Nunavut 19. septembra 2016 (HSP/Foto:youtube)
Inuiti v severokanadskom teritóriu Nunavut by chceli mať popri Kanade a Veľkej Británii taktiež podiel na vzácnych artefaktoch z nedávno objavenej lode HMS Terror od britského polárnika sira Johna Franklina
“Musíme byť pri stole,” vyhlasuje Cathy Towtongieová z inštitúcie Nunavut Tunngavik, ktorá reprezentuje Inuitov v kanadskom teritóriu Nunavut, odvolávajúc sa na “korunnú povinnosť splnomocnenca Inuitov pri rokovaniach”.
Inuiti sa dožadovali podielu už pred dvoma rokmi, keď bol v Arktíde objavený vrak lode HMS Erebus. Momentálne sa ozývajú znova, pretože minulý týždeň sa podarilo kanadskému magnátovi a filantropovi Jimovi Balsilliemu, ktorý je spoluzakladateľom spoločnosti Research In Motion (tvorca Blackberry), objaviť v pôvodnom stave druhú britskú vojnovú loď HMS Terror, ktorá v roku 1846 uviazla so 129 ľuďmi v mrazivých vodách severozápadného arktického priechodu medzi severným Atlantikom a Pacifikom.
Memorandum o porozumení medzi Kanadou a Britániou z roku 1997 hovorí o prevode vlastníctva vrakov na Kanadu, ale niektoré významné artefakty môže získať aj Británia. Jej Národné múzeum Kráľovského námorníctva v meste Portsmouth preto v súčasnosti rokuje s kanadskou vládou o získaní istých artefaktov z prvej lode HMS Erebus. Pokiaľ by šlo o zlato, podľa dohody by sa malo rozdeliť medzi Kanadu a Veľkú Britániu bez nároku tretej strany.
O dva roky po memorande bolo vytvorené teritórium Nunavut na základe dohody o územných nárokoch Inuitov, v ktorej bol aj článok zmieňujúci sa o “spoločnom vlastníctve Kanaďanov a Inuitov pri všetkých archeologických nálezoch z teritória Nunavut”. Ako teda vraví Towtongieová, “podľa článku 33, nález z našich morských vôd alebo súše patrí z 50 % Inuitom”.
Predchádzajúca kanadská konzervatívna vláda na naliehanie Inuitov nereagovala. V apríli teda poslala list, kde zdôraznila svoje znepokojenie nad vylúčením z rozhovorov týkajúcich sa viac ako 55 artefaktov, medzi ktorými boli aj lodné bronzové zvony či delá ešte z prvého vraku HMS Erebus.
Keďže nedošlo k žiadnemu posunu, v auguste bol zaslaný druhý list ministrovi, na ktorý už prišla odpoveď s tým, že “budú sa usilovať o súhlas s Národným múzeom Kráľovského námorníctva zahrnúť aj dedičstvo Inuitov do všetkých budúcich rokovaní súvisiacich s prevodom artefaktov”. Towntongieová to považuje za “prvý dobrý krok”, ale dodáva: “Malo by sa ísť ďalej. Ak chceme sedieť s vládou Kanady pri rokovaniach s Britániou.”