Koichi Ai: Globálna obchodná vojna nebude, nikto na nej nemá záujem

Bratislava 27. mája 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Mark Schiefelbein)

Kým v minulom storočí dominovala Európa a USA, tak v súčasnom sa kyvadlo vychyľuje v prospech Ázie. V nej bojuje o vplyv a dominanciu Čína s Japonskom. Krajina vychádzajúceho slnka vidí svoju pozíciu v užšej spolupráci s USA a EÚ. S úniou už má dohodu, ktorá vytvorí najväčšiu zónu voľného obchodu na svete v roku 2019. Tá bude v prospech oboch strán, tvrdí v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky jeden z jej vyjednávačov a riaditeľ Japonského inštitútu medzinárodných vzťahov Koichi Ai.

Ako by ste popísali súčasný stav pri obchodných sporoch, ktoré majú USA s EÚ a s Čínou a pri zavádzaní ciel, či aspoň hrození nimi? Je to už obchodná vojna?

To si nemyslím. Verím multilateralizmu v globálnych obchodných vzťahoch. Dúfam, že sa opäť podarí nastoliť systém, z ktorého budú profitovať všetky strany akéhokoľvek obchodu. Aj preto sa Japonsko chopilo iniciatívy v prípade Transpacifického partnerstva (TPP) po odstúpení USA od tejto dohody. Členské krajiny, okrem Japonska aj Austrália, Brunej, Kanada, Čile, Malajzia, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapur, Vietnam už podpísali dohodu a sú v procese jej ratifikácie.
Takže táto dohoda nie je pochovaná?

Nie, je to funkčná dohoda, ktorá platí aj napriek neúčasti USA. Veríme však, že sa Spojené štáty napokon vrátia späť k tejto dohode. Je to pre všetky strany, vrátane Američanov, v prvom rade veľká príležitosť.
Prečo si to myslíte? Americký prezident Donald Trump nevyzerá ako niekto, kto podporuje tento typ dohôd…

Keď uvidí, ako sa dohoda začne realizovať medzi zostávajúcimi jedenástimi členmi, tak pochopí, že je v záujme USA vrátiť sa. Nemyslím si, že je to definitívny verdikt Trumpa, aby ostali mimo. Je to chytrý muž, ktorý sleduje záujmy svojej krajiny.
Je to teda jeho vyjednávacia taktika? Blafuje?

Netrúfnem si ho presne charakterizovať žiadnym spôsobom. V každom prípade, je skúsený vyjednávač. Dokáže preto aj zmeniť svoje rozhodnutie, pokiaľ zistí, že je v záujme USA. My ostatní sme trpezliví a počkáme.
Je takáto dohoda v súlade s národnými záujmami Japonska? Napríklad aj v súvislosti s rastúcou čínskou dominanciou?

Čína nebude nikdy členom TPP. Táto dohoda sa môže stať vzorom pre podobné multilaterálne obchodné dohody v regióne. Čína nie je faktorom, ktorý by niekoho prinútil, aby vstúpil do TPP a vytváral protiváhu. Ani v prípade USA, pretože mnoho sektorov americkej ekonomiky môže profitovať z tejto dohody.
Myslíte si, že sa USA napokon dohodnú s EÚ, Japonskom a s Čínou na otázke ciel, tak, aby neprišlo k odvetným opatreniam, a teda obchodným vojnám?

Tieto témy sa môžu riešiť, tak ako v minulosti, na pôde Svetovej obchodnej organizácie, ktorá na to má príslušné mechanizmy. Nemyslím si, že je v niekoho záujme obchodná vojna. Som presvedčený, že napokon dospejú všetci k dohode. Tak, ako sme videli často aj v minulosti.
Ako hodnotíte ambiciózny čínsky projekt Pás a Cesta, ktorý má byť obchodnou Hodvábnou cestou 21. storočia?

Súhlasím, že je ambiciózny. Vítame však, že Čína chce využiť svoje veľkorysé finančné prostriedky, aby pomohla aj iným štátom budovať infraštruktúru, ktorú veľmi potrebujú. Bol by som však veľmi opatrný pri hodnotení, či projekt, ktorý v konkrétnej krajine Čína podporí, pomôže miestnej komunite, alebo bude slúžiť výhradne len jej záujmom. Ďalšou otvorenou otázkou je vlastníctvo infraštruktúry, ako sú cesty, železnice, prístavy. Budú patriť krajine, kde sa nachádzajú alebo Číne, ktorá ich finančne podporila a prípadne aj vybudovala? Nie je vylúčené, že budú patriť Číne, kým ich daná krajina nesplatí. Tieto otázniky a obavy sú na mieste. Japonsko je ochotné spolupracovať s Čínou na tomto projekte, pokiaľ sa spomínané obavy nenaplnia.
Myslíte si, že z tejto čínskej iniciatívy môžu profitovať všetky strany?

Ak budú projekty v prospech hosťujúcej krajiny a ekonomicky rentabilné, tak potom áno.
Stále je nedokončená aj obchodná dohoda medzi USA a EÚ, Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Podarí sa túto dohodu dokončiť, alebo je už definitívne pochovaná?

Táto dohoda by mohla byť výhodná pre obe strany. EÚ je dôležitý trh. Bol som vo vyjednávacom tíme dohody Japonsko – EÚ, ktorá je v procese ratifikácie a mala by začať platiť budúci rok. Táto dohoda vytvorí najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. TTIP má zmysel, pretože by prakticky prepojila tri najväčšie ekonomické celky na svete. Výsledkom by bol ďalší impulz pre vzájomný obchod v prospech všetkých troch strán. Preto žiadna zo spomínaných multilaterálnych dohôd nie je zrušená, len je pozastavená ich realizácia a to je veľký rozdiel.
V čom vidí Japonsko výhody dohody s EÚ?

EÚ je pre japonské firmy veľký trh a môže získať z voľného prístup naň. Platí to aj naopak. Úspora nie je len v odstránení ciel, ale aj rôznych regulácií a iných obmedzení pre jednotlivé produkty. Pre mnohé európske firmy to bude novinka, pretože isté časti japonského trhu v minulosti pre ne neboli otvorené. Pravidlá vzájomného obchodu, ktoré ustanovila dohoda, sú veľmi podrobné a výhodné pre obe strany.
Kde vidíte priestor pre európske firmy v Japonsku?

Napríklad v potravinárstve, kde sa po prvý raz v Japonsku začnú používať pojmy geografického pôvodu produktov. To je bežné v EÚ, no v Japonsku ide o novinku. Pre európske produkty je to výhoda, pretože to pomôže ich predaju v Japonsku.
Mnohí politológovia upozorňujú na to, že 21. storočie bude z hľadiska politického a ekonomického významu patriť skôr pacifickému ako atlantickému regiónu, čiže vplyv sa presunie zo Severnej Ameriky a Európy do Ázie. Súhlasíte s tým?

Nevnímam to až takto dramaticky. Ázia však bude naďalej rásť, najmä vďaka Indii a Číne, a ostane motorom svetovej ekonomiky. Nemyslím, že veľmi klesne význam USA a EÚ a ich podiel na svetovej ekonomike. Naopak, americké a európske firmy môžu vyťažiť z ázijského rastu.