunningham konštatuje: “A tak je situácia Washingtonom pripravená na eskaláciu do občianskej vojny.”

Americkí prikyvovači

Na stranu Washingtonu sa pridali “pravicové vlády” juhoamerických krajín, ako napríklad Kolumbia, novozvolený brazílsky prezident Jair Bolsonaro, Argentína, Čile, Paraguaj a Peru.

Rusko odsúdilo zásahy USA do vnútorných záležitostí Venezuely, považujúc Madura za legitímneho štátneho predstaviteľa, a varovalo USA pred nasadením vojenskej sily do krajiny. Aj Čína, Bolívia, Kuba, Turecko a Irán okrem iného podporili Madurovu vládu a odsúdili politiku Washingtonu snažiacu sa o zmenu režimu.

“Trumpova administratíva teda nielenže zapaľuje búrku vo Venezuele, ale vytvára priestor pre medzinárodnú proxy vojnu, nie odlišnú od tej, ktorú Washington a jeho spojenci vytvorili v Sýrii,” vkladá Cunningham svoju domnienku.

Pripomína, že USA boli v konflikte s Venezuelou už dávnejšie, keď pred viac ako 20 rokmi sa dostala do čela v krajine socialistická vláda, najskôr pod Hugom Chávezom, potom pod jeho nástupcom Nicolasom Madurom. Už v roku 2002 prebehol prevrat proti Chávezovi, ale neúspešne. Potom Obama nasadil ekonomické sankcie na venezuelský životne dôležitý ropný priemysel, ktoré viedli k súčasnej sociálnej kríze a k nespokojnostiam, ktoré Washington podnecoval.

Koncom minulého roka Trump vyhlásil Madurovu vládu za národnú bezpečnostnú hrozbu, ale čo podľa Cunninghama spustilo najnovší tlak z Washingtonu, je “otvorenejšia aliancia Ruska s Caracasom”. Minulý mesiac totiž Maduro v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom podpísal niekoľko miliardových dohôd týkajúcich sa prieskumu ropy, baníctva, poľnohospodárstva a iných obchodných vzťahov.

Legitímny prezident

Maduro v máji 2018 už druhýkrát vyhral voľby, tentoraz s takmer 67% hlasov, hoci pri nízkej účasti okolo 46%. Ale Cunningham zdôrazňuje, že je to viac ako 9 miliónov Venezuelčanov a “voľby boli medzinárodnými pozorovateľmi zdokumentované ako čisté a spravodlivé”.

Viceprezident USA Mike Pence údajne telefonoval s opozičným Juanom Guaidom a podľa Cunninghama je zrejmé, že “prevrat sa začal s následnými verejnými komentármi od Pencea podporujúce zvrhnutie Madura”. Cunningham teraz očakáva “zvýšenie ekonomickej blokády Venezuely zmrazením finančných aktív ropnej spoločnosti v USA, alebo námornú blokádu, a ak bude násilie eskalovať, možno aj vojenskú intervenciu”.

“Čo je však ešte viac zákerné, je zjavná nezákonnosť akcií Washingtonu. Opozičná osoba, ktorú Biely dom pomazal za úradujúceho prezidenta a menší kongresový orgán, ktorý kontroluje, bol vyhlásený v rozpore s ústavou prijatou Najvyšším súdom vo Venezuele. Juan Guaidó preto nemá mandát alebo legitímnosť, aby sa menoval za vodcu krajiny. Jeho autorita je vyhlásená Washingtonom,” dodáva Cunningham na záver.