Je Zelenského život v ohrození, keď je teraz na ruskom zozname hľadaných osôb?

Kyjev 6. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)

Blížiaci sa koniec Zelenského funkčného obdobia 21. mája vytvára pozadie pre hodnotenie tohto vývoja. Téme sa v svojej analýze venuje americký politológ Andrew Korybko:

Veľa sa špekuluje o tom, prečo Rusko práve teraz zaradilo prezidenta Zelenského, nového šéfa Rady národnej bezpečnosti a obrany Litvinenka, bývalého prezidenta Porošenka a dvoch bývalých finančných úradníkov na zoznam hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra, okrem iných, ktorí na ňom už figurujú. Západ to vo všeobecnosti považuje za symbolický krok, zatiaľ čo niektorí členovia komunity Alt-Media sú presvedčení, že Rusko ich plánuje tajne uniesť alebo možno aj zavraždiť.

Blížiaci sa koniec Zelenského funkčného obdobia 21. mája vytvára pozadie, na ktorom je potrebné analyzovať tento vývoj. Bývalý izraelský premiér Bennett začiatkom roka 2023 tvrdil, že prezident Putin mu rok predtým prisľúbil, že jeho ukrajinskému kolegovi neublíži, ale niektorí sa domnievajú, že táto „bezpečnostná záruka“ bude trvať len dovtedy, kým bude Zelenského funkčné obdobie legitímne. Udržiavanie sa pri moci po 21. máji pod právne pochybnými zámienkami by podľa nich mohlo viesť k tomu, že ruský líder svoj postoj prehodnotí.

Poznámku ministra zahraničných vecí Lavrova z konca marca, že „možno po tomto dni nebudeme musieť už nikoho uznávať“, si niektorí vysvetľovali tak, že by mohol byť zvrhnutý alebo zabitý ešte skôr, ako sa tak stane. Minulý mesiac v Poľsku zatkli muža, ktorého obvinili, že odovzdal Rusku podrobnosti o bezpečnosti letiska Rzeszow s cieľom pomôcť zavraždiť Zelenského počas jeho ďalšej návštevy tohto letiska. To dodalo tejto teórii u niektorých ľudí dôveryhodnosť napriek tomu, že pravdepodobne išlo o prípad ukrajinskej pasce.

Bývalý ruský prezident a úradujúci podpredseda Bezpečnostnej rady Medvedev však na uvedenú správu reagovali otázkou, že či „to nemôže byť prvý dôkaz toho, že ľudia na Západe sa rozhodli ho zlikvidovať“. V podstate, zatiaľ čo prezident Putin možno dodrží svoj sľub, že Zelenskému neublíži, aj keď sa po 21. máji bude držať pri moci, Medvedev naznačil, že Západ by ho mohol skutočne zabiť, a potom sa pokúsiť to hodiť na Rusko.

Ďalším faktorom, ktorý treba mať na pamäti pri posudzovaní motívov Ruska, prečo zaradilo Zelenského a tých ostatných úradníkov, v súčasnosti slúžiacich aj bývalých, na svoj zoznam hľadaných osôb práve v tomto čase, je najhorší možný scenár, pred ktorým koncom februára varovalo vedenie ukrajinskej rozviedky. Očakáva, že Rusko by mohlo dosiahnuť vojenský prielom ešte tento alebo budúci mesiac, čo by sa mohlo zhodovať s možným politickým pádom ukrajinskej vlády, ktorý by mohol byť vyvolaný protestmi podporovanými Ruskom.

Načasovanie by sa mohlo prekrývať aj s budúcimi švajčiarskymi „mierovými rokovaniami“ v polovici júna, a tak ich premeniť z plánovaného morálne povzbudzujúceho podujatia na panické potýčky západných lídrov o podmienkach kapitulácie Ukrajiny pred Ruskom. Aj keď sa ukrajinská vláda nezrúti, akýkoľvek ruský vojenský prielom by mohol viesť k naliehavému záujmu o obnovenie rozhovorov s Ruskom, ale Moskva by to vzhľadom na vnútroštátne právo nemohla urobiť s nikým, kto je na zozname hľadaných osôb.

