Bratislava 16. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Aj keď riadne parlamentné voľby sú ešte pomerne ďaleko, viacero opozičných strán si už mydlí ruky a obsadzuje vládne posty či už v súvislosti s rokom 2020, alebo v prípade vysnívaných predčasných volieb, ešte skôr. Na mieste je však otázka, či ambiciózne pravicové zoskupenia (z ktorých niektoré ešte ani neexistujú) nepreceňujú svoje sily, ako sa to stalo v prípade strany Sieť pred voľbami v roku 2016.

Ešte ani nevzniknutá strana súčasného prezidenta Andreja Kisku by podľa prieskumu, ktorý si dal vypracovať jeho tím, mohla mať volebný potenciál viac ako 20 percent. Uvádza to portál Aktuality.sk s tým, že nejde o konkrétnu voličskú podporu, ale o odhad, koľko percent hlasov by mohla strana hypoteticky získať.

Portál uviedol ako príklad Progresívne Slovensko (PS), ktoré si v decembri 2017 vypočítalo volebný potenciál 9,6 percenta. V prieskumoch preferencií však progresívci už síce prekročili percentuálne hodnotu plnotučného mlieka, ale zatiaľ nedosiahli hranicu päť percent.

V prípade strany Progresívne Slovensko je potrebné pripomenúť, že aj tento subjekt sa vidí medzi najsilnejšími stranami politického spektra, hoci realita pre nich nie je až taká ružová. Na konci minulého roka líder strany Michal Truban povedal, že PS môže atakovať 20-percentnú hranicu. “Myslím si, že výsledok môže byť aj veľmi blízko k dvadsiatke, keď sa všetko podarí. Keď urobíme viac chýb ako pozitívneho, tak to môže byť pod 10. Máme to vo svojich rukách. Aj to čo sme zatiaľ urobili a čo sa nám zatiaľ darí, tak to môže byť blízko k dvadsiatke,” (viac v článku).

Ako dopadla Sieť s “opozičným lídrom” Procházkom?

V podobnej pozícii ako Kiska sa pred dvoma rokmi nachádzal Radoslav Procházka. Vieme ako dopadol.

Podľa prieskumu agentúry Polis Slovakia z decembra 2015 mal najväčšiu šancu vystriedať Fica vo funkcii predsedu vlády práve Procházka, pričom tento názor zastávalo 31 percent respondentov. Polis navyše uviedol že najväčším súperom vládnej strany Smer-SD ma byť strana Sieť, čo si údajne myslelo 51 percent voličov.

Sieť mala pred voľbami na začiatku roku 2016 preferencie na úrovni 14 %. Vo voľbách v marci však z toho bol pre stranu šokujúco nízky zisk 5,6 % hlasov

Čo ponúkne Kiska?

Kiska vstúpi do politiky z pozície najvyššieho ústavného činiteľa štátu. Jeho popularita je aj napriek mnohým kauzám stále prezentovaná ako pomerne vysoká.

Portál Aktuality.sk uviedol, že Kiska sa nechce spoliehať len na jedno (jeho) známe meno. Po Kiskovom boku by mali aj naďalej stáť jeho súčasný hovorca Roman Krpelan a jeho ďalší poradca Rado Baťo. Obaja sú bývalými novinármi a pre Kisku pracujú už od jeho nástupu do funkcie.

Do svojho pripravovaného zoskupenia prezident údajne lanáril aj súčasných či bývalých známych pravicových politikov ako Ivan Mikloš, Daniel Lipšic či Veronika Remišová. Pravdepodobnosť ich akvizície Kiskom je však údajne malá.

Podľa ďalších informácií by Kiska mal siahnuť najmä po voličoch opozičných strán, predovšetkým SaS, OĽaNO a KDH. Na prevzatie opozičných voličov upozornil aj bývalý premiér Robert Fico: “Oznámenie Andreja Kisku, že mieni vstúpiť do politického zápasu, odštartovalo zápas medzi pravicovými stranami o toho istého voliča, výsledkom čoho je permanentná destabilizácia vnútropolitických pomerov a nastoľovanie absurdných tém,” (viac v článku).

Portál Aktuality pripomína, že prezidentovi a jeho ľuďom by situáciu mohli skomplikovať predčasné voľby. Kiska je totiž v úrade až do 15. júna budúceho roku. Ak by sa do tohto termínu konali predčasné voľby, Kiska by nemal byť tvárou žiadnej strany. Podľa zverejnených informácií v Paláci rátajú aj s takouto alternatívou a do volieb by išli aj tak.