Hrozba je odpoveďou na kroky Spojených štátov, ktoré sa pokúšajú zablokovať vývozy ropy z Iránu po tom, ako odstúpili od jadrovej dohody medzi Teheránom a hlavnými svetovými mocnosťami.
Washington vyzval krajiny, aby zastavili dovoz iránskej ropy do 4. novembra, v opačnom prípade budú čeliť sekundárnym sankciám zo strany USA. Veľké európske energetické spoločnosti ako francúzsky Total sa už stiahli z Iránu.
“Transparentnú, úplnú a rýchlu odpoveď poskytol iránsky pán prezident Ruhání počas jeho poslednej cesty do Európy. Odpoveď bola jasná: ak Irán nebude môcť vyvážať ropu cez Perzský záliv, nikto to nebude robiť,” povedal Velayati v diskusnom klube Valdai v Rusku. “Buď bude vyvážať každý, alebo nikto,” dodal.
Väčšina ropy vyvážanej zo Saudskej Arábie, Iránu, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu a Iraku prechádza úžinou Hormuz, úzkym priechodom medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom. Je to aj cesta pre takmer všetky dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) od najväčšieho svetového vývozcu, Kataru. Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia sa teraz snažia nájsť spôsob, ako obísť úzku cestu, ale v tejto chvíli neexistuje žiadna skutočná alternatíva.
Prechod cez úžinu bol v minulosti nebezpečný. Piatá flotila USA, ktorá sídli v Bahrajne, sa venuje ochrane komerčných lodí v tejto oblasti, no napriek tomu už neraz došlo k napätiu medzi Teheránom a Washingtonom v týchto úžinách. Na začiatku roka 2008 USA uviedli, že iránske lode ohrozujú ich vojnové loďstvo.
V júli 2010 v úžine zaútočili na japonský ropný tanker M Star a k útoku sa prihlásila skupina napojená na Al-Káidu. V máji 2015 iránske lode zaútočili na cisternový tanker pod vlajkou Singapuru a prinútili ho, aby opustil ich vody, údajne kvôli tomu, že tanker poškodil iránsku ropnú plošinu.
Analytici odhadujú, že ropa môže v dôsledku sporov zdražieť až na 250 dolárov za barel v prípade, že Irán zablokuje úžinu. Mnohí však spochybňujú potenciál Teheránu urobiť tak politicky a ekonomicky riskantný krok, keďže celá úžina je silne militarizovaná.