Som rád aj tomu, že sa počas sviatkov, nedieľ a často aj v pracovné dni môžem zúčastňovať na slávení sv. omše a stretávať sa s Ježišom v Eucharistií a čerpať tak silu pre každodenný život s ním, že mám možnosť počúvať a čítať Božie Slovo, ktoré je slovom života. Ježiš prišiel na tento svet, aby nás naučil všetkej Pravde. Pred Pilátom vyznal: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ /Jn 18, 37/ Som presvedčený, že naplno a šťastne je možné prežiť život v súlade s jeho učením.
Stretáme sa s rozličným spôsobom prežívania Veľkonočných sviatkov. Niektorí ich ignorujú, iní majú predĺžený voľný víkend, niektorí pracujú, iní sú na dovolenke, na záhrade, cestujú, niektorí ako sviatky jari pri dobrom jedle a pití, konzumne… A niektorí ako spomienku Ježišovej smrti a oslavu jeho zmŕtvychvstania. Aj život prežívajú ľudia rozlične, preferujú rozličné hodnoty, zdravie, spokojnosť, úspech, prácu, cestovanie, peniaze, majetok, bývanie, pôžitky, zábavu… Je na každom, či život prežije v duchovnej prázdnote, povrchne, alebo ho dokáže naplniť hodnotami, ktoré sú pre šťastný a spokojný život nevyhnutné a ako my kresťania veríme, že aj pre večný život. Nie je možné žiť neutrálne, dobrým človekom sa človek nestane bez námahy a zodpovednosti za život svoj i iných ľudí. K tomu potrebujeme okrem darov a schopností, ktoré sme dostali a denne dostávame aj Božiu a ľudskú pomoc. „Bez Božieho požehnania márne ľudské namáhania,“ hovorili naši starí rodičia a keďže nemali jednoduchý život, vedeli čo hovoria. Ale hovorili aj: „pomôž si človeče aj Pán Boh ti pomôže.“ Sv. Ignác z Loyoly to vyjadril, že človek má robiť tak, akoby všetko záležalo len na ňom, a modliť sa, ako by všetko záležalo len od Boha. Je na nás či dokážeme prekonať pokušenia moci, bohatstva a slávy, kariéry, pohodlného povrchného, lacného prázdneho, telesného… života, alebo prijmeme Božiu ponuku k zodpovednosti a láske, zobrať každý deň svoj kríž a nasledovať ho, konať pokánie, slúžiť, obetovať sa a tak kráčať radostne k trvalému a pravému šťastiu. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! /Mt. 16, 24 – 26/ Boh nikdy nikoho nesklamal, sklamať môže len človek. Veriť neznamená len sa k niečomu prihlásiť, niečo deklarovať, ale viera znamená život s Ježišom podľa jeho príkladu a učenia.
Nie je jednoduché v dnešnom svete žiť ako kresťan. Uplynulo 30 rokov od kedy v našej krajine skončila totalita, ktorá proti kresťanom bojovala, obmedzovala ich a prenasledovala. Máme mnohé príklady statočnosti a vernosti i za cenu veľkých obetí. Ale aj súčasná doba prináša rozličné ťažkosti a komplikácie kresťanom v ich živote podľa viery. Iniciatívu v spoločnosti a spoločenstvách preberajú často ľudia otvorene, alebo aj skryto sa hlásiaci nielen k proti kresťanským, ale aj proti ľudským, proti prirodzeným hodnotám, čo prináša komplikácie všetkým. Súčasná duševná i duchovná prázdnota v srdciach mnohých, osobitne mladých ľudí, otvorený boj namierený proti životu, rodine, národu, Cirkvi napomáha mocným a bohatým usmerňovať správanie médiami manipulovaného davu k dosahovaniu nízkych, prízemných cieľov, ziskov a potrieb, čo prináša mnoho problémov, samotu, biedu, beznádej, bolesť, utrpenie…
A tak niekedy mám pocit, že ako v čase Veľkej noci v Jeruzaleme, keď Ježiša odsúdili a ukrižovali, dav kričal: „Ukrižuj ho!“ s ním kráčala len malá hŕstka verných, aj niektorí z tých, ktorí to s ním mysleli úprimne a nasledovali ho, radšej zostali v úzadí, aj dnes už len malé skupiny kresťanov sa stretávajú v chrámoch a usilujú žiť podľa kresťanských zásad. Doba je čudná, nie je jednoduché žiť proti tendenciám súčasného sveta, ktoré sú v rozpore s evanjeliom, nerobiť kompromisy s hriechom, byť verný Ježišovi. Aj On bol pokúšaný, aj On dostával ponuky od mocných sveta. Dokázal prijať Božiu vôľu, byť jej verný a splniť svoje poslanie. Dal nám príklad a pozval nás k nasledovaniu. Buďme vďační za vieru i všetko čo dostávame od Boha i od ľudí, vážme si to, máme za čo ďakovať, nie je všetko čo máme samozrejmé. Využime sviatočné dni aj na modlitbu, meditáciu, adoráciu, návštevu bohoslužieb, Božie slovo, aj zamyslenie sa nad tým, aký je náš kresťanský život a aké hodnoty preferujeme a aké odovzdávame iným.
Prajem Vám radostné a požehnané Veľkonočné sviatky
Ľudovít Košík