Do srdca SNP dnes pricestovali všetci traja najvyšší ústavní činitelia, prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a premiér Robert Fico s viacerými členmi vlády. Zúčastnil sa i exprezident Ivan Gašparovič. Na oslavy, ktoré sa konajú pod záštitou predsedníctva SR v Rade EÚ, prišiel aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Spolu so zástupcami vyše 30 veľvyslanectiev sa zúčastnili slávnostného aktu kladenia vencov.

Ako Kiska ďalej v príhovore upozornil, nemôžeme ľahostajne prehliadať názory, že 29. august 1944 bol čiernym dňom slovenských dejín.

„Dnes nemôžeme taktizovať. Nedá sa chodiť na toto miesto, nedá sa so vztýčenou hlavou hlásiť sa k tejto skvelej kapitole našich moderných dejín a klásť vence k pamätníkom padlých, a zároveň tak nejako ľahostajne prehliadať názory, že vraj 29. august 1944 bol čiernym dňom slovenských dejín. Môžeme a musíme porozumieť príčinám otvorenej podpory neonacizmu, fašizmu, rasizmu a čoraz otvorenejšie šíreným prejavom nenávisti. Ale to neznamená uzatvárať kompromisy s ich nositeľmi alebo chápavo, či dokonca ospravedlňujúco odvracať zrak. Musí byť každému jasné, že podpora takýmto ideológiám a ich prejavom nie je vzdorom národa, ale hanbou človeka,“ dodal prezident.

Prítomným účastníkom SNP poďakoval, lebo „oni netaktizovali, nečakali, čo sa stane, ale šli a bojovali, ďakujeme“.

Prezident povýšil dvoch účastníkov SNP do hodnosti generála

Pri príležitosti 72. výročia Slovenského národného povstania (SNP) dnes prezident SR Andrej Kiska povýšil dvoch účastníkov SNP do hodnosti generála. Hlava štátu týmto spôsobom ocenila činy nadporučíka Michala Petra (in memoriam) a plukovníka vo výslužbe Ľudvika Šestáka.

Michal Petro vstúpil do armády SR v roku 1940. Po odvelení na východný front dezertoval spolu s kapitánom Jánom Nálepkom. Vstúpil do československého armádneho zboru, v ktorom bol pobočníkom generála Ludvíka Svobodu. Neskôr, ako pobočník generála Jána Goliana, bol prevelený na povstalecké územie SR. Bol zajatý gestapom. Pravdepodobne bol popravený v koncentračnom tábore spolu s generálom Golianom a generálom Rudolfom Viestom.

Ľudvik Šesták vstúpil do armády SR v roku 1941. Z armády dezertoval a vstúpil do československého armádneho zboru. V bojoch bol ťažko zranený. V roku 1949 bol vyznamenaný československým vojnovým krížom.

TASR informovali z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

Premiér: Nikdy nebudem vnášať antipatiu do slovensko-ruských vzťahov

Nikdy nebudem vnášať antipatiu do slovensko-ruských vzťahov a budem tak robiť do posledného dňa svojho mandátu. Odmietam vytvárať nového nepriateľa. Konštatoval to počas dnešných centrálnych osláv 72. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici vo svojom príhovore predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Účastníkov zhromaždenia upozornil, že dnes sa opäť hľadá akýsi nepriateľ, niekto, na koho sa chce všetko hodiť. Zdôraznil fakt, že práve Červená armáda zohrala nepopierateľnú úlohu pri oslobodzovacích bojoch počas druhej svetovej vojny, na čo sa nesmie zabudnúť.

Ako premiér povedal, v jeho duši vyvoláva nepokoj šíriaca sa nenávisť, ktorá sa stáva oficiálnou doktrínou časti politických strán. Treba jej postaviť hrádzu.

„Nenávisť je cesta do pekla. Ak nenávisť bude riadiť túto krajinu, tak pánboh ochraňuj Slovensko ako také,“ povedal predseda vlády.

Rovnako nepokoj v jeho duši vyvoláva aj to, s akými ľahkými slovami pristupujú niektorí i zahraniční politici k mieru a k použitiu zbraní.

„Zamrazilo ma pri návšteve britskej premiérky na Slovensku, keď na otázku, či by bola pripravená použiť atómovú zbraň bez akéhokoľvek zaváhania povedala, samozrejme, že by som bola pripravená použiť atómovú zbraň. Nikdy som nezažil druhú svetovú vojnu ani SNP, mne stačilo, keď som išiel po mŕtvych vojakov do Afganistanu, alebo keď som videl ťažko zranených vojakov v nemocnici. Zanechalo to obrovskú jazvu na mojom srdci. Ak niekto hovorí, že takto máme riešiť svoje politické problémy, robí veľmi, veľmi zle,“ zdôraznil Fico s tým, že dôsledky druhej svetovej vojny a odkaz pre súčasnosť si treba neustále pripomínať.

