Bratislava 13. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

NR SR ukončila rozpravu k novele potratového zákona 29. 5. 2018. Okrem poslancov ĽSNS vystúpili aj poslanci M. Krajniak, J. Blanár, M. Kéry a P. Marček, ktorí vyhlásili, že budú hlasovať za zákon, kresťanskí poslanci OĽANO mlčali. Plénum schválilo odloženie hlasovania na budúcu schôdzu.

13.6.2018 sa skutok stal! Pred parlamentom mlčky stála stovka aktivistov s detskými topánočkami a ružencami, aj kňaz Marián Kuffa. Vtedy poslanec Juraj Blanár zo Smeru, ktorého som neraz videl ísť na omši na sv. prijímanie, sa dal nahovoriť a predniesol procedurálny návrh, že NR SR nebude pokračovať v prerokovaní a hlasovaní o novele zákona ĽSNS č.73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. NR SR tento „demokratický“ návrh bez zdôvodnenia dnes totalitne schválila (76 za, 32 proti, 18 sa zdržali, 3 nehlasovali, 21 neprítomní). Hanbím sa za to, robí sa to iba v banánových republikách. Koalícia sa zľakla zákona, ktorý nedokázala sama predložiť a teda – zastavila rokovanie o ňom. Asi tak, ako keď svojho času Sovieti zastavili let kórejského lietadla nad Sibírou. Pridali tým ĽSNS aspoň  2%.

Expremiér Fico už včera k tomuto zákonu zaperlil: “Nebola tu spoločenská objednávka na túto tému, len bola vytiahnutá zo šuflíka, aby bola. My sme s touto témou neprišli…” Teda „spoločnosť“ musí napísať písomnú objednávku na obmedzenie potratov a oni musia prísť s touto témou?  Nestačí, že 11 % občanov je zasadne proti potratom, 59% si myslí, že by mali byť povolené len vo veľmi vážnych prípadoch, iba 25% by ich chcelo mať vždy povolené. Toto rozhodnutie je aj pre SMER atypické, veď doteraz sa chovali vždy  podľa toho, akým Smerom fúkal vietor a čo hovorili prieskumy verejnej mienky. V rokoch 2012-16 spoločenské objednávky nebolo treba, stačilo k nim 83 na slovo poslúchajúcich poslancov.

Ako dopadlo hlasovanie o procedúre poslanca Blanára? Viedol ho B. Bugár, ktorý nevhodne a nervózne vyskočil na spravodajkyňu Grausovú, keď prečítala mená poslancov, ktorí sa zúčastnili v rozprave. Je to bežný postup, do ktorého nemá predseda schôdze čo zasahovať.

76 poslancov bolo za zastavenie ďalších rokovaní ( všetci zo Smeru, aj Blanár, ktorý sa v rozprave vyjadril v prospech zákona, iba J. Podmanický bol proti, M. Kéry nehlasoval, aj keď v rozprave bol za zákon, Maďarič bol neprítomný).

SNS: 8 poslancov bola za, aj A. Danko a A. Hrnko, 7 bolo neprítomných.

Most Híd: 10 bolo za, 3 neprítomní, 1 sa zdržal.

SAS: za boli 2 – Duriš Nicholsonová a O. Dostál,  proti V. Sloboda a J. Cigániková, zdržali sa 3, aj M. Klus.

OĽANO: za bola S. Shahzad, proti 5 – aj E.Heger, M. Krajči a A.Verešová, zdržali sa 3 – aj V. Remišová, a J. Budaj, I. Matovič a M. Fecko boli neprítomní.

ĽSNS: všetci 14 boli proti

Sme rodina:  všetci 8 boli proti

Nezaradení: proti bol R. Vašečka a Z. Simon, za boli aj M. Beblavý, M. Poliačik a J. Mihál.

Odteraz teda hocaký zákon, hocakej strany, bude možné hocikedy aj po rozprave zahodiť do koša. Koalícia mala mnoho týždňov na toto hlúpe rozhodnutie, ktoré urobila príliš neskoro.

Konštatujem, že na túto kľúčovú tému nikto v NR SR v r. 2016-18 nenašiel odvahu. ĽSNS predbehlo ostatné strany, legálne podalo návrh na novelu zákona o potratoch, ktorý by zachránil ročne tisícky detí pred smrťou. Najmä OĽANu sa nepáčilo, že s nimi nerokovali, aj keď navrhovatelia si už zvykli, že s nimi nikto nerokuje, nikde ich nepozývajú a keď ich pozvú, aj prezident sa urazí a nepríde.