V tom spočíva pravdepodobný účel ich zaradenia na tento zoznam, keďže Rusko si potrpí na právne formality vzhľadom na právnické pozadie prezidenta Putina bez ohľadu na to, čo tvrdí Západ. Tak ako Rada koncom roka 2022 prijala opatrenie zakazujúce Zelenskému rokovať s ním, tak aj ruské ministerstvo vnútra (takmer určite s tichým súhlasom prezidenta Putina) prakticky len urobilo to isté so zákazom rokovania predstaviteľov svojej krajiny s ukrajinským lídrom a ďalšími na zozname hľadaných osôb.

Ak sa vojensko-strategická dynamika bude naďalej vyvíjať v prospech Ruska do tej miery, že Západ nakoniec povolí Ukrajine v zúfalstve obnoviť rokovania zamerané na zmrazenie konfliktu kapituláciou na niektoré podmienky svojho protivníka, potom by sa to mohlo uskutočniť len prostredníctvom osôb, ktoré nie sú na jeho zozname hľadaných osôb. Ak by sa Zelenskyj dovtedy stále držal pri moci, potom by podkopal svoju vlastnú samozvanú právnu autoritu tým, že by musel vymenovať niekoho iného, čo by však isto nerád urobil z dôvodov svojho nadmerného ega.

Nemožno tiež vylúčiť, že tí najväčší jastrabi západných služieb naňho spáchajú atentát pod falošnou vlajkou, z ktorého by obvinili Rusko, aby v tomto ťažkom okamihu konfliktu získali väčšiu podporu Ukrajiny a zmarili akýkoľvek pokus svojich rivalov ukončiť konflikt rokovaniami. Pre Rusko nie je v žiadnom prípade najdôležitejšie postaviť Zelenského pred súd, ale zabezpečiť svoje národné bezpečnostné záujmy v prebiehajúcom konflikte, avšak bez toho, aby muselo rokovať s nelegitímnou bábkou.

Zaradenie Porošenka na zoznam hľadaných osôb má pravdepodobne signalizovať, že Rusko sa nenechá oklamať prípadnou západnou zámenou v prípade, že by sa ním snažili nahradiť Zelenského v rámci zmeny režimu podporovanej „riadenou opozíciou“, ktorá by mala zmierniť hnev verejnosti a potlačiť prípadnú revolúciu. Koniec koncov, bol zodpovedný za nerealizovanie Minských dohôd, ktoré sám odsúhlasil, takže s ním na čele štátu rovnako nie je možné žiadne skutočné diplomatické riešenie tohto konfliktu.

Vzhľadom na to môže Rusko tlačiť na Západ, aby do ukrajinskej elity vniesol „čerstvú krv“ alebo vyzdvihol neznáme postavy bez krvi na rukách, ak sa chystá zinscenovať zmenu režimu Zelenského, ktorý sa vzoprel ich požiadavkám, aby sa nezameriaval na energetickú infraštruktúru. Ako už bolo napísané, atentát pod falošnou vlajkou na Zelenského by mohol sabotovať tento proces kvázi zmeny režimu zameraný na vytvorenie „tváre zachraňujúcej“ zámienky pre mier, takže jeho chlebodarcovia by mali byť v strehu.

Jeho zaradenie na ruský zoznam hľadaných osôb teda nemá vytvoriť právnu zámienku na jeho tajné vydanie alebo zavraždenie Kremľom, ale aspoň symbolicky otriasť ukrajinskou elitou na uľahčenie mierových rokovaní. Skutočné ohrozenie Zelenského života pochádza od najväčších jastrabov protiruských elít Západu, ktorí by mohli podporiť jeho zabitie, ak by boli presvedčení, že je to potrebné na vyvolanie konvenčnej intervencie NATO.

A ako hodnotí tento krok ruskej prokuratúry ruský denník Pravda? Dočítate sa o tom v článku s príznačným titulkom: „Už nehovoríme so zločincami. Kyjevský gang hľadaný v Rusku“.

Teroristi z Bankovej (sídlo úradu prezidenta Ukrajiny) boli zaradení na zoznam hľadaných osôb v Rusku:

Jednou z najpozitívnejších správ posledných dní bola správa o vyhlásení pátrania po  ukrajinskom prezidentovi Vladimirovi Zelenskom a jeho bývalom kolegovi Petrovi Porošenkovi.

