Keď som ju po prvý krát uzrel, bol som uchvátný a prekvapený jej mohutnosťou a jej facinujúcou krásou. Žiadna iná veľrieka v Európe ma tak neočarovala ako Garonne. Jej tok sa každý deň obráti pod vplyvom prílivu na Atlantiku. Je to skvelé divadlo pozorovať z veľkolepého starého mostu Pont de Pierre (ktorý má veľmi neobyčajnú históriu) ako prílivové vlny Atlantiku postupne premáhajú jej silny prúd, až ho napokon premôžu a vody rieky tečú na niekoľko hodín naspäť, odkiaľ prišli. Pozorovať z mosta boj prílivu s tokom rieky – čo trvá dobrú polhodinu – je fascinujúcim zážitkom. Oba proti sebe bojujúce prúdy vytvárajú stále nové a nové obrovské zvírenia a krútňavy a rôzne divoké prúdnice tisicok rôznych tvarov.

Garonne je unikátna aj v tom, že hneď za Bordeauxom sa do nej vlieva Dordogne, ktorá je rovnako obrovská. Preto Francúzi, aby neukrivdili ani jednej z nich, si povedali, že po ich sútoku už neexistuje ani jedna z nich, ale to, čo tečie ďalej, je akoby nová rieka a nazvali ju Gironde. Tá potrebuje ešte 70 kilometrov, aby sa vliala do Atlantiku. Jej ústie má plochu 685 štvorcových kilometrov a je najväčšie v Európe. Zároveň je jedinečnou prírodnou rezerváciou.

Mesto fascinuje mnohým a jedným z toho je jeho prastará história. Bordeaux patrí k tým európskym mestám, ktoré majú veľmi starú históriu. Je staršie ako Paríž, Kolín n.R., i ako Trier, ktorý bol istý čas hlavným mestom Západorímskej Riše.

Mesto na Garonne má približne 2 300 rokov a založili ho, podobne ako aj Paríž, Kelti a v prvých storočiach nášho letopočtu ho postupne ovládli a budovali Rimania a Frankovia.

Bordeaux počas svojej dlhej histórie menilo viackrát „svojho pána a svoju štátnu príslušnosť“ – čo je u významných miest dosť bežné. Niekoľko storočí patrilo aj Angličanom.

Čo však nie je bežné, to sú jeho skvelé a výnimočné vína. Patria nielen k najlepším francúzskym, ale k najlepším vínam na svete. Bordeaux má najväčšiu súvislú vinohradnícku oblasť vysokokvalitných vín. Je v nej okolo 3000 veľkých vinohradov, ktoré sa nazývajú Chateaux a produkujú svetoznáme vína. Najznámejšie sú suché červené vína.

Až od polovice 15. storočia patrí mesto natrvalo do Francúzska. Vďaka svojej strategicky významnej polohe a predovšetkým zásluhou dôležitosti ako významná križovatka obchodných a dopravných spojení, prežívalo už v antike i stredoveku fakticky trvale hospodársky i kultúrny rozmach. Peniaze prúdili do mesta najmä vďaka jeho znamenitým vínam, ktoré priniesli a kultivovali Rimania a v neposlednom rade ťažilo Bordeaux z toho, že vlastnilo veľký námorný prístav. Rimania nazývali mesto Burdigala a spravili z neho hlavné mesto Aquitanie (Akvitánsko).

Aquitania je o niečo menšia ako Slovensko – má 41 000 kvadrátnych kilometrov a 3,3 milión obyvateľov. Rimania obsadili toto územie v 1.storočí p.n.l., keď ho dobyl Július Cézar a zriadil tam rímsku provinciu Gallia Aquitania. Bola oveľa väčšia ako dnešná Aquitania – siahla na sever až po rieku Loire. Domorodé obyvateľstvo – čiastočne keltského a baskického poôvodu – bolo romanizované a prebralo aj reč Rimanov.

Keď tam prišli Rimania po prvý raz, tak na mieste dnešného Bordeaux bola len neveľká keltská osada. Okolie bolo veľmi močaristé, ale Rimanom sa pozdávalo a keďže boli vynikajúci stavitelia a ich inžinieri vedeli vysušovať močiare, tak sa rozhodli, že tam vybudujú mestskú kolóniu, a to už bol základ neskoršieho veľkolepého prekvitajúcho mesta. V jeho názve je však navždy zadokumentované, že vzniklo takpovediac v močaristých vodách.

Prastaré aquitánske slovo bard znamenalo močiare – močaristú pôdu – a eaux je vo francúzštine plurál pre vodu, a tak poeticky a ľúbozvučne znejúci názov Bordeaux (výslovnosť – Bordó) neznamená nič iné ako močaristé vody. Pôvodný názov mesta teda znel Bordigala.

V meste cítiť blízkosť Španielska i území Baskov a vždy v ňom možno stretnúť množstvo Španielov i Baskov. Juhoameričanov veľmi zaujíma táto časť juhozápadnej Európy, a to tak politicky, kultúrne, ako aj historicky. Napríklad Argentínčania, predovšetkým los Porteňos, tak sa v Argentíne nazývajú obyvatlia Buenos Aires, milujú Francúzsko veľmi a svoje hlavné mesto pokladajú za Paríž južnej Ameriky.

Bordeaux má aj veľa nádherných katedrál a jeho stredoveké štuktúry sú výborne zachovalé. Jeho čaro zvyšuje aj blízkosť k Atlantiku a jeho obyvatelia s obľubou navštevujú 10 000-ový nádherný Arcachon, ležiaci na jeho brehoch. Považujú ho za svoje atlantické predmestie.

Navštívil som Arcachon viackrát a bol som uchvátený všetkým, čo ponúkal. Je skvele vybudovaný a ponúka nádhernú prírodu. Leží v objatí krásnych lesov i rozľahlých piesočných dún, ktoré sú skutočnou raritou na európskom kontinente.

Roman Bednár