Môj profil 
Predplatné
Švédsky Göteborg, kde sa nachádza napríklad sídlo automobilky Volvo, zažil pred niekoľkými dňami pokus o zapálenie miestnej synagógy. Ten istý večer demonštranti v Malmö na juhu krajiny volali po vlastnej intifáde a hrozili, že budú “strieľať Židov”. To, čo sa deje vo Švédsku, odráža zmeny demografickej a psychologickej reality v krajine.
“Arabská ulica” – teda ak niečo také vôbec existuje – sa už neobmedzuje len na arabský svet. Arabskí a moslimskí imigranti, ktorí dnes žijú v Európe, hrajú pri vytváraní kolektívnej politickej mienky stále aktívnejšiu úlohu. Podobá sa tej, ktorú nesú ich súkmeňovci, ktorí domovskú krajinu neopustili, všíma si Feldman.
Západoeurópske štáty rešpektujú občianske slobody, povoľujú mierumilovné protesty a aspoň niektoré prejavy násilia trestajú miernejšie. Arabi a iní moslimovia žijúci v takých lokalitách, ako je napríklad Švédsko, si v porovnaní s ľuďmi v arabských a moslimských krajinách užívajú väčšie slobody k protestom, čo u nich môže prerastať v násilnosti.
Avšak to, čo sa dnes deje vo Švédsku, sa môže zajtra odohrávať aj vo zvyšku Európy. Útok na synagógu v Göteborgu samozrejme neprišiel ako blesk z čistého neba. Podľa Noaha Feldman ide o výsledok postupného procesu.
V jeho priebehu sa moslimské emigrantské komunity v krajine najprv rozrastú, následne sa v nich vytvoria radikalizované skupinky. Ostatne veľká časť džihádistov, ktorí zo Švédska odišli do radov takzvaného Islamského štátu, pochádzala práve z Göteborgu.
Známejší je ale príbeh Malmö, kde moslimovia tvoria výrazné percento obyvateľov. Skandovanie tamojších demonštrantov znelo: “V Malmö sme vyhlásili intifádu. Chceme späť svoju slobodu. Postrieľame Židov. “Intifáda je povstanie, ktorého cieľom je sebaurčenie. Výzvy na intifádu a oslobodenie sa teda môžu odvolávať na pocit vlastníctva a možno aj okupácie.
“Podľa jednej z interpretácií udalostí sa teda zdá, akoby protestujúci naznačovali, že mesto Malmö akosi vlastnia. Ak by to tak bolo, tak by podľa tejto zvrátenej logiky označovali švédskych policajtov vlastne za cudzích okupantov,” vyvodzuje v komentári pre agentúru Bloomberg Feldman.
Dodáva, že sa zdá, že volanie po zabíjaní Židov tú nanešťastie funguje ako spoločná tému spájajúca švédske protesty s udalosťami okolo Izraela. Nie je žiadnou novinkou, že demonštranti z “arabskej ulice” využívajú protiizraelský sentiment ako prostriedok, ktorým vyjadrujú svoje vlastné a im bližšie problémy a frustrácie. Novinkou je, že sa tak deje v Európe.
Tento fenomén je potomkom “klasického” protižidovského terorizmu, ktorý má jednu z bášt aj v Európe. Jeho zrod možno totiž sledovať minimálne od roku 1982, kedy palestínska teroristická organizácia Abú Nidala zaútočila na obchod s kóšer potravinami v Paríži.
Táto odnož terorizmu využívala európsky kontinent ako javisko, na ktorom sa odohráva blízkovýchodná politika. Lenže dnešná verzia radikalizmu nie je už tak výrazne ovplyvnená zvonku, skôr ide o prejav vnútornej dynamiky usadenej arabskej a moslimskej populácie, ktorá už považuje západnú Európu za svoj domov.
Starý kontinent je miestom, kde panuje tradičná úcta k občianskym slobodám a liberálnemu systému trestného súdnictva. Naproti tomu v autokratických či autoritárskych arabských a moslimských štátoch sú protesty proti Izraelu povolené, len keď ich štát považuje za užitočné. A potláčané, keď sa vládnucim režimom kvôli momentálnej politickej či mocenskej hre zrovna nehodia, porovnáva Noah Feldman na stránkach Bloombergu.
Píše, že vo Švédsku štát nemá zákonnú právomoc uplatňovať represie voči mierumilovným protestom. Zasahuje až v prípade, keď prerastú do násilia alebo nenávistných prejavov. Demonštranti z Malmö švédske právo takmer určite porušili. Ich prejavy boli plné nenávisti a hrozieb najhrubšieho násilia nielen proti Židom. Napriek tomu sa zdá nepravdepodobné, že niekto bude za protesty stíhaný. Je ťažké pohnať pred súd veľké skupiny demonštrantov. A ak by sa to podarilo, boli by tresty zrejme minimálne.
A to je vážny problém. Pre krajinu aj pre jej občanov, Židov a Arabov nevynímajúc. Pritom platí, že Švédsko je pri prijímaní prisťahovalcov a utečencov žiarivým príkladom. V prepočte na obyvateľa krajiny v roku 2015 akceptovali najväčší počet sýrskych utečencov zo všetkých európskych štátov. A v absolútnych číslach je hneď druhé po oveľa väčšom a ľudnatejšom Nemecku.
Antisemitsky ladené násilné excesy relatívne niekoľkých ďalších radikálov už teraz poškodzujú postavenie pokojných arabských a moslimských komunít žijúcich vo Švédsku. “Pre zvyšok sveta je poučenie jasné: ‘Arabská ulica’ už nie je len arabská,” konštatuje Noah Feldman na webe agentúry Bloomberg.
