Bratislava 17. marca (TASR) – Český podnikateľ, pedagóg a filantrop Karel Janeček založil pred 18 rokmi spoločnosť, ktorá sa postupne stala najväčším obchodníkom na londýnskej burze, kde je v súčasnosti oficiálnym tvorcom trhu. Vďaka svojmu podnikaniu zarobil viac ako miliardu českých korún. Ako sám hovorí, hromadiť ich či investovať ich do stále väčšieho domu, luxusnejšieho auta a cenností ho nikdy nenapĺňalo. A tak svojimi financiami rozhýbal v Českej republike Pozitívnu evolúciu, ktorej cieľom je zlepšenie spoločenskej klímy a presadenie morálky a etiky ako určujúcich princípov správania sa spoločnosti. V seriáli TASR Osobnosti, tváre myšlienky sa rozhovoril o tom, ako túto zmenu možno docieliť. Napríklad prostredníctvom boja proti korupcii, ktorým sa Janeček stal známym v širokej spoločnosti.

– V týchto dňoch sú to dva roky, čo ste s podnikateľom Stanislavom Bernardom a hercom Janom Krausom založil Nadačný fond proti korupcii. Ako ste zatiaľ s jeho činnosťou spokojný?-

Ja som veľmi spokojný, dokonca musím povedať, že činnosť fondu predčila moje očakávania. Nielen upozornením na konkrétne kauzy, ale fond prispel celkovo k tomu, že sa v  ľuďoch prebudil pocit, že korupciu a podobné veci nemusia tolerovať. Podarilo sa nám dosiahnuť, aby široké spektrum spoločnosti a nie iba jeho intelektuálna vrstva jednoznačne odsudzovali korupciu a uvedomovali si jej nebezpečenstvo pre spoločnosť.

– Na Slovensku je to povedomie podľa vás rovnaké? –

To nemôžem relevantne zhodnotiť, no podľa toho, ako som sa s niektorými ľuďmi bavil, na Slovensku ľudia ešte neprisudzujú dostatočnú vážnosť problému, ktorý tvorí korupcia. Nevnímajú ju všeobecne ako niečo, čo naozaj ničí a degeneruje krajinu. V tom je myslím si, Česko už trochu ďalej.

-Je podľa vás potrebné, aby v Česku i na Slovensku vznikali takéto občianske iniciatívy, ktoré pomáhajú a istým spôsobom aj suplujú činnosť štátnych orgánov, ktoré majú za úlohu bojovať proti korupcii?-

Určite a podľa môjho názoru je to vôbec podmienka celkovej zmeny, lebo nejde iba o korupciu, ale o vykorenenie toho, čoho je korupcia dôsledkom. Občianska spoločnosť je v tomto prípade kľúčová stránka demokracie, je extrémne dôležitá. Je to úplne naopak, ako hovoril exprezident Klaus, ktorý sa vyjadroval, že nie občianska spoločnosť, ale len volení zástupcovia majú rozhodovať a hovoriť do vecí. Nám sa však našťastie aj v tomto smere podarilo dokázať, že akonáhle sú ľudia schopní postaviť sa za svoju vec, veci sa môžu meniť k lepšiemu.

-O exprezidentovi Klausovi hovoríte ako o jednom z najväčších škodcov, ktorí ublížili Českej republike, verejne pranierujete a zlodejmi (ľuďmi páchajúcimi nekalé činy) nazývate viacero špičkových politikov. Nebojíte sa o seba?-

No uvedomujem si, že isté riziká sú, ale nebojím sa. Viem totiž, že to čo robím, chcem robiť a robím to z vnútorného presvedčenia. A keď sa človek pre takéto niečo rozhodne, už sa nemá zmysel báť, pretože aj tak máte v sebe presvedčenie, že konáte správnu vec a že je to poslanie, ktoré máte nasledovať.

