Otázky, ktoré súviseli so smrťou, riešili počas života a premýšľali nad tým, čo všetko musí človek urobiť, aby zvládol nástrahy a nebezpečia, ktoré ho očakávajú pri prechode z jednej formy života do inej. S tým súviselo aj hodnotenie skutkov, ktoré sa udiali na tomto svete.
V priebehu tisícročí nazhromaždili egyptskí kňazi obsiahle vedomosti o tom, ako prebieha cesta do podsvetia (tak nazývali druhý svet) a ako sa odohráva posmrtný súd, ktorému sa musí každá duša podrobiť. Všetko to zapísali do tajuplnej Egyptskej knihy mŕtvych.
Keď niekto zomrel, tak mu knihu vložili ako poradného sprievodcu do rakve. Texty knihy boli namaľované aj na steny hrobky bohatých zomrelých. Počas života sa starí Egypťania snažili žiť tak, aby dodržali príkazy knihy a aby potom pri súde duší prevážili ich dobré činy a sa tak mohli dostať ďalej tam, kde ich na nich čakal večný život.
Bohyňa spravodlivosti Maat mala pri súde duší rozhodujúce slovo. Len ten, kto si ju svojimi činmi naklonil, tak výlučne tomu darovala život večný.
Každý, kto si prečíta knihu mŕtvych starého Egypta, a pozná aj Danteho Božskú komédiu, tak si pravdepodobne uvedomí istú podobnosť medzi nimi.
Kniha je naozaj fascinujúcim dielom a kto ju pozorne číta a pozná rôzne relígie, filozofie, ale aj prírodné vedy, tak tam nájde mnohé úžasné poznatky, ktoré je možné nájsť ako prebrané a či pretransformované aj do kníh neskorších relígií, včítane kresťanstva a židovstva, ale sú obsiahnuté aj v niektorých vedných disciplínach modernej doby.
Podobne ako Židia tvrdia, že Biblia – Starý Zákon – je slovo Jahveho a moslimovia o Koráne, že je od Alaha, tak starí Egypťania boli presvedčení, že ku Knihe mŕtvych ich inšpiroval boh Thot. Ich boh Osiris – boh vzkriesenia – má mnohé vlastnosti ako biblický Ježiš. Ježiš, podobne ako on, tiež vstal z mŕtvych.
Roman Bednár