Podľa neho mier naberá najmä v súčasnosti opäť na význame, a preto navrhol: „Začnime sa tu v Banskej Bystrici stretávať nielen pri príležitosti osláv SNP, ale urobme z toho aj slávnosti mieru.“

SNP má veľkú hodnotu pre našu demokraciu, poukazujú SaS, OĽaNO-NOVA a KDH

Slovenské národné povstanie (SNP) má obrovskú hodnotu pre našu demokraciu a v národnej histórii predstavuje pozitívny príklad, o ktorý sa dá oprieť v dnešných zápasoch s nepriateľmi slobody. V spoločnom vyhlásení pri príležitosti 72. výročia SNP to uviedli predstavitelia strán SaS a OĽaNO-NOVA.

Predseda liberálov Richard Sulík poukázal na spojitosť SNP s Pražskou jarou a Nežnou revolúciou. „Povstanie vnímame ako vystúpenie občanov proti totalitám,“ vyhlásil predseda liberálov.

Zdôraznil zároveň, že ak majú tieto udalosti národnej histórie predstavovať hodnotu pre mladú generáciu, je potrebné zásadným spôsobom skultivovať domácu politiku. „Mravný relativizmus, pokrytectvo a oportunizmus rozleptávajú našu spoločnosť v základoch. Potom nechcime od mladých, aby na pomníkoch obetiam SNP či iných porazených totalít ronili slzy,“ povedal Sulík.

Poslankyňa hnutia OĽaNO-NOVA Veronika Remišová zdôraznila význam SNP pre demokraciu a boj proti nebezpečenstvám, ktoré ju ohrozujú. „Dnes, keď sa rozmáha extrémizmus, je viac ako inokedy dôležité si pripomínať, že slovenský národ fašizmus odmietol aj za cenu mnohých obetí. Sme hrdí na to, že naši predkovia sa nebáli bojovať za slobodu a lepší život pre celú krajinu,“ povedala Remišová.

Na odkaz SNP pre súčasnosť poukázal aj predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina. „Opäť sa objavujú sily, ktoré sa zaštiťujú heslami o Bohu a národe, no v skutočnosti ich činnosť smeruje k pošliapaniu oboch týchto hodnôt, za ktoré bojovali a zomierali generácie Slovákov a Sloveniek,“ uviedol Hlina. 

Poslanec Európskeho parlamentu a člen Predsedníctva KDH Ivan Štefanec upozornil, že SNP predstavuje jasné prihlásenie sa Slovenska k európskym hodnotám. „Všetky zlomové okamihy našich moderných dejín sa niesli v znamení boja za viac slobody, viac demokracie a za ukotvenie Slovenska v progresívnej a modernej časti Európy. Niektoré z týchto zápasov sa skončili neúspechom, no dnes sme, aj vďaka obetiam našich predkov, súčasťou slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej časti sveta,“ zdôraznil Štefanec.

Danko: SNP bolo, je a bude veľkou pýchou Slovákov

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko dnes vystúpil s príhovorom na 72. výročí SNP. Pripomenul, že Slovensko v sebe po stáročia ukrýva ohromnú silu. Nie nadarmo je pomyselný stred Európy kúsok od Banskej Bystrice, pri kostolíku svätého Jána v Kremnických Baniach.

„Naša domovina je od nepamäti srdcom Európy. Nielen geografickým, ale predovšetkým kultúrnym a politickým. Srdce je však citlivé ako na dobro, tak aj na zlo. Slovenské srdce vnímalo všetky civilizačné siločiary nášho kontinentu po celé stáročia. Robí tak senzitívne aj dnes, v ťažkých časoch tlaku globalizácie a krízy európskej politiky. V tento vzácny deň stojíme pri pamätníku Slovenského národného povstania, ktorý dostal od ľudí symbolické pomenovanie „puknuté srdce“. V auguste roku 1944 však slovenské srdce nepuklo. Bolo naplnené bôľom a hnevom súčasne. Naši starí otcovia povstali, pretože cítili krivdu, ktorú páchal neľudský fašistický režim po celej Európe. Nezradili pritom naše národné princípy, skôr naopak. Pozdvihli slovenskú zástavu, aby zastavili zlo. Je nemorálne a nanajvýš ohavné, ak sa ktokoľvek opovažuje akýmkoľvek spôsobom siahať na pamiatku účastníkov Povstania,“ pripomenul v prejave Andrej Danko, ktorý zároveň vzdal úctu hrdinom tej doby. „S hlbokou úctou sa skláňam pred všetkými známymi aj neznámymi hrdinami Slovenského národného povstania. Vojenské vystúpenie slovenského národa proti nehumánnemu nacistickému útlaku, ktoré podporili aj bojovníci mnohých európskych národov bolo, je a navždy ostane veľkou pýchou Slovákov,“ uzavrel svoj príhovor na oficiálnych oslavách SNP predseda parlamentu.

