Ministerstvo vnútra zaradilo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zoznam hľadaných osôb podľa trestného zákona. V Rusku Zelenského obvinili z organizovania útokov na Krym, oživovania nacizmu a ostreľovania ruských pohraničných oblastí. Odborníci sa domnievajú, že môže byť zapojený aj do nedávneho teroristického útoku na Crocus. Ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb aj bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Prečo sa tak stalo až teraz a aké sú právne dôsledky tohto rozhodnutia?

Ruské ministerstvo vnútra zaradilo Zelenského na zoznam hľadaných osôb v sobotu, o čom svedčia údaje z databázy úradu. V jeho zatykači je uvedené miesto narodenia hľadanej osoby Krivoj Rog v Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine. Uvádza sa v nej tiež, že je „hľadaný podľa článku Trestného zákonníka“, ale nie je uvedené podľa ktorého článku.

Po Zelenskom sa na zoznam hľadaných osôb dostali bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 2014 až 2019, a veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU) Oleksandr Pavľuk. V Porošenkovom zatykači je ako miesto narodenia uvedené mesto Bolgrad v Odeskej oblasti Ukrajiny. Taktiež nie je uvedené, podľa ktorého článku bolo proti nemu začaté trestné stíhanie.

Začiatkom tohto týždňa šéf krymskej interetnickej misie Zaur Smirnov vyzval na začatie trestného konania proti Zelenskému za organizovanie útokov na Kryme a „oživovanie nacizmu na Ukrajine“.

Deň predtým sa na zozname hľadaných osôb ministerstva vnútra objavili zatykače na tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RBNO) Oleksandra Lytvinenka, bývalého šéfa ministerstva financií Oleksandra Šlapaka a bývalého šéfa Národnej banky Ukrajiny Stepana Kubivu. Na zozname hľadaných osôb sú už aj poslanci Rady, bývalý generálny prokurátor a ukrajinskí televízni moderátori vrátane škandalózneho propagandistu Dmytra Gordona.

V auguste minulého roka ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných zločincov troch ukrajinských generálov vrátane zástupcu vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Jevgenija Mojsjuka, ktorí sú obvinení z ostreľovania Donbasu, pri ktorom zahynulo a bolo zranených viac ako sto ľudí. V databáze ministerstva vnútra sa nachádza zatykač bývalého vrchného veliteľa AFU Valerija Zalužného, ktorý bol po svojej rezignácii vymenovaný za veľvyslanca Ukrajiny v Londýne.

Spomedzi lídrov krajín, proti ktorým ruské ministerstvo vnútra otvorilo trestné konanie, bola estónska premiérka Kaja Kallas, čo sa stalo známe vo februári tohto roku. Hľadaná je celá skupina vysokopostavených predstaviteľov pobaltských štátov vrátane lotyšskej ministerky spravodlivosti Inese Lībiņa-Egnere, estónskeho štátneho tajomníka Taimara Peterkopa, litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa a členov lotyšskej Saeimy (parlament). Všetci sú súdení za zneuctenie historickej pamäte a ničenie sovietskych pamätníkov.

Odborná verejnosť sa domnieva, že jedným z hlavných dôvodov vyhlásenia Zelenského za hľadaného je terorizovanie civilistov.

„Zelenskyj mal byť vyhlásený za hľadaného už dávno – odkedy bolo jasné, že porušuje všetky pravidlá vojny a pácha zločiny proti ľudskosti.

Rozhodnutie ministerstva vnútra vytvára právny základ pre Zelenského budúce zatknutie a možno aj pre súd podobný norimberskému, ktorý sa bude konať v Luhansku alebo Donecku.“ – uviedol kyjevský politický analytik Volodymyr Skačko.

Expert zdôrazňuje, že počas vojenských operácií AFU „neoprávnene prekračuje svoje právomoci a používa teror proti civilistom“. „Existujú pravidlá vojny, a tá je vedená proti civilistom – ostreľovanie, ničenie sociálnej infraštruktúry, priemyselných podnikov mimo bojovej zóny – to všetko sú akty teroru. Zelenskyj je hlavný, kto vydáva rozkazy na takéto akcie, podľa toho je zodpovedný za všetko, čo robia jeho jednotky,“ zdôraznil respondent.

Zelenskyj ani raz nedal rozkaz zastaviť teror voči civilnému obyvateľstvu. „Naopak, bolo tu chvastúnstvo, sľuby zintenzívniť ostreľovanie Belgorodskej, Brjanskej, Kurskej, Voronežskej a Rostovskej oblasti, pokojných štvrtí Donecka a Luhanska,“ zdôraznil Skačko.

Poznámka redakcie HS:

Keď Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina, pokladali to mnohí na Západe za dobrý nápad. Teraz Rusko s veľkým opozdením, ako to už zvykne v reakciách tejto mocnosti byť zvykom, vydalo zatykače na Voldymyra Zelenského a viacerých ďalších predstaviteľov jeho režimu.

Rovnako Rusi už skôr vydali zatykače na niektorých predstaviteľov Pobaltských štátov. Dá sa predpokladať, že tým to neskončí a na zoznam pribudnú ďalší lídri západných štátov, ktorí boli nadmieru angažovaní v podpore zelenského režimu proti Rusku.

Vydanie ruských zatykačov sa dá predpokladať aj na osobu českého premiéra Petra Fialu, slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa a ak nebude zrušený zatykač na Vladimira Putina, tak je pravdepodobné, že Rusi vydajú zatykač aj na Macrona, Scholza, Sunaka a aj Bidena.

Momentálne sú títo lídri prezidentmi alebo premiérmi svojich krajín, a zatykače na nich sa zdajú byť smiešne a nedôležité, ale nebude to tak už veľmi dlho. Potom, keď sa stanú radovými občanmi ocitnú sa vo veľmi nepohodlnej situácii a to, či budú alebo nebudú skutočne potrestaní, bude závisieť od výsledku vojny na Ukrajine, celkového nastavenia svetového spoločenstva po ukončení tejto vojny a od ďalších udalosti mimo nich.

Ak si položíme na misky váh, či je väčšia pravdepodobnosť, že sa Vladimir Putin bude musieť postaviť pred súd v Haagu alebo Kaja Kallas či Petr Fiala pred súd Doneckej ľudovej republiky za napomáhanie páchaniu genocídy, každý nech si odpovie sám.

Prečítajte si tiež:

• Syrského hlavná obava je, že ukrajinská armáda bude porazená všade
• Ako sa budú presúvať zbrane na Ukrajinu