Bratislava 16. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)
Z minulosti poznáme viacero prípadov, kedy disciplinárne senáty boli použité ako nástroj na šikanu nepohodlných sudcov, tvrdí Žitňanská
Štyri zásadné pripomienky predložila exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská k novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorou chce súčasné vedenie rezortu spravodlivosti upraviť kreovanie disciplinárnych senátov tak, aby fungovali. Žitňanská tvrdí, že jej pripomienky sa týkajú hlavne oslabenia prvku náhody pri vytváraní disciplinárnych senátov a neodôvodneného zvýhodnenia sudcov, ktorí nesúdia v porovnaní s inými právnickými profesiami.
“Z minulosti poznáme viacero prípadov, kedy disciplinárne senáty boli použité ako nástroj na šikanu nepohodlných sudcov. Vytváranie disciplinárnych senátov náhodným spôsobom, ktoré sme v minulom volebnom období zaviedli, malo slúžiť ako nástroj proti šikane sudcov prostredníctvom zmanipulovaných disciplinárnych konaní,” obhajovala svoju staršiu novelu v súčasnosti nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Žitňanská. Novela ministra spravodlivosti Tomáša Boreca je podľa nej krokom späť. “Opäť vzniká priestor pre vytesnenie nevyhovujúcich kandidátov na predsedu či člena disciplinárneho senátu do kategórie náhradníkov, ktorí sa veľmi pravdepodobne sudcami disciplinárneho senátu nikdy nestanú,” vyhlásila poslankyňa.
Ministerstvo spravodlivosti predložilo svoju novelu do medzirezortného pripomienkového konania 20. decembra 2013. Systém kreovania nového senátu ku každému disciplinárnemu prípadu podľa Boreca nefungoval, tak prišiel so zmenou, podľa ktorej sa vytvoria stále senáty a tie budú mať prideľované jednotlivé prípady. Ide o model, ktorý funguje na všeobecných súdoch. Medzirezortné pripomienkové konanie končí dnes, vyhodnotenie pripomienok zatiaľ nie je zverejnené. V novej právnej úprave, ktorá by mohla platiť od 1. marca, sa podľa rezortu spravodlivosti počíta so zachovaním jednotlivých databáz kandidátov, z ktorých budú kreované disciplinárne senáty. Kandidátov na členov disciplinárnych komisií budú naďalej vyberať sudcovské rady, minister spravodlivosti a Národná rada SR. Zachováva sa pravidlo, že v disciplinárnych senátoch budú sedieť aj nesudcovia a ministerstvo v novele navrhuje, aby mohli byť členmi disciplinárnych senátov aj emeritní sudcovia.
Kreovanie disciplinárnych senátov sa menilo od 1. januára 2012. V roku 2012 boli podľa informácií z Najvyššieho súdu SR funkčné len štyri senáty, vlani v decembri fungovalo 13 senátov prvého stupňa a jeden odvolací. V roku 2013 bolo podľa decembrových údajov na prvom stupni rozhodnutých päť disciplinárnych vecí a na druhom stupni tri. Na prerokovanie v disciplinárnych senátoch čakalo približne 40 prípadov. Žitňanská tvrdí, že zablokovanie vytvárania senátov vôbec nie je spôsobené slabou právnou úpravou, ale nečinnosťou Súdnej rady a jej nevôle podriadiť sa zákonu. “Nepochopiteľné je tiež, prečo chce ministerstvo spravodlivosti umožniť disciplinárne súdnictvo sudcom, ktorí majú prerušený výkon súdnictva z titulu nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,” uzavrela Žitňanská.
zf