Vietnamský podnikateľ Trinh Xuan Thanh bol z Nemecka, kde žiadal o politický azyl, unesený naspäť do vlasti, aby mohol byť odsúdený za mimoriadne závažnú trestnú činnosť a bol mu udelený dvojitý doživotný trest odňatia slobody. Slovenský mainstream šíri verziu, že sa Vietnamcom podarilo kriminálnika dopraviť domov aj s pomocou slovenských orgánov. Ako to bolo naozaj, sme sa spýtali Roberta Kaliňáka, ktorý v tom čase bol ministrom vnútra SR.

Hlavné správy: Médiá na Slovensku v týchto dňoch opäť vytiahli prípad uneseného Vietnamca. O čo tam vtedy išlo?

Kaliňák: Je to veľmi jednoduché. Podstatou veci je veľmi úbohá snaha zotrieť zo seba všetky tie obrovské škandály a vinu za to, kam Slovenskú republiku za posledné roky dostali.

Je zaujímavé, aké úplné ticho je o pánoch ako Mikulec a jemu podobných, o tom, ako v našich celách zomreli ľudia, na ktorých sa zákon pozerá ako na nevinných. Nikoho netrápi, že Mikulec prerušuje policajné akcie, aby zachránil svoj vlastný zadok alebo porušuje zákony v absolútne bezuzdných nákupoch a vyhadzuje do luftu peniaze daňových poplatníkov.

V tomto prípade je naozajstným škandálom to, že sme len kvôli slovenským médiám prišli o obchodné vzťahy s Vietnamom, kam namiesto nás nastúpili Nemci.

Samozrejme, nikdy nikto nespochybňoval, že Vietnamci vykonali operáciu na odchytenie človeka, ktorý bol pod zatykačom Interpolu, a ktorý odcudzil sumu vo výške okolo 135 miliónov eur z jedného vietnamského podniku.

Hlavné správy: Všetci slovenskí „demokrati“ obhajovali tohto človeka ako disidenta. Ale je to naozaj disident? Urobil obrovský tunel vo veľkej fabrike a žil extrémne nadštandardne, mal super drahé autá, nehnuteľnosti, garderóbu – podľa dostupných informácií len jeho hodinky mali odhadovanú cenu okolo dvoch miliónov dolárov…

Kaliňák: Niet pochýb o tom, že to bol komunistický papaláš, nebol to žiadny disident.

Keďže Nemecko dlhodobo s Vietnamcami odmietalo v tejto veci spolupracovať, tak vykonali akciu – zrejme to bola vietnamská tajná služba alebo niekto podobný – pri ktorej jeho a ešte jednu dámu uniesli.

On bol dva dni na vietnamskej ambasáde v Berlíne bez toho, aby si to nemeckí vyšetrovatelia všimli, napriek tomu, že vietnamská ambasáda sídli na tej istej ulici, ako nemecká tajná služba a zhodou okolností aj úrad vyšetrovania, ktorý ten únos vyšetruje.

Vietnamci teda vyfúkli týchto dvoch ľudí nemeckým spravodajským a policajným zložkám priamo spred nosa. Je to neakceptovateľné, o tom niet pochýb, a prístup nemeckých orgánov je absolútne zrozumiteľný. Ale veľmi sa im hodilo, že slovenské médiá chceli bojovať so Smerom, a tak sa to snažili spojiť s nami.

Hlavné správy: A bol ten človek vôbec na Slovensku?

Kaliňák: V tejto chvíli neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho prítomnosť na našom území. Je to len tušenie a najčastejšie je to tvrdenie jeho advokátky, ktorá s ním nie je v kontakte možno už štyri či päť rokov. Ona nás stále „opľúva“ a naše médiá to veľmi rady používajú v súboji proti Smeru.

Nemecké orgány dostali od nás všetky údaje, Slovenská republika im pomohla tú vec objasniť. Vypočuli celú posádku lietadla, ktorá vietnamskú delegáciu viezla. Aj na základe toho potvrdili, že slovenská strana na tom čine nespolupracovala.