-Čo vás osobne priviedlo na boj proti korupcii, kde nastal ten impulz?-

Som človek, pre ktorého je jednou z najdôležitejších hodnôt spravodlivosť. Neznášam nespravodlivosť. Z toho vlastne vzišlo rozhodnutie aktívne bojovať proti korupcii ako jednej z najväčších nespravodlivostí v spoločnosti. Bol to dôsledok mojich pocitov, ktoré som mal, keď som sa pred pár rokmi začal zaujímať o stav vecí verejných a  následných zistení ako spoločnosť neefektívne funguje na základe korupcie, ktorú ju nahlodala. Rozhodol som sa preto niečo urobiť.

-Dá sa povedať, že rozlišujete horšiu a lepšiu (miernejšiu) formu korupcie?-

Nie, je len potrebné zadefinovať korupciu – mnoho ľudí si zamieňa korupciu s úplatkom – úplatok nemusí byť korupcia. Korupcia je činnosť jednotlivca, ktorý zastupuje tretiu osobu, fyzickú alebo právnickú, a svojím konaním, z ktorého má vlastný prospech, tejto tretej osobe škodí. Na druhej strane, úplatok nemusí byť teoreticky škodlivá vec, niekto môže dať úplatok, aby niečo zachránil. Je to preto potrebné rozlišovať. Korupcia je najhoršia forma úplatku.

-Takže s úplatkami ako takými nemáte problém? Myslíte si aj vy, že už aj tak sme naučení "neprísť s prázdnou rukou", ak chceme o niečo požiadať, alebo niečo vybaviť?-

To nehovorím, úplatky neobhajujem, ak niekto dáva alebo prijíma úplatky, môže ľahšie skĺznuť k naozaj korupčnému konaniu. Len sa usilujem vysvetliť, že ak niekto dá fľašku lekárovi, aby venoval väčšiu starostlivosť rodinnému príslušníkovi, ktorého má lekár operovať, nie je to korupcia. A je o tom treba hovoriť, lebo si myslím, že práve toto tí zlodeji, ktorí sa dopúšťajú najhoršej korupcie, usilujú relativizovať. Usilujú sa bagatelizovať tento problém a korupciu porovnávajú s tým, ak si niekto prilepší tak, že ukradne tehlu zo stavby. Ale to tak nie je, korupcia nie je drobná zlodejina. A hlavne nepatrí do spoločnosti – korupcia spoločnosť degeneruje.

-Svet bohatých ľudí, medzi ktorých patríte aj vy sa však automaticky v našej spoločnosti vníma s korupciou a klientelizmom. Nemáte problém ľudí presvedčiť o svojich úmysloch potrieť korupciu a zmeniť spoločnosť celkovo k lepšiemu, ak o vás zároveň ľudia vedia, že ste si v podnikaní zarobili viac ako miliardu korún? Nestretávate sa s pochybnosťami, či si náhodou aj ten Janeček k bohatstvu nepomohol?-

S nedôverou, že by som bol zapletený do korupcie, to nie. Ale máte pravdu, že ten pohľad na bohatých ľudí je vedený predsudkami. Prakticky všeobecný názor, ktorý tu v našom teritóriu panuje je, že keď je niekto bohatý, musí byť zlý. Aj ja som sa už o sebe dopočul množstvo klamstiev a vykonštruovaných obvinení. To ma nepríjemne prekvapilo, bolo to priznám sa horšie, ako som čakal.

-Ako vás teda podľa vášho názoru ľudia vnímajú teraz? Ako biznismena, ktorý zarobil "ťažké prachy" alebo ako filantropa, ktorý investuje zarobené peniaze do dobročinných akcií?-

Ja verím tomu, že je to to druhé. Neviem, či ma majú priamo za filantropa, skôr za človeka, ktorý sa usiluje o pozitívnu zmenu v spoločnosti. Ešte pred pol rokom by som si netrúfol povedať, ale myslím si, že dnes to už povedať môžem.