Šefčovič: SNP ovplyvnilo aj európske smerovanie Slovenska po roku 1993

To, čo dnes z učebníc dejín znie ako dávna, vzdialená história, si naši predkovia na Slovensku dramaticky a na vlastnej koži prežili naposledy počas druhej svetovej vojny. Zažili hrôzy vojny, fašistické zverstvá a tragédie, ktoré si dnes máloktorí z nás vedia čo i len predstaviť. Týmito slovami sa dnes počas osláv Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici prihovoril podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

„Dodnes musíme obdivovať odvahu tých, ktorí sa nebáli postaviť sa proti režimu, s ktorého praktikami nesúhlasili. Slovenským národným povstaním chceli zabezpečiť Slovensku lepšiu budúcnosť a vytvoriť podmienky na to, aby sa stalo súčasťou demokratickej Európy,“ uviedol Šefčovič.

Zdôraznil, že tisíce občanov v SNP a partizánskej vojne položili životy za to, aby sa vtedajšie Slovensko dostalo na správnu stranu dejín, čo bolo dôležité aj pre budúcnosť našej krajiny po roku 1993.

„Právom a veľmi správne je na túto historickú udalosť hrdých 80 percent občanov Slovenskej republiky,“ skonštatoval.

Eurokomisár pripomenul, že silne význam SNP pociťoval aj počas svojho diplomatického pôsobenia v Izraeli a vždy, keď navštívil múzeum holokaustu v Jad Vašem.

„Počas tej návštevy vás ovládli dva pocity. Prvý, pocit obrovského rozčarovania, sklamania a hanby, že Slovenský štát nielen, že prijal jeden z najtvrdších protižidovských kódexov, ale bol aj ochotný vysoko platiť za odvoz svojich židovských občanov do koncentračných táborov. A druhý, pocit nesmiernej hrdosti, že sa našli tisíce statočných Slovákov, ktorí riskovali vlastný život, aby takýmto deportáciám zabránili,“ uviedol. Dodal, že panel s menami Slovákov a Sloveniek, ktorí za svoju odvahu dostali vyznamenanie Spravodliví medzi národmi patrí medzi najvýznamnejšie v Jad Vašem. Šefčovič dodal, že podobne ako hrdinstvo jednotlivcov, aj vystúpenie Slovenska ako krajiny v Slovenskom národnom povstaní dokázalo, na ktorú stranu histórie a ku ktorej civilizácii sa hlásime, a preto je odkaz povstania dôležitý aj dnes, keď mnohí túto historickú etapu „zahmlievajú“ a „keď nám aj tu v Banskej Bystrici niektorí ponúkajú jednoduché riešenia, skresľujú históriu, znevažujú SNP a volajú po izolácii Slovenska, keď namiesto partnerskej spolupráce s krajinami v rámci Európy presadzujú extrémistické myšlienky, šíria neznášanlivosť medzi národmi, medzi etnikami a náboženstvami a snažia sa nás presvedčiť, že toto je cesta vpred a toto je cesta k lepšej Európe a lepšiemu Slovensku“.

Podľa jeho slov však všetci tí, ktorí si dnes do Banskej Bystrice prišli pripomenúť význam SNP, však veľmi dobre vedia akú cenu Slovensko a Európa za fašizmus a extrémizmus zaplatili.

„Nemali by sme zabudnúť na to, že riadky v učebniciach dejepisu, ktoré znamenali desaťtisíce mŕtvych, nahradili v druhej polovici minulého storočia celé strany, kapitoly a dlhé dekády spolupráce, budovania priateľstva a partnerstva medzi európskymi krajinami, ktoré akúkoľvek možnosť vojnového konfliktu medzi európskymi krajinami robia nielen neželanou, ale ju aj takmer vylučujú,“ uviedol Šefčovič s odkazom na Európsku úniu. 

Zdôraznil, že dnes je viac ako inokedy potrebné si pripomínať našu pohnutú históriu a tragické osudy ľudí na Slovensku či v Európe a je podstatné, aby sme vedeli, že „tých 50 miliónov ľudí v druhej svetovej vojne zahynulo len pred 72 rokmi“. V tejto súvislosti dodal, že na Európe a na demokracii možno veľa vecí kritizovať, ale „nikto zatiaľ nevymyslel lepšiu formu spolupráce a udržiavania mieru a lepšiu formu riadenia krajín“. 

„Znalosť dejín našej vlastnej krajiny je tým základom, na ktorom by sme mali stavať,“ povedal Ševčovič a poďakoval sa organizátorom dnešného zhromaždenia za dobre odvedenú prácu. 

Pripomenul, že dnešné oslavy SNP prebiehajú pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ a dodal, že „samotný fakt, že Slovensko predsedá Európe v tak zložitej chvíli, je najlepším dôkazom akú dôležitú úlohu v Európe zohráva“.

V závere pripomenul, že už o pár dní bude Slovensko hostiteľom jedného z najvýznamnejších summitov v európskej histórii, kde sa budú hľadať odpovede na to ako má Európa postupovať ďalej, ako lepšie podporiť rast, tvorbu pracovných miest, ako získavať mladých, ktorí nezažili hrôzy vojny ani uzavreté hranice pre európske ideály, ako sa postaviť výzvam globalizácie, či bezpečnostnej nestability na našich hraniciach a ako posilniť postavenie Európy v novom globálnom a ekonomickom súperení.