Kto trochu rozmýšľa, nemôže byť proti obmedzeniu potratov, nemôže sa ani zdržať hlasovania. Za dva roky aj kresťanskí aktivisti a poslanci mlčali, napriek konferenciám, seminárom, prolife akciám a vyhláseniam. Vraj s „fašistami“ nespolupracujú. Prečo teda za iné návrhy ĽSNS už predtým hlasovali mnohí poslanci zo všetkých klubov? Preto, lebo teraz sa jednalo o potraty, škandál a hriech 21. storočia. Aj Cirkev vajatala a váhala.

Kvôli súčasnej legislatíve sa na Slovensku „legálne“ nenarodilo 1,36 mil. detí. Sledoval som priebeh rokovania v NR SR, argumenty boli skôr demografické, ekonomické, humánne a právne, náboženské iba minimálne. Dieťa nie je zhluk buniek, žena nemá právo zničiť telo svojho dieťaťa, ktoré nie je jej telom. 95 poslancov nedávno hlasovalo za zlepšenie života zvierat. Zviera nie je vec, ale ani dieťa nie je vec, ktorej sa možno beztrestne zbaviť.

Ľudia s prirodzeným svedomím cítia, že ak vytneme kvitnúcu jabloň, zničili sme aj tonu budúcich jabĺk. Ak zabijeme embryo, zlikvidovali sme človeka, možno nového Beethovena, Michelangela či Tolstého. Zuzana Fialová, Milan Lasica, Milan Kňažko, Marián Leško a Elena Vacvalová si z toho robia srandu, aj keď to je veľmi vážna vec.

Dôležité je pripomenúť, že strany, ktoré 27.4.1992 nedovolili, aby sa vtedajší vládny Zákon o ochrane ľudského života dostal do SNR, vzápätí vysoko vyhrali voľby. Pod vedením ministra zdravotníctva SR Alojza Rakúsa, sa v rokoch 1990-2 pripravil  komplexný zákon o ochrane ľudského života. Jeho príprava trvala príliš dlho, vláda ho prijala tesnou väčšinou až 3.3.1992. 27.4.1992 sa mal zaradiť do programu 24. schôdze SNR, vtedy bola šanca na jeho schválenie. Hlasovaním sa do programu nezaradil: za bolo 52, proti 44, zdržalo sa 37 poslancov. Strany hlasovali takto (za, zdržanie, proti): KDH (19, 0,0), SKDH (14, 2, 0), MKDH (7, 1, 0), DS (1, 4, 0), SNS (4, 3, 6), ODÚ (4, 9, 8), HZDS (0, 9, 7), SZ (0, 1, 4),  SDĽ (0, 0, 19).

Vo voľbách do SNR v júni 1992 získala HZDS 37,2 %, SDĽ 14,7 %, KDH 8,9%, SNS 7,9%, Po vypadnutí temer 24% hlasov malých strán malo HZDS v parlamente 74 poslancov, SDĽ 29, SNS 15, opozičné KDH 18 a MKDH 14. Koalícia HZDS a SNS vládla s tichou podporou SDĽ. Bolo to obdobie temna a biafry ducha. Je hanbou, že liberálny komunistický potratový zákon č.73/1986 sa odvtedy temer nezmenil. Umožňuje 16 ročnému dievčaťu bez vedomia rodičov a budúceho otca, požiadať lekára o interrupciu, ktorý ju musí vykonať. To je holokaust a genocída.

(Bývalí komunisti – SDĽ išla potom dolu vodou, v r. 1999 z nej odišiel Fico, založil SMER, ktorý sa zľúčil s SDĽ v r. 2004. V r. 2006 vyhral voľby a vládol s Mečiarom a Slotom).

V akciách proti potratom treba zmeniť aj legislatívu, ale ide aj o sociálnu politiku, výchovu k úcte k životu, osvetu a sexuálnu výchovu, zdravotnícku starostlivosť, zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok, podporu mnohodetných rodí, výstavbu bytov, azylových domov pre slobodné matky, organizovanie adopcie donosených detí, atď. Šancu má iba premyslená výchova, vytrvalá osveta, sociálna podpora rodín a pozitívne kampane v prospech vhodnej klímy pre život. Úloha cirkvi je nezastupiteľná, mala by viac investovať do ľudí ako do betónu. Ak nebude nielen morálne podporovať rodinu a deti, nové kostoly a pastoračné centrá budú prázdne, veď deti sa nerodia. Nevadí nám, že aj Slovensko vymiera, že v r. 2100 bude v Európe na jedného Európana 14 Neeurópanov?

Normálny človek nemôže byť ľahostajný k tomu, že ročne sa na svete nenarodí asi 50 mil. detí. Výdobytkom revolúcie bolo, že umelé potraty sa uznali za hodné diskusie. Štát nemá právo rozhodovať o ľudskom živote, ale mal by rozhodnejšie vyjadriť kladný postoj k nemu. Každé dieťa je cenné, jeho príchod by mal byť radosťou. Aj štát musí vychovávať ľudí k úcte k životu, k pozitívnemu postoju k rodičovstvu a k mnohodetným rodinám. Aj keď počet potratov klesá, neúcta aj k nenarodenému životu, stúpa. Radikálne stúpa používanie abortívnych tabletiek „deň potom“, čo sú štatisticky nezaznamenané potraty.