My dnes s istotou nevieme povedať, či na Slovensku bol alebo nebol – my vieme s istotou povedať iba to, že bol v Berlíne unesený, momentálne sa nachádza vo Vietname, a že jedna strana tvrdí jedno a druhá strana tvrdí druhé. Ale to, že sa na tom nepodieľala slovenská strana, je jasné: bolo to dokázané naším vyšetrovaním aj nemeckým vyšetrovaním. Čiže akákoľvek snaha otvoriť túto kauzu je úplne smiešna. Je to súčasť politických útokov, ktoré sa tu vedú proti opozícii, najmä proti Smeru už dosť dlho.

Hlavné správy: Mainstream v súvislosti s týmto prípadom útočí dokonca aj na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Čo s tým má spoločné on?

Kaliňák: To je naozaj zaujímavé. Keď Žilinka prišiel do úradu generálneho prokurátora, tá kauza už bola vyšetrená a uzavretá. On ju napriek tomu dal celú ešte raz preveriť. Teda chcel vyjsť v ústrety týmto ľuďom, Denníku N a spol., ktorí z toho vytĺkajú politické body!

A čo sa stalo? Dnes sa vďaka tomu stal obeťou politickej kampane, že on to zastavil! Ale on to nezastavil, vyšetrovanie voči slovenským orgánom už bolo zastavené a on ho dal iba preveriť. Tento útok proti nemu je absolútne neobjektívny, to je niečo tak neférové, že sa na to ťažko hľadajú slová. Áno, orgány konajú ďalej vo veci samotného únosu, ale slovenské orgány v tej veci nie sú podozrivé, tie už vyšetrené boli tak na Slovensku, ako aj v Nemecku.

Opakujem, neexistuje dôkaz o tom, že by ten Vietnamec na Slovensku bol. Ja to neviem stopercentne potvrdiť alebo vylúčiť, ale ak by na Slovensku bol, tak by sa stopercentne musel správať ako člen delegácie. To znamená, musel by slobodne chodiť, slobodne sa správať a všetko robiť dobrovoľne. Inak by to bolo vidieť. Vzbudilo by pozornosť, keby v delegácii bol niekto, kto by vyzeral, že má zlomenú nohu, že je opitý alebo kto by mohol byť akýmkoľvek iným spôsobom podozrivý, že sa tam zastiera skutočnosť, že tam je nedobrovoľne.

A nikto taký tam nebol, to je jednoducho fakt. To potvrdili aj nemecké orgány, keď vypočuli celú posádku lietadla. V rámci tej delegácie letelo dvanásť ľudí, každý sedel sám a nikto nebol nijakým spôsobom obmedzovaný. To by tam za tie tri hodiny muselo byť vidieť a také niečo by posádka na palubu ani neprijala.

Hlavné správy: Slovenský mainstream teraz hovorí o nedávmom verdikte nemeckého súdu ako o čomsi, čo vnieslo do veci nové svetlo. Pribudla nejaká nová informácia, ktorá by čosi dôležité menila?

Kaliňák: Nemáme to potvrdené, ale hovorí sa tam, že na nemeckom území najmenej dva až tri týždne operovalo až štyridsať vietnamských agentov. Títo odsúdení sú zjavne prví dvaja z nich. A mohli by postupovať ďalej.

Nemci však veľmi dobre vedia, na základe sledovania mobilných telefónov, že nikto z nich nekomunikoval so Slovenskom. Aj preto Slovensko v tejto veci nikdy nebolo podozrivé. V prípade nie sú v tomto smere žiadne nové informácie, nezmenilo sa vôbec nič.

Slovenské médiá napriek tomu zrejme dúfali, že ten obvinený vo svojej výpovedi spomenie aj Slovensko. Opäť sa to nestalo a oni zostali tam, kde predtým, ale zjavne nemajú žiadny problém aj napriek tomu mútiť vodu.

