Moskva/Washington 3. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Aaron Favila,Ahn Young-joon)

Podľa informácií zverejnených významným americkým ekonómom Jeffrey Davidom Sachsom USA čaká osud rozpadu, podobný rozpadu, ktorý postihol ZSSR. Svoj článok publikoval americký ekonóm na stránkach Boston Globe 

Jeffrey David Sachs uviedol, že hlavnú úlohu v prerozdeľovaní amerických národných zdrojov zohráva rozhodnutie medzi “delami, alebo maslom”.

Podľa Jeffreya Davida Sachsa si Američania zvolili nesprávnu cestu, pričom míňajú obrovské sumy a tým podrývajú vlastnú národnú bezpečnosť. Ak sa aj budúcemu prezidentovi podarí dostať sa z pasce vojen na Blízkom východe, tak americký rozpočet môže zlikvidovať všetky nádeje na vyriešenie amerických vnútorných problémov”, tvrdí americký ekonóm.

Podľa Sachsových slov USA dnes trpia vďaka faktoru, ktorý historik Paul Kennedy označuje ako “imperiálne prepínanie síl”. Podľa Sachsa charakteristickým znakom Impéria je skutočnosť, že všetky územia sa nachádzajú pod kontrolou jedinej vlády. USA nie sú klasickým impériom, pretože priamo nekontrolujú veľa zahraničných krajín (aj keď ich ovplyvňujú cez proamerické elity), napriek tomu, že ich vojenské jednotky sú rozmiestnené v desiatkach iných štátov. Washington môže ovplyvňovať politiku viacerých národných štátov, priamo však tieto štáty neriadi, a preto nespĺňa kritéria impéria.

Jeffrey Sachs uvádza aj nasledujúcu štatistiku: podľa informácií Ministerstva obrany USA od roku 2010 mali USA k dispozícii približne 5000 vojenských zariadení, 662 z týchto zariadení je umiestnených na území cudzích štátov. Alarmujúce však je, že vojenské operácie Washingtonu stoja ročne okolo 900 miliárd dolárov, to znamená že Washington míňa ročne na vojenské operácie a ciele približne štvrtinu svojich výdajov. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že americký štátny dlh je ohromujúci, oficiálne ide o 18 biliónov dolárov, kritici však tvrdia že tento dlh predstavuje sumu 65 biliónov dolárov.

Jeffrey David Sachs navyše upozorňuje, že vojny, ktoré USA viedli, takmer nikdy neposlúžili národným záujmom USA a predstavovali zisk len pre nadnárodné korporácie. Čo sa týka vojenských výdavkov, vidí Jeffrey D. Sachs určitú paralelu medzi USA a ZSSR v 80. rokoch 20. storočia
“ZSSR sa zlikvidoval sám svojími vojenskými dobrodružstvani na cudzom území. Najviac stabilitou ZSSR otriasla vojna v Afganistane (1979 – 1989), ktorá vyčerpala krajinu, pretože viedla k obrovským investíciam a nasadeniu vojenských síl. Ak USA uviaznu v trasovisku vojny na Blízkom východe a nechajú sa vtiahnuť do zbrojárskych pretekov s Ruskom a Čínou, čaká ich analogický osud, ako ZSSR”, píše americký ekonóm.

Podľa názoru Jeffreya Davida Sachsa pred USA sa momentálne črtajú dve cesty – pokračovať v realizácii svojho “jednopolárneho dominovania”, nehľadiac na neúspechy na Blízkom východe, toto povedie k čoraz silnejším ekonomickým problémom priamo v USA, alebo zastaviť svoje imperiálne ambície a sústrediť sa na ozdravenie katastrofálnej situácie, v ktorých sa USA nachádzajú.

Na článok zverejnený Jeffrey Davidom Sachsom reagovali samozrejme aj Rusi na vojensko politickom servri interpolit .

Podľa slov ruského vojenského a politického analytika Andreja Fursova, riaditeľa Inštitútu systémovo-strategických analýz v Moskve je článok zverejnený Jeffrey D. Sachsom určite prínosom a je nesmierne zaujímavý. Americký autor sa však podľa Fursova mýli, ZSSR sa nerozpadli kvôli ekonomickým problémom a už vôbec nie kvôli pretekom v zbrojení (Andrej Fursov naráža na tézu, že rozpad ZSSR súvisel s osobou “zradcu” Michaila Gorbačova a sovietskych nomenklatúrnych kádrov, ktoré túžili stať sa “kapitalistami” a že išlo o prvú úspešnú farebnú revolúciu v krajinách bývalého Sovietskeho bloku).

Podľa Andreja Fursova je momentálne Rusko v porovnaní zo ZSSR len trpaslíkom a k dispozícii má podstatne menšie zdroje, ako mali sovietski predstavitelia do roku 1991. Netreba však zabúdať, že dnešná RF existuje na sovietskom základe a sčasti aj princípoch.

