Svoje stanovisko exminister Juraj Draxler zhrnul v príspevku na sociálnej sieti Facebook  do troch bodov, na ktoré sa podľa neho musí Slovensko zamerať.

1. Musia zapracovať súdy

„Ešte raz zopakujem: priamo v deň útoku na premiéra prominentný politický komentátor Martin Šimečka porovnával voličov Smeru s voličmi Hitlera. A teda nepriamo prirovnal premiéra k Hitlerovi,“ pripomenul Draxler.

„To sa naozaj chceme akože čudovať, že v takejto atmosfére došlo k niečomu dramatickému?,“ položil otázku exminister.

Pripomenul, že takýchto nezmyslov sa médiami počas rokov šírilo veľa. „Raz to boli Matovičove príbehy o tom, ako má premiér na účte v Belize stámilióny eur….Média to hromadne šírili,“ uviedol Draxler. Ďalšia klebeta bola napríklad o tom, ako si vraj premiér telefonoval priamo do Talianska s nejakým šéfom tamojšej mafie. „Toto bol dokonca príbeh označovaný ako výsledok novinárskej investigatívy,“ poznamenal Draxler.

V Nemecku, Francúzsku, Británii či Rakúsku by si médiá niečo podobné nemohli dovoliť ani náhodou – hrozili by im vážne finančné postihy, píše. „U nás sa ale od istého okamihu súdy začali zaštiťovať formulkou, že „politik musí zniesť väčšiu mieru spoločenskej kritiky ako bežný občan „,“ uviedol.

„To je síce pravda, ale nie v extréme, že politik by mal znášať prakticky hocijaké pošpinenie,“ dodal.

Poznamenal, že podobne ako pri aplikovaní európskej legislatívy, aj tu sa niektorí snažili byť pápežskejší ako pápež a aplikovať veci za hranicu toho, čo hovoria medzinárodné pravidlá, v tomto prípade judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva.

„Preboha, veď hollywoodské filmy či americké romány majú disclaimer, aby bolo jasné, že ide o fikciu a niekto producentov či spisovateľa nemohol žalovať za poškodenie dobrého mena. U nás, naopak, je dovolené akoby všetko!,“ rozhorčil sa. Ako príklad v zátvorke uviedol film Sviňa, ktorý sa tváril, že ukazuje, ako funguje slovenská politika – „Hoci táto kôpka neumeleckého odpadu s realitou nemala nič spoločné,“ myslí si.

„Toto sa jednoducho musí sprísniť,“ vyjadril sa. „Nielen v rozhodovaní súdov, ale napríklad pri práci polície a prokuratúry pokiaľ ide o priamo nenávistné prejavy voči niekomu, či schvaľujúce násilie a iné útoky na osobu, alebo skupinu osôb,“ dodal.

Ocenil, že v tomto už OČTK po atentáte začali ukazovať tvrdšiu ruku. „Treba, aby to isté urobili súdy v prípadoch poškodzujúcich dobré meno,“ uviedol a dodal, že by to malo platiť všeobecne, pre hocijakú stranu či prívržencov z hocijakej časti politického spektra.

2. Médiálna politika sa musí zmeniť

„Neurčité prešľapovanie a váhanie v prípade verejnoprávnych médií si štát nemôže dovoliť,“ napísal Draxler. Bohužiaľ, tu sa podľa neho ukázala značná nepripravenosť na vládnutie istých súčastí koalície, a tak sa riešenia rodia dosť ťarbavo -niečo sa vymyslí, potom zavrhne.

„Do verejnoprávnych médií musí byť štát pripravený investovať – aj z hľadiska ľudských zdrojov, aj finančne. Ale nielen do nich. Máme tu mediálnu radu, potenciálne silný orgán, treba jej dať príslušné právomoci a najmä ju personálne primerane vybaviť,“ myslí si exminister.

3. Štát si potrebuje nastavovať zrkadlo

V treťom bode uviedol, že je celkom pochopiteľné, že vládna koalícia sa po voľbách sústredila na budúcnosť. „Ale niekedy neuškodí nastaviť zrkadlo aj minulosti, aby sa vyvodili dôsledky a poučenie,“ napísal.

„Trochu premrhanou príležitosťou bolo vyšetrenie toho, čo sa tu dialo počas pandémie (nákupy, mrhanie prostriedkami na nezmysly typu očkovacia lotéria a podobne, a to všetko pri veľmi nejasnom rozhodovaní príslušných orgánov, podľa dostupných informácií bez riadnych hlasovaní či zápisníc),“ uviedol.

„Dodnes k tomu napriek prísľubom nedošlo a pri tejto téme som osobne už skeptický,“ dodal.

Ale sú aj iné oblasti, kde by mal štát jasne ukazovať, kde veci nefungujú, aby sa jasne dali vyvodzovať dôsledky. „Máme napríklad nielen prepolitizovanú občiansku spoločnosť ale aj trochu ústráchanú nepolitickú, bežnú občiansku angažovanosť. Treba tomu trochu ukázať zrkadlo. A pomôcť, aby sa spoločnosť konštruktívne rozvíjala,“ uviedol.

Myslí si, že ak sa to nedeje, potom majú navrch rôzne hysterické výlevy, iniciatívy a aktivity.

„Samozrejme, pri napätej medzinárodnej situácii musí štát rázne investovať aj do obrany a vnútornej bezpečnosti, to ale už zrejme je pomerne jasné,“ pokračuje Draxler.

Myslí si, že napätá situácia, ktorá na Slovensku panuje sa určite tak skoro neuvoľní.  „Je tu dosť aktérov, ktorí proti upokojeniu budú brojiť, a to aj napriek medovým rečiam v niektoré okamihy,“ uviedol.

„Preto treba najmä nastaviť jasnejšie pravidlá. A vyžadovať ich. A zakročiť proti štruktúram, ktoré systematicky narúšajú možnosť normálneho, konštruktívneho chodu politiky a slušnej politickej diskusie,“ myslí si exminister.

„Až sa to podarí, až potom môže nastať priestor na nejaké všeobecné uvoľnenie. V tejto chvíli sa štát predovšetkým musí brániť,“ dodal Draxler v závere svojho príspevku.

Prečítajte si tiež :

• Médiá sa zo zúfalstva chytajú slamky. Komicky v tom všetkom pôsobí vystupovanie tak trochu “Jamesa Bonda”
• V Kyjeve preventívne zastrašujú akúkoľvek opozíciu