Stalo sa jedine to, že tie obchodné zmluvy s Vietnamom, ktoré som ja poctivo pripravoval, a ktoré mali hodnotu desiatok miliónov eur, tie dnes dostalo Nemecko. Olaf Scholz bol teraz na návšteve Vietnamu a so stomiliónovou krajinou robia Nemci biznis. Slovensko malo vo Vietname významné postavenie a práve v kríze, ktorá je v Európe, by podobné partnerstvo mohlo byť veľmi užitočné, mohlo by pomôcť udržať pracovné miesta.

Toto nie je prvý prípad, keď médiá pôsobiace na Slovensku kvôli svojej túžbe bojovať proti Smeru pripravili Slovensko o milióny. Toto isté urobili napríklad v prípade Chovanec – to bola tá takzvaná „východoslovenská dépeháčka“. V čase, keď ja som zásadne nesúhlasil s povinnými migračnými kvótami a my sme v Európe vybojovali, že sme nemuseli prijímať migrantov, tak sa vytiahla kauza proti mne, kde človek, zato, že bol pustený z väzby, hovoril, že sme v tom mali byť zapojení. Ale nikto nikdy žiadny dôkaz nepriniesol. Ani počas týchto troch rokov, keď bola ich snaha nás všetkých zatvoriť naozaj maximálna, sa v tejto veci vôbec nepohli a nenašli jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval túto ich vymyslenú teóriu.

Zato však ten človek, ktorého pustili z väzby, v Čechách a v Nemecku spáchal na DPH niekoľkomiliónové škody: v Čechách tuším za desať a v Nemecku dokonca za pätnásť miliónov eur. Kto to bude platiť? Slovenská republika, ktorá ho prepustila, aby mohol páchať trestné činy? Toto sú konkrétne škody, ktoré novinári spôsobujú svojimi vymyslenými článkami v médiách ako je Denník N alebo Trend. Konkrétne osoby ako Tódová, Petková, Makarová páchajú Slovensku škody len preto, že nevedia proti nám bojovať programovo, a preto sa snažia vytvárať rôzne kauzy, ktoré, pochopiteľne, nie sú pravdivé.

Toľko vyjadrenie Roberta Kaliňáka. Ku kauze Vietnamec doplňme ešte, čo nebolo povedané. Verzia, že by vietnamský minister riskoval takú vec ako je únos človeka v rámci delegácie na medzinárodnej návšteve, ešte k tomu na palube cudzieho lietadla, je dosť šialená. Oveľa pravdepodobnejšie znie iná verzia, ktorá sa šušká: že v tom lietadle nebol a z Nemecka do nejakej „bezpečnej“ krajiny ho previezli autom, možno v noci „spiaceho – opitého“.

Pravdepodobne ho transportovali na pas niekoho iného – ľudia z týchto etník sa nám belochom zdajú byť všetci veľmi podobní. Médiami pred rokmi prebehol prípad z USA, keď na jeden pas do tejto krajiny prišlo až 60 Číňanov. Fungovalo to veľmi jednoducho: ten, ktorý prišiel, poslal poštou pas do Číny a naň prišiel ďalší. Toto sa zopakovalo šesťdesiatkrát (!) a nebyť nejakej hlúpej náhody, pri ktorej sa na vec prišlo, tak ktovie koľko by ich takto do USA ešte pricestovalo.

A len tak celkom na okraj: tajné „lovenie zločincov“ ukrývajúcich sa v cudzine pred spravodlivosťou nie je ničím novým. Po druhej svetovej vojne boli takto napríklad „lovení“ nacisti, ktorí sa schovávali všelikde vo svete, často v južnej Amerike. Známymi „lovcami nacistov“ boli napríklad Simon Wiesenthal, Serge a Beáta Klarsfeldovci či Efraim Zuroff, ale viacerých pochytala aj izraelská tajná služba Mossad. Teda Vietnamci nevynašli nič, čo by už dávno nebolo v mnohých demokratických štátoch bežnou, hoci neoficiálnou praxou.