Môj profil 
Predplatné
Pred časom usporiadali v Bratislave v Dome novinárov tlačovú konferenciu dvaja občianski aktivisti. Ladislav Uhlár a Ľubomír Špacír upozornili na fenomén, ktorý na prvý pohľad možno nie je príliš závažný, avšak ktorý je v skutočnosti jednou z kritických slabín systému, v ktorom žijeme: na podvodníkov, ktorí sa klamaním a ohováraním dostávajú k moci a ovládajú spoločnosť.
Aktivisti Uhlár a Špacír na svojej tlačovke vyzvali generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na odstúpenie z funkcie generálneho prokurátora za nečinnosť. Išlo o to, že generálny prokurátor nekonal a nekoná v mnohých prípadoch, v ktorých, napriek tomu, že ohováranie je u nás stále trestným činom, niektorí politici otvorene tvrdia o svojich konkurentoch veci, ktoré podľa aktivistov už spĺňajú zákonné kritériá na trestný čin.
Uhlár a Špacír uviedli aj niekoľko konkrétnych príkladov. Spomenuli napríklad diskusnú reláciu televízie Markíza, v ktorej mal líder hnutia OĽaNO Igor Matovič povedať: „Ja sa stretnem s každým mafiánom, s každým šéfom kriminálnej organizácie – stretol som sa aj s Kaliňákom aj s Ficom.“ Matovič aj inde opakovane označil stranu Smer-SD za mafiu a zločineckú organizáciu. Ďalší politici zase nazývajú inú stranu fašistickou alebo prezidenta SR označujú za zločinca.
Podľa aktivistov takéto tvrdenia sú natoľko vážne, že by mali byť riešené príslušnými orgánmi. A buď by sa ukázalo, že sú pravdivé, keby boli podložené dôkazmi, alebo by mali byť brané ako ohováranie a poškodzovanie dobrého mena, a to až do chvíle, kým by sa nepreukázalo, že sú pravdivé. Tak či onak, mal by niekto niesť zodpovednosť, tvrdia aktivisti. Podľa nich toto je jediný spôsob ako s tým správne naložiť, ak chceme ctiť prezumpciu neviny a právny štát.
Je rozdiel, keď niekoho medzi sebou ohovárajú chlapi v pohostinstve či ženy na manikúre, a keď ide o ohováranie v masmédiách, ktoré zjavne má za cieľ niekomu spôsobiť ujmu na politickom vplyve. Kým prvý prípad patrí k životu a netreba ho preceňovať, ten druhý prípad je nebezpečný v tom, že jeho dôsledkom môže byť znefunkčnenie demokracie a uchopenie moci silami, ktorých pracovnou metódou, a teda iste aj podstatou ich morálky, je klamanie a zavádzanie občanov. V takom prípade sa voľby stávajú súťažou klamárov, kde víťazom je ten, kto viac sľúbi/viac oklame. A tu už sa politika nebadane mení na trestnú činnosť.
Aj na Slovensku máme strany, ktorých úspech vyrástol na tomto druhu viac či menej nekalej činnosti – strany, ktorých pracovnou metódou je klamanie, strašenie a ohováranie. Len si spomeňme, kto takmer každý deň usporadúva tlačovku so senzačným odhalením a obvinením niekoho z páchania trestných činov, pričom sa (takmer) nikdy nič z toho nedokázalo. To sa vezme nejaký fakt alebo číslo, amatérsky a bez pochopenia reálneho kontextu sa spojí s iným faktom alebo číslom, pridá sa do omáčky trocha hystérie a paranoje, a gebuzina je hotová.
Naviac, opozičné strany SaS a OĽaNO sa snažia v parlamente dosiahnuť zrušenie trestného činu ohovárania. Výsledkom by potom bolo, že by si ktokoľvek mohol na kohokoľvek dovoliť povedať čokoľvek. Ale je toto cesta, ktorou chceme k tej vysnívanej demokracii ísť? My ostatní by sme si mali radšej rozmyslieť, či chceme žiť v atmosfére, ktorá bude najviac nahrávať patologickým klamárom, ktorí majú blízko k masmédiám.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