Jeffrey Sachs však podľa Fursova pomerne presne vystihol skutočnosť, že USA značne prepli svoje sily. Nie je však prvým americkým autorom, ktorý na túto skutočnosť upozornil. Andrej Fursov doporučuje študovať trilógiu amerického politológa a poradcu CIA Chalmersa Ashby Johnsona – ide o knihy Blowback (2004), The Sorrows of Empire (2004) a Nemesis – The Last Days of the American Republic (2007).

V prvej knihe Blowback Johnson poukazoval na skutočnosť že v prvých dvoch dekádach 21. storočia sa ako bumerang vráti USA ich politika, ktorú viedli v druhej polovici 20.storočia v Ázii a Afrike v podobe viacerých vážnych neúspechov a problémov. Chalmers Ashby Johnson v knihe Blowback predpovedal, že USA sa priklonia k vojenskému riešeniu problémov, nič však nezískajú, akurát prehĺbia svoje problémy. Kniha The Sorrows of Empire sa venuje premene USA pod vedením klanu Clintonovcov a neoconov na klasický vojenský štát, v ktorom dominujú predstavitelia armády a bezpečnostných služieb.

Kniha Nemesis – The Last Days of the American Republic predstavuje charakteristiku problémov, ktoré sa USA budú snažiť viac menej neúspešne riešiť. V tejto knihe sa autor venoval aj teórii riadeného chaosu, predpovedal však že ani táto stratégia nebude sláviť úspech – prognózy Chalmersa A. Johnsona sa uskutočnili počas prezidentovania Baracka Obamu, ktorého politiku výrazne riadili neoconi a vojenskí jastrabi.

Andrej Fursov ako najväčší problém USA vidí katastrofálnu ekonomickú situáciu. USA míňajú viac, ako dokážu zarobiť a ich čerpanie svetových zdrojov je obrovské. Obyvateľstvo USA predstavuje približne 5% svetovej populácie, čerpajú však približne 40% svetovej produkcie a zásob a produkujú takmer 70% svetového odpadu. Ide o neúnosnú situáciu, obyvatelia USA žijú na úkor celého sveta. Takéto drancovanie zdrojov sa však samozrejme nedá viesť donekonečna a je logicky zrejmé, že sa toto drancovanie musí ukončiť.

“Žitie nad pomery je však návykové a obyvatelia USA sa budú ťažko vzdávať svojho pohodlia. Ekonomické škrtenie samozrejme nezasiahne najvyššiu a najbohatšiu vrstvu amerického obyvateľstva, nepríjemne však ovplyvní životnú úroveň priemerných Američanov. To povedie k ostrým sociálnym konfliktom. Inými slovami USA stoja na prahu obrovských turpulencií a otrasov” uvádza Andrej Fursov.

Podľa Fursova budúcnosť USA závisí od činov skutočných amerických elít, ktoré skryte riadia politiku USA a momentálne sa rozhodujú medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom. Vyberajú aj stratégiu, podľa ktorej sa budú USA v najbližšom období riadiť a zvažujú, ktorý prezidentský kandidát sa pre túto stratégiu lepšie hodí.

Momentálne je americký plán jasný. Aby sa podarilo USA zachrániť, je potrebné presadiť dohodu TTIP (Transatlantické parnterstvo) a TTP Transtichooceánske partnerstvo. Samo prijatie TTP nestačí, aby sa USA zachránili, musí sa prijať aj TTIP. Ak sa presadí TTIP, USA sa zachránia na najbližších cca 20 rokov, pričom nemilosrdne pohltia európsku ekonomiku. “Američania urobia to isté, čo spravili štáty západnej Európy, keď pohltili východoeurópsku ekonomiku” tvrdí Alexander Fursov.

Časti európskych elít a populácie sa však myšlienka pohltenia Američanmi nepáči a budú sa tomu brániť. Vtedy sa pred USA objavia dve cesty: 1. nemilosrdný nátlak v ktorom sa pokúsia bývalých neposlušných partnerov umravniť, resp. budú ich riadiť vlastnými nastrčenými figúrkami. Američania veľmi s rovnocennými partnermi bojovať nechcú, pretože ich ekonomická a vojenská kondícia nie je práve najlepšia, navyše USA vždy radšej bojovali cudzími rukami.

Druhú možnosť predstavujú seriózne sociálne reformy, ktoré však budú bolestivé a pravdepodobne budú radikalizovať situáciu vo vnútri samotných USA. USA samozrejme pred takouto nepríjemnou voľbou nestáli od roku 1930, od čias Veľkej hospodárskej krízy. “Situácia nakoniec vyvrcholila v rokoch 1939-1940, kedy sa americké elity rozhodli zachrániť USA cestou vstupu do vojny. Čo si zvolia dnes – to je stále otvorená otázka” tvrdí Andrej Fursov.

Andrej Fursov upozornil na skutočnosť, že vo svojích dielach Jeffrey D. Sachs často spomína deindustrializáciu USA, ktorá momentálne predstavuje pre elity USA vážny problém. Američania predpokladali, že určitým východiskom môže byť priemysel bridlicových plynov a robotizácia, ukazuje sa však že sa do týchto dvoch odvetví vkladali priveľké nádeje. Podľa Sachsa už americký ekonomický systém vyčerpal svoje možnosti a hrozba jeho zrútenia je reálna.

