Ich útok začal obvineniami z nášho financovania Kremľom, z väzieb na Rusko, z rôznych prepojení na Rusko. Až trochu naivná snaha vytvoriť okolo nás legendu ruskej hrozby, nástroja hybridnej vojny a podobne. Samozrejme, samé nezmysly.

To si uvedomili aj v konkurenčných médiách a posunuli svoju propagandu iným smerom. Začali nás obviňovať, že sme konšpirační a neoverujeme si zdroje a podobne. Inštitucionalizovala to organizovaná skupina okolo Alexeja Fulmeka (spolumajiteľ vydavateľstva Petit press – vydáva napríklad SME), ktorá v nás videla najmä ekonomickú konkurenciu a pokúsila sa nás ekonomicky zničiť zaradením našich novín na stránku konšpirátori a bránením nám v získavaní reklamy.

Bránili sme sa žalobami. Vo všetkých prípadoch súdy vydali neodkladné opatrenia, aby boli Hlavné správy z tohto zoznamu vypustené. Prevádzkovatelia zoznamu však nerešpektovali právo a súdne rozhodnutia, odmietali ich vykonať a rôznymi právnymi obštrukciami (napríklad previedli zoznam z reklamnej agentúry vo väčšinovom vlastníctve Petit pressu na občianske združenie) sa vyhýbali vykonaniu nariadení súdov.

Momentálne máme po voľbách. Všetci v republike sú tak trochu nespokojní i spokojní zároveň. Tak je to aj s konkurenčnými médiami. Na jednej strane padla vláda Smeru, čo bola ich hlavná agenda a cieľ, na druhej strane vypadli ich hlavné kone, ktoré mali prevziať moc. PS/Spolu vypadlo úplne, Kiska ledva preliezol a je najslabším hráčom v novovládnom štvorlístku. Nápomocné KDH vypadlo. Vládu zostavuje Matovič, ktorý nie je celkom ich obľúbenec a dokonca s Borisom Kollárom, ktorého nemôžu ani cítiť.

Vypadnuvšia opozícia, mimovládky a konkurenčné médiá analyzujú a hľadajú vinníka. Preceňujúc naše možnosti našli dôvod neúspechu ich plánov práve v nás a momentálne sa púšťajú do našej diskreditácie všetkými nástrojmi, ktoré majú k dispozícii.

Trollovia v diskusii na Hlavných správach do nej prispievajú rasistickými rečami a nacistickou symbolikou. Facebook zrušil kontá viacerým administrátorom našej fun page.

Samozrejme, nemôže chýbať ani snaha spájať nás s Kočnerom, podľa rovnice, kto sa dostal do kontaktu s Kočnerom, ten je vrahom novinára Kuciaka.

Tento článok je napísaný ako reakcia na luhársky článok, ktorý vyšiel v tyždni.sk.

Majiteľovi Hlavných správ Róbertovi Sopkovi sme položili niekoľko otázok v súvislosti s týmto článkom a Kočnerom:

Časopis Týždeň tvrdí, že Kočner posielal peniaze Hlavným správam. Ako je to teda s tými peniazmi?

Kočner Hlavné správy nefinacoval ani neplatil. Poslal nám peniaze iba raz, v reakcii na útok Jakuba Godu, blogera z denníka N. Goda na Hlavné správy zaútočil v polovici januára 2018 čo vyvolalo veľkú vlnu pohoršenia a solidarity. Dostali sme vtedy stovky finančných príspevkov. Medzi nimi aj od Kočnera. Predpokladám, že to bola jeho spontánna reakcia na útok denníka N, lebo dovtedy sa s ním nikto z redakcie nestretol ani ho osobne nepoznal. Keďže sme mali v redakcii číslo, lebo sme ho občasne žiadali o reakcie k jeho kauzám, poďakoval som sa mu textovou správou. Dovtedy som s ním nekomunikoval. Predpokladám však, že toto žiadny súdny človek nemôže pokladať za financovanie.

Kontaktoval vás následne Kočner?

Áno, niekedy ku koncu januára, teda ešte asi mesiac pred vraždou novinára navrhol stretnutie. Na ňom nám urobil ponuku na odkúpenie Hlavných správ. Mal viacero alternatív a variantov. Nakoniec som však jeho ponuku neprijal.

V článku sa tiež uvádza, že Kočner chcel umiestniť reklamu Hlavných správ na budovu Technopolu..

Bol to Kočnerov spontánny nápad. Ani sme sa k tejto veci viac nevrátili.

Prečo ste sa rozhodli Hlavné správy nepredať?

Zhodou okolností sme vtedy dostali tri ponuky na kúpu Hlavných správ. Hlavné správy vtedy prudko narástli a stali sa zaujímavé pre ľudí, ktorí chceli mať mediálny vplyv. Absolvoval som s každým z týchto záujemcov niekoľko stretnutí. Predaj novín alebo podielu v nich nie je jednoduchá vec. Treba dohodnúť množstvo detailov, nie len podiely a kúpnu cenu, ale aj víziu, investície v budúcnosti, rozdelenie výnosov, financovanie straty, predstavu o fungovaní a smerovaní atď. Počas týchto vyjednávaní som si uvedomil jednu zásadnú vec. A to, že ak by sme aj správy nepredali celé ale iba ich časť, povedzme polovičný podiel, tak okrem slušnej čiastky, ktorá by nám pribudla na účet, by nám pribudol aj človek, ktorý by rozprával do toho, čo majú alebo nemajú Hlavné správy písať, čím sa majú zaoberať, čomu venovať a nevenovať pozornosť. A to som si povedal, že nie. Uvedomil som si, že by sme dopadli ako denník Sme, ktorý sčasti vlastní Penta alebo denník N, ktorý vlastnia oligarchovia z Esetu alebo Týždeň, ktorý roky financuje Penta. Bolo by po našej slobode a nezávislosti, a tak som všetky tri ponuky odmietol. Povedal som si, že buď toto zvládneme sami, alebo zanikneme, ale rozvíjať noviny za cenu straty slobody nechcem.

Ako hodnotíte vaše kontakty s Kočnerom?

Keď som sa prvýkrát stretol s Kočnerom, bolo ešte pred vraždou novinára. Nikto nemohol tušiť, čo sa v nasledujúcich mesiacoch stane. Rovnako po vražde Kočner nebol podozrivý. Stal sa ním až na jeseň po zatknutí vrahov a Aleny Zsuzsovej, keď už bol vo väzbe kvôli zmenkám. Napriek tomu hodnotím tieto kontakty negatívne, lebo dnes dávajú možnosť konkurenčným médiám očierňovať nás a fabulovať rôzne klamstvá, a tak zase a znova ničiť našu reputáciu. Zároveň, keď si pomyslím, že zatiaľ čo Kočner so mnou dohadoval prevzatie média a získanie tak mediálneho priestoru a zároveň osnoval vraždu, mám čudný pocit.

Hlavné správy sa vždy stavali a aj budú stavať na stranu slabších. V prípade Kočnera som mal pocit, že tiež dostáva od médií viac, ako mu patrí. Avšak vo svetle dnešných informácií som bol úplne naivný hlupák. V tomto zmysle sa cítim podvedený.

Ďakujem za rozhovor.

Kočner bol v júni roku 2018 vzatý do väzby kvôli kauze zmenky TV Markíza. Na konci septembra 2018 po vzatí do väzby Aleny Zsuzsovej sa Marian Kočner stal podozrivým z objednania vraždy novinára Jána Kuciaka.

Pavol Novak