Môj profil 
Predplatné
Nadchádzajúci samit Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom má navonok znaky schizofrenickej stratégie USA, ktoré sú ale spôsobené dedičstvom Obamovej administratívy a novým geopolitickým rozložením. Vyzerá to tak, že USA hovoria jednu vec, ale robia inú. Často sa zdá, že ich rozhodnutia v zahraničnej politike na seba nenadväzujú.
“Sme aktívne angažovaní v americkom vládnom prístupe v presviedčaní európskych vlád a európskych podnikov, že zvýšená energetická závislosť na Rusku je v rozpore s tým, čo sa snažíme robiť, aby sme tlačili na Rusko”, povedal nedávno minister zahraničia Mike Pompeo pred senátnym Výborom pre rozpočtové prostriedky počas rozpravy o rozpočte ministerstva zahraničných vecí na rok 2019.
Takže na jednej strane sa vláda Trumpa aktívne pokúša narušiť vzťahy medzi Európou a Ruskom, no napriek tomu sa chystá stretnúť sa s Ruskom na “samite”. V zákulisí sa obe krajiny a obaja prezidenti pretekajú v zbrojení aj v súvislosti s jadrovými mocnosťami. Navyše, stretnutie Trump s Putinom pripravuje samotný poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton, ktorý považuje Rusko za nebezpečnú mocnosť, ktorá sa chystá narušiť americkú svetovú hegemóniu.
Ak by chceli Američania lepšie pochopiť, kam smeruje ich krajina, urobili by dobre, keby vypli svoju populárnu televíznu show “Keeping up with the Trumps” a zamerali sa na realitu vonkajšieho sveta. Táto zlá reality show sa najnovšie často vôbec nezaberá realitou, ale pokúša sa presvedčiť svet, že Donald Trump je akýmsi “kremelským klenotom”, ktorý pracuje na podnet zlého génia, ruského prezidenta Putina.
K tejto dráme pridajme epizódy, v ktorých korporátne médiá donekonečna opakujú výpovede anonymných úradníkov z prostredia spravodajských služieb, ktorí nepretržite tvrdia, že Trump bol viac-menej menovaný ako americký prezident nikým iným ako Putinom samotným; napriek tomu, že stále neboli poskytnuté žiadne pevné dôkazy o ruskom zásahu do volieb.
Samozrejme, skutočnosť je úplne iná. Bohužiaľ, mainstreamové médiá stále pokračujú vo svojej rétorike. Napríklad opakované vyjadrenia Billa Mahera, že Trump “bol na Putina oveľa tvrdší ako Obama”. “Nie v jeho výrokoch, ale najmä pokiaľ ide o jeho činy. Dáva zbrane Ukrajine, čo by Obama nikdy neurobil. 200 ruských vojakov bolo zabitých v Sýrii americkými silami za administratívy Donaldom Trumpom, nie pod Barackom Obamom. Práve Barack Obama povedal Dmitrivi Medvedevovi, že chce v roku 2012 Rusku poskytnúť flexibilitu. Krym bol pripojený za Baracka Obamu,” uvádza Maher.
Trumpovo nevyslovené nepriateľstvo voči Rusku
Nezabúdajme, že Trump nariadil zatvorenie dvoch ruských konzulátov a v marci tohto roka vyhostil viac ako 60 ruských diplomatov, po ďalšom nepodloženom obvinení, že Rusko otrávilo bývalého dvojitého agenta a jeho dcéru v Spojenom kráľovstve. Je to pokračovanie tej istej politiky, ktorá existovala dlho pred Obamom.
Administratíva Trumpa sa tiež podieľala na protiruskej politike proti budovaniu plynovodu Nord Stream 2 – rozšírení projektu Nord Stream, ktoré začalo v roku 2011, pretože rozšírenie by umožnilo “Rusom mať kompetencie na politický tlak – nielen v Nemecku, ale v celej Európe,” uviedol nedávno americký minister zahraničia Pompeo.