– Vy ste pred rokom urobili matematický odhad morálky českej spoločnosti. Každému človeku ste podľa toho, ako sa slušne správa, priradili číslo od 0 po 1 s tým, že 0 znamená zlodeja, amorálneho človeka bez hodnôt, ktorý pácha zlo a 1 naopak označuje ideálnu bytosť, ktorá sa správa eticky a morálne. Zatiaľ čo obyčajní ľudia vyšli dobre a dostali číslo od 0,7 – 0,8 , politikom ste priradili iba 0,3. Myslíte si, že model slovenskej spoločnosti by dopadol rovnako?-

Myslím, že áno.

-V prípade tých politikov to naozaj vidíte tak čierne?-

Musím sa priznať, že od tej doby som to číslo u politikov poopravil a upravil k lepšiemu oproti prvému odhadu. Najmä ak ide o senát, ale pri aj poslaneckej snemovni som prišiel na to, že väčšinu ľudí netvoria zlodeji, ale sú to skôr slabí ľudia bez odvahy poukázať a postaviť sa tomu zlému. Skôr sú to teda sluhovia – tí, ktorí síce nepáchajú zlo ako zlodeji, ale mu buď prisluhujú, alebo proti nemu nič nerobia a mlčky ho trpia.

-Tvrdíte, že práve to, že sú pri moci takýto ľudia, generuje aj neduhy, medzi ktoré patrí nespravodlivosť a korupcia. Jednou z ciest, ako to zmeniť je vymeniť týchto ľudí za naozaj rešpektované osobnosti. To by mala zariadiť vami proklamovaná zmena volebného systému. Dá sa to však táto zmena presadiť, keď o nej majú rozhodnúť práve politici, ktorých radíte medzi zlodejov a sluhov?-

Som presvedčený, že sa to urobiť dá. Je potreba vytvoriť networking, spoluprácu férových pozitívnych zmýšľajúcich ľudí. Vytvoriť občiansku platformu, ktorá sa postaví za kultiváciu občianskej spoločnosti a za potrebu nastavení pravidiel, ktoré budú meniť systém k lepšiemu – jedným z príkladov je volebný systém. Musí to ísť cestou zdola, samozrejme demokratickou cestou. Buď tlakom občianskej spoločnosti na súčasných politikov, alebo založením novej politickej strany.

-V tej budete aj vy?-

Nie, platí, že ja do politiky vstupovať nemienim.

-Súčasťou vytvárania občianskeho hnutia, ktoré sa zasadí o zmenu v spoločnosti je vaša iniciatíva Pozitívna evolúcia. Súčasťou jej aktivít bolo jesenné turné po 13 českých mestách, kde ste diskutovali so študentmi i obyvateľmi miest. Aký máte z týchto stretnutí výstup a pocit?-

Vynikajúci, bolo to super. Uvedomujem si, že tí ľudia, ktorí na stretnutia prišli prišli cielene, pretože sú týmto myšlienkam naklonení, ale aj tak je to bolo pre mňa príjemné prekvapenie, myslel som si že to bude viac kontroverzné. Utvrdil som sa v tom, že ľudia sú už „ready“ naozaj nastavení na obrodu spoločnosti . Naším prvoradým cieľom v rámci Pozitívnej evolúcie je preto vytvorenie systému spolupráce, networkingu, pre pozitívne zmýšľajúcich a férových ľudí. Myslím, že stačí iba malý impulz, aby sa ten proces rozbehol.

-Nebude to teda podľa vás beh na dlhú trať – zmeniť spoločnosť a jej zmýšľanie?-

Nie, naopak, pôjde to oveľa rýchlejšie, ako si väčšina ľudí myslí. Ja verím tomu, že sa nám podarí dosiahnuť stav, že sa ľudia budú riadiť vlastnými pozitívnymi hodnotami.

Rozhovor s Karlom Janečkom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.