Klincevič komentuje výroky amerického veľvyslanca Johna Huntsmana: “Americké vyhrážky na Rusko neplatia”

Moskva 25. apríla 2019  (HSP/Newinform.com/Foto:Преступная Россия Twitter)

USA už začalo voči Rusku vystupovať otvorene agresívne a sú rozhodnutí  tlačiť na krajinu za každú cenu. Spoliehajú sa na hrubú silu a silné vyhlásenia. Tieto vyhrážky však údajne na Rusov neplatia 

Ruský politik a vojenský odborník Franz Klincevič okomentoval hrozby amerického veľvyslanca Johna Huntsmana na portáli newinform. Americký diplomat totiž nedávno tvrdil, že USA vyslali voči Rusku “varovný signál” a uviedol, že do Stredozemného mora priplávalo “200 tisíc ton americkej diplomacie”. Samozrejme, že nešlo o diplomaciu ale o vyhrážanie sa zbraňami…

V Stredozemnom mori sa ale objavili dve americké lietadlové lode USS Abraham Lincoln и USS John C. Stennis, ktoré sprevádzajú podporné bojové lode. Poslednýkrát sa takéto mohutné americké zoskupenie objavilo v Stredozemnom mori v roku 2016. Vtedy mohli Američania z palúb svojich “200 tisíc ton americkej diplomacie” tichučko sledovať ako Rusi Kalibrami likvidujú proamerické bandy v Sýrii. Prvý útok Kalibrami v roku 2015 bol pre Američanov natoľko prekvapujúci, že sa na takmer 72 hodín nezmohli na reakciu. Na veliteľských a kumunikačných centrách pod údermi Kalibrov vtedy skončili nielen rôzni teroristi, ale aj agenti tajných služieb, ktorí týchto teroristov viedli, alebo im poskytovali odbornú pomoc a rady. Roky 2015 a 2016 sú tak rokmi, v ktorých sa najviac rozšíril Arlingtonský cintorín.

Dnes sú Američania znepokojení vývojom situácie v Líbyi, kde Haftar úspešne oslabuje proamerické skupiny v Tripolise. Je možné, že nechcú zažiť aby sa im situácia v Líbyi vymkla z rúk podobne ako v Sýrii. Navyše, potrebujú ukázať všetkým čoraz viac reptajúcim partnerom v Európskej Únii, že stále sú veľmocou, ktorá dokáže rázne vystupovať. Takže sa možno staneme svedkami situácie, kedy dve americké flotily zničia Haftarove ozbrojené sily. Ak sa to stane, nasadenie dvoch flotíl na Haftara a jeho líbyjských milovníkov hašiša nesie možno prirovnať k nasadeniu špeciálneho protiteroristického komanda a oddielu ťažkoobrnenej poriadkovej polície na skupinu fajčiacich adolescentných výrastkov, ktorí ničia zeleň a zapaľujú smetné koše na sídlisku. Ak celý zásah nakoniec naozaj vyvrcholí len americkou akciou v Líbyi, tak budú Američania na smiech aj tomu poslednému pastierovi oviec v Afganistane, ktorý si na svojom mobilnom telefóne dokáže preslabikovať správy z al Jazeery. Skutočnosť, že Američania by boli nútení nasadiť dve mohutné flotily tam, kde Rusi nasadzujú rotu výsadkárov, však určite v konečnom dôsledku asi nebude ten signál, ktorý Američania mienili svetu vyslať.

Momentálne si ale Američania masírujú svoje pošramotené ego, pretože sa im nedarí, sú nútení do tlaku voči Rusku nasadzovať čoraz viac síl a zdrojov. Takže znejú rozhodné americké výroky typu o tom, že “200 tisíc ton americkej diplomacie je nástrojom na zdržiavanie Ruska a Moskva si konečne musí uvedomiť, kde je červená línia, ktorú nemôže prekročiť. A keď to Rusko nebude akceptovať, čo bude nasledovať? Pripláva do Stredozemného mora “400 tisíc ton americkej diplomacie” a objaví sa nová červená línia?

Franz Klincevič teda so záujmom okomentoval výroky Johna Huntsmana. Americké lietadlové flotily sú podľa Klinceviča zbraňami minulého storočia a súčasné moderné ruské zbrane, ktoré majú Rusi k dispozícii, odsunuli americké bojové flotily v čele s lietadlovými loďami do minulosti. Čo sa týka amerických aktivít v Stredozemnom mori, Američania presne vedia, kde v Sýrii sa nachádzajú ruské základne a ruskí vojaci, takže vedia, kam nesmú útočiť a ktorým oblastiam sa musia úctivo vyhýbať.

Ruské ponorky a bojové člny v Stredozemnom mori majú na svojich palubách Kalibre, ktoré je možné vybaviť aj nukleárnymi hlavicami. Američania radi rozprávajú o preventívnom a ohraničenom jadrovom údere, ktorý je súčasťou ich strategickej vojenskej doktríny, v prípade útoku na ruské jednotky v Sýrii by však mali možnosť prežiť si prípadný, ohraničený útok Kalibrami s nukleárnymi hlavicami aj na vlastnej koži a to určite nie je skúsenosť, po ktorej Američania túžia. Jedna vec je bombardovať bezbranných civilistov v Nagasaki a Hirošime atómovými zbraňami a oblievať vietnamské či iracké bezbranné civilné obyvateľstvo napalmom, iná vec je dostať sa sám do role obete.

Franc Klincevič dokonca pre portál newinform uviedol, že Američania nedokážu svoje bojové lietadlové lode ochrániť ani pred modernými ruskými raketami (Kindžaly), ktorých rýchlosť znemožňuje americkú obranu, takže Rusko nepotrebuje nasadzovať rakety s nukleárnymi hlavicami. V prípade hypotetického konfliktu v Stredozemnom mori tak môžu Rusi premeniť “200 tisíc ton americkej diplomacie na 200 tisíc ton potopenej americkej diplomacie. Konflikt medzi veľmocami Ruskom a USA by však následne určite eskaloval.

Franc Klincevič nepochybuje o tom, že Američania majú mohutnú armádu schopnú presadzovať americké záujmy. Väčšina krajín sveta je vydaná napospas americkým predstavám demokracie a bombokracie, na Rusko a Čínu však americké vyhrážky neplatia. Američania môžu využívať sankcie a USD ako zbraň voči Rusku a Rusko usilovne a pomerne úspešne pracuje na tom, aby túto americkú hrozbu zneškodnilo. Ale Američania si môžu byť istí, prikladať si pištoľ k hlave Rusi nenechajú. Veď to si nenechajú ani Afgánci, ktorí nemajú žiadne letectvo, lietadlové lode či atómové zbrane. A už 16 rokov nielenže úspešne vzdorujú americkým okupantom, ale safari na Američanov v Afganistane nadobúda čoraz výraznejšiu podobu.

Rusko sleduje svoje vlastné geopolitické záujmy v multipolárnom svete a Američania si budú musieť na túto skutočnosť zvyknúť. Čas amerického nátlaku sa končí a závisí len od Američanov, do akého stupňa konfrontácie budú ochotní zájsť a aké škody a straty sú ochotní akceptovať.