Za pôsobenia Trumpa americká armáda zaútočila na zariadenia sýrskej vlády za jasného a cynického porušenia medzinárodného práva. Pamätajte na to, že sýrska vláda je pevným spojencom Ruska, pretože Rusko účinne zasiahlo do sýrskeho konfliktu, aby zabránilo úplnému zrúteniu súčasného sýrskeho štátu.
Obamova administratíva sa v minulosti pokúšala urobiť to, čo Trump urobil viackrát – úspešne bombardoval sýrske jednotky, pričom tvrdí, že útok na Deir Ez-Zor v septembri 2016 bol “chybou”.
Na druhej strane vláda Trumpa zasiahla vládne jednotky v Sýrii toľkokrát za menej ako dva roky, že je takmer zbytočné porovnávať dve posledné administratívy USA. V prípade incidentu, ktorý údajne zahŕňal niekoľko ruských žoldnierov zabitých počas americkej ofenzívy začiatkom tohto roka, bol to práve očarujúci Mike Pompeo, ktorý sa chválil tvrdením, že USA zabili “pár sto Rusov ” pred senátnym Výborom pre zahraničné vzťahy.
Môžeme dôverovať USA?
Rusko vie lepšie než ktokoľvek, že slová predstaviteľov Spojených štátov netreba brať v nominálnej hodnote. Nezáleží na tom, že Donald Trump upustil od iránskej jadrovej dohody a prezentoval to ako zúfalstvo Ruska aj napriek strate podpory jeho najbližších európskych spojencov. Rusko sa však roky zaoberá americkou nečestnosťou.
Napriek všeobecnému názoru USA otvorene klamali Rusku pred koncom studenej vojny a prisľúbili, že NATO sa rozšíri len “o jeden palec na východ”. Nedávno odtajnené dokumenty ukazujú, že Rusko bolo uistené bývalým americkým štátnym tajomníkom Jamesom Bakerom, neskôr prezidentom Georgeom H. W. Bushom a bývalým riaditeľom CIA Robertom Gateasom a niekoľkými americkými spojencami, ako napríklad Margaret Thatcherovou.
Vo volebnej kampani bol Donald Trump vyslovene protičínsky, pričom obvinil ázijský štát za takmer všetky americké problémy. Dokonca raz obvinil Saudskú Arábiu zo spáchania útoku na World Trade Centre. Neskôr, keď sa stal prezidentom nemal problém skloniť sa a poskytnúť saudskému vedeniu zbrane, aby pokračovalo v útokoch na nevinných civilistov v Jemene, Sýrii a inde.
Potom, čo sa vyhrážal Kim Čong-unovi “ohňom a hnevom”, pokračoval vo videokonferenciách so svojim novým priateľom z Kórejského polostrova. Ak by ľudia ako Maher tento problém pochopili a nečerpali informácie iba z účtu Trumpa na sociálnej sieti Twitter, neboli by tak zaslepení.
To, čo sa snažím povedať, je pravdou okolo nadchádzajúceho samitu medzi USA a Ruskom, že USA nikdy neurobia žiadne významné ústupky voči Rusku bez toho, aby sa ruská strana najprv nevzdala niečoho veľmi dôležitého.
Takže možno sa pýtam nesprávne otázky. Nemali by sme sa pýtať, či by USA mali alebo nemali dôverovať v rokovaniach Rusku. Mali by sme sa namiesto toho pýtať: Čo je Rusko ochotné položiť na stôl, aby niekto ako John Bolton chcel rokovať?
Aby sme nezabudli, Bolton prisľúbil Iránskej exilovej skupine Mujahideen-e-Khalq (MEK) zmenu režimu v Iráne do roku 2019, čo znamená, že má len pol roka na to, aby priniesol svoj sen o zničení Iránu. Rusko, dlhodobý spojenec Iránu, je samozrejme hlavnou bariérou pre dosiahnutie takého cieľa, takže nebudte prekvapení, keby sa táto téma otvorili v najbližších týždňoch pred začiatkom samitu.
.jpg)