Odsudzujeme zlo, ale nie tých, ktorí ho často vo veľkej núdzi vykonali. Za nenarodené deti sa treba modliť, dôstojne ich pochovávať, stavať im pamätníky, prijímať ich s menami do rodín, spomínať ich pri pamiatke zosnulých, vyhradiť im symbolické miesta na cintorínoch, dávať slúžiť za ne omše a založiť inštitúciu, ktorá by sa tejto problematike venovala. Toto je úlohou najmä cirkvi. V r. 1992 časť našich biskupov odmietala hlasovanie kresťanských poslancov za novelizáciu platného zákona. Kardinál Ratzinger im vtedy povedal: „Kresťanskí politici môžu hlasovať aj za model obmedzenia potratov.“

V demokracii, v ktorej praktizujúci kresťania a kresťanskí politici tvoria menšinu nemožno očakávať, že sa ľahko presadia veci, ktoré sú im sväté. Cirkev nedostatočne podporila kresťanských politikov, ktorí môžu tieto názory presadzovať. Keď presadili reštitúcie, cirkevné školy, platy katechétov a duchovných, vyučovanie náboženstva, podporu sakrálnych pamiatok, licencie pre kresťanské médiá, atď. bralo sa to za samozrejmé. Neraz podporovali strany, ktorých predstavitelia chodia do prvých radov kostola iba keď omšu prenáša televízia.

Cirkev mala viac reagovať aj na rozhodnutie Ústavného súdu v prospech potratov, ktoré je v rozpore s Ústavou, podľa ktorej je „Ľudský život hodný ochrany už pred narodením.“ Základné morálne zákony, ktoré stanovil Boh nemožno meniť demokratickou väčšinou. Kresťanskí politici po revolúcii o tejto téme často hovorili, aj keď im to odháňalo voličov.

Dohovor o právach dieťaťa (1989) podpísal prezident ČSFR V. Havel v r.1990 v OSN. Na prvé výročie revolúcie, 17.11.1990, som ho predložil FZ k ratifikácií, ktoré ho schválilo. Listina základných práv a slobôd sa schválila 9.1.1991. Obzvlášť som sa tešil vete dodanej poslancom Ivanom Fišerom: “Ľudský život je hodný ochrany pred narodením.“ Tento výrok prevzala aj Ústava SR. Nie je to fráza.

Rast plodu v tele matky je fantastickým zázrakom. V jeho vývoji neexistujú skoky, žiadny seriózny vedec dnes nespochybňuje, že počiatok ľudského života je počatie. Slovák P. Fedor-Freybergh v časopise Prenatálne dieťa, 1, 2008 píše: “Ľudský život považujeme za nepretržitú a nedeliteľnú kontinuitu, začínajúcu počatím, kde každá vývojová fáza je rovnako dôležitá a všetky fázy sú na sebe závislé… Treba priznať tehotnej žene kompetencie veľkých kreatívnych možností pre seba a dieťa v priebehu tehotenstva… Ideálne by malo byť dieťa milované už prenatálne… Akým spôsobom je s ním zaobchádzané, takým bude ono zaobchádzať so svetom… Od počatia je ako nový a jedinečný ľudský jedinec rovnocenným partnerom s kompletnou genetickou výbavou a vlastnou vnútornou dynamikou…“

Štatistiky potvrdzujú tvrdenie o lone matky ako najnebezpečnejšom mieste sveta pre dieťa. Na svete bolo r. 1995 46 mil. potratov, v r. 2003 42 mil., asi 22 % tehotenstiev končilo umelým potratom (UP). Bohatá Európa, ktorá starne a vymiera, mala 4,3 mil. UP.  Na Slovensku bol najhorší rok 1988, keď sa uskutočnilo 51 tis. UP. Na 100 narodených detí bolo vtedy viac ako 70 UP.  V r. 2004 zo 100 tehotenstiev sa 73 skončilo narodením, 27 potratom. V r. 2005 bolo na Slovensku 14.427 UP, v r. 2017 ich bolo 6102 + 1408 cudziniek.

O rok budeme mať ďalší Pochod za život, sto tisíc ľudí bude pochodovať, usmievať sa a skandovať, ale nenarodené deti budú naďalej rovnako kruto zomierať.

Po skončení dnešného hlasovania poslankyňa OĽANO A. Verešová pozvala poslancov na zasadanie Výboru pre ľudské práva. Neviem, o čom mohli po takomto debakli rokovať?

Jozef Mikloško