„Vladimir Alexandrovič Zelenskij, 25.1.1978. Hľadaný podľa článku Trestného zákonníka”,  uvádza sa na karte v databáze Ministerstva vnútra Ruskej federácie.

Uvádza sa aj miesto narodenia hľadaného – Krivoj Rog Dnepropetrovskej oblasti Ukrajiny a štátna príslušnosť – ukrajinská. Články Trestného zákonníka Ruskej federácie, podľa ktorých sú hľadaní, nie sú zverejnené.

Spolu s nimi ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo pátranie po týchto občanoch Ukrajiny:

Valentyn Nalyvajčenko, bývalý šéf Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU),

Oleksandr Pavľuk, veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU),

Mychajlo Koval, bývalý šéf ministerstva obrany Ukrajiny,

Oleksandr Litvinenko, bývalý tajomník Rady národnej bezpečnosti Ukrajiny (RNBU),

Pavlo Petrenko, bývalý vedúci ministerstva spravodlivosti Ukrajiny,

Stepan Kubiv, bývalý šéf Národnej banky Ukrajiny,

Oleksandr Šlapak, bývalý šéf ministerstva financií Ukrajiny.

Možno sa na zoznam hľadaných osôb dostane ešte niekto, ale to nie je až také dôležité. Pretože najdôležitejší je, samozrejme, Zelenskyj. Toto rozhodnutie je mimoriadne dôležité.

Moskva nikdy nebude rokovať s teroristami a zločincami. A keď si Západ uvedomil, že Ukrajina vojnu prehráva, novým posolstvom ukrajinských kurátorov sa stala téma rokovaní medzi Kremľom a Kyjevom. A skôr či neskôr by k tomu západní páni svojho chránenca Zelenského priviedli. A bolo by im úplne jedno jeho zranené ego: buď pôjdeš na rokovania, alebo bude reálne ohrozený tvoj život a možno aj život tvojej rodiny (takého niečoho je Západ ľahko schopný). Preto sa Zelenskyj nestavia do urazenej pozície, keďže sa bojí následkov. A ak Kremeľ nechce rokovať s teroristami, je to jasný odkaz Západu, že Rusko nebude rokovať o mieri ani so Zelenského bandou. Navyše je to geniálny ťah, ako po 20. máji spochybniť Zelenského legitimitu. Aj tak s ním teraz nikto nebude rokovať. Okrem Západu je to jasný odkaz krajinám globálneho Juhu, aby neobchodovali ani so súčasnou ukrajinskou vládou.

A kým Rusko oznamuje, že bývalý komik, ktorý sa dostal na vrchol moci na Ukrajine, je na zozname hľadaných osôb, v sieti sa objavil nemenej zaujímavý oznam:

„Putin sa plánuje stretnúť so Si Ťin-pchingom v Číne niekoľko dní po začiatku svojho nového funkčného obdobia,“ táto symbolická správa sa šíri internetom.

Je to gesto smerom k svetu – prvým štátom, ktorý ruský prezident po svojej inaugurácii navštívi, bude Čínska ľudová republika. Ruský prezident plánuje navštíviť Čínu len týždeň po začiatku svojho nového funkčného obdobia, čím chce zdôrazniť rastúci význam väzieb medzi oboma krajinami. Cesta je naplánovaná na 15. – 16. mája, uviedol zdroj oboznámený s plánmi Kremľa. Termíny sa ešte môžu mierne zmeniť, ale aj keby sa tak stalo, cesta na rokovania so Si Ťin-pchingom bude Putinovou prvou zahraničnou návštevou od jeho inaugurácie,“ uviedla dnes americká agentúra Bloomberg.

Bezhraničné priateľstvo medzi Pekingom a Moskvou Západ neuveriteľne rozčuľuje. Veď práve ono (podľa jeho názoru) pomohlo Ruskej federácii odolať sankciám. Vďaka predaju ruskej ropy a nákupu elektroniky, propagačných zariadení a strojov dosiahol obchodný obrat Ruska s Čínou vlani rekordných 240 miliárd dolárov, čo je viac ako dvojnásobok oproti 108 miliardám dolárov v roku 2020.

Prečítajte si tiež:

• Rusi vydali na Zelenského zatykač. Ukrajinský prezident sa tak oficiálne stal hľadaným vojnovým zločincom