Vnútorne príčiny rozpadu USA však budú podľa Fursova od príčin rozpadu ZSSR diametrálne odlišné. ZSSR bol zničený vlastnou nomenklatúrou v čele s Michailom Gorbačovom, pričom nomenklatúra súhlasila s farebnou revolúciou v krajine, pretože očakávali, že sa “stanú bohatými kapitalistami”. Američania ich samozrejme oklamali a ambície sovietskej zradcovskej nomenklatúry sa nenaplnili.

V USA sú iné problémy. Fursov uvádza troch politicko-ekonomických kapitalistických hegemónov v histórii – Holandsko, Veľkú Britániu a USA. Každý z týchto hegemónov mal svojho antagonistu v ruskom svete a títo hegemóni spoločne existovali a približne aj v rovnakom čase padli. Holandsko a Moskovské cárstvo padli približne v rovnakom čase (začiatok 17. storočia). Potom nasledovalo súperenie v ktorom sa stretli Veľká Británia a Rusko (Romanovská dynastia). Od roku 1918 Romanovci neexistujú, existoval však ZSSR a pozície Veľkej Británie prebrali od roku 1945 USA.

“Vražda Kennedyho a koniec krytia dolára zlatom znamená víťazstvo transnacionálnych korporácii v USA. Nadnárodné korporácie potom participovali na porážke ZSSR, pričom ich víťazná éra sa otriasla v roku 2008, budú nasledovať výrazné zmeny a turbulencie na geopolitickej scéne a USA padnú podobným spôsobom, ako padol ZSSR, len aby sa pripravila cesta pre nový politický systém a poriadok” rozvíja svoju tézu Andrej Fursov.

Podľa Fursova je však ťažké predpovedať, ako sa bude rozvíjať demontáž USA. Alexander Fursov predpokladá, že najpravdepodobnejšie na určitú dobu nastúpi obdobie viacpolárneho sveta, ktorý bude pripomínať obdobie 14 – 15. storočia, kedy chýbal skutočný hegemón. Ten sa vykryštalizoval až neskôr a stali sa ním v Európe Habsburgovci. Paradoxne zápas proti Habsburgovcom sformoval ďalší vývoj nemeckých štátov, Francúzska, Anglicka i talianskych štátov. Dôležitú úlohu pri formovaní nového lídra zohralo samozrejme aj náboženstvo a náboženské predstavy. “Samozrejme tento vývoj nemusí nastať, ak sa udeje globálna katastrofa, ktorá zničí všetkých” uvádza Andrej Fursov.

Andrej Fursov potom tvrdí, že článok Jeffrey Davida Sachsa bol písaný na podporu Donalda Trumpa, pretože podporuje jeho tézy o potrebách vnútornej reformy a ozdravenia ekonomického potenciálu USA. Ide o vázvu namierenú proti Hillary Clintonovej a neoconom i jastrabom, ktorých koncepcia riešenia amerických problémov sa od Trumpovej koncepcie diametrálne líši.

Podľa profesora Viktor Kremenčjuka, riaditeľa Inštitútu USA a Kanady Ruskej akadémie vied to s rýchlym rozpadom USA nebude až také vážne. Čo sa týka finančných cifier a faktov, ohľadne americkej ekonomickej situácie, v obehu je toľko dezinformácii, že málokto dokáže odhadnúť v akom stave je reálna ekonomická situácia USA. To, že sa tieto dezinformácie objavujú, však svedčí o existujúcich problémoch a potrebe skrývať reálny stav vecí pred verejnosťou, pričom USA sa momentálne naozaj nachádzajú v hlbokej politickej kríze a stále nevedia, akým spôsobom majú svoje problémy riešiť. uvádza profesor Kremenčjuk.

Na záver svojej expertízy potom profesor Kremenčujk uviedol, že problémy pred USA stáli počas celej ich existencie, no americké elity dokázali tieto problémy riešiť. Terajšia rozpoltenosť a nerozhodnosť je podľa jeho slov vážnym koncepčným prejavom krízy, v ktorej sa USA nachádzajú.

Informácie o Jeffrey Davidovi Sachsovi

Jeffrey David Sachs je popredným americkým ekonómom. Momentálne pôsobí na Kolumbijskej univerzite, v roku 2002 bol špeciálnym vyslancom Generálneho sekretára OSN pre otázky boja proti chudobe a zastával tézu odpustenia dlhov najchudobnejším krajinám.

Jeffrey avid. Sachs bol inicátorom “šokovej ekonomickej terapie” v Bolívii, Poľsku a v Rusku. V rokoch 1991 – 1994 pôsobil ako poradca prezidenta RF Borisa Jelcina.

Americký prestížny časopis Time 2x zaradil Jeffrey Davida Sachsa medzi 100 najvýznamnejších svetových osobností. Podľa The Economist patrí k trom najvýznamnejším ekonómom posledného desaťročia