Magazín v úvode píše, že na rozvoj občianskej spoločnosti boli v postkomunistických krajinách za posledné desaťročia minuté miliardy eur, dolárov, libier, korún a iných západných mien. Podľa The Economist väčšinou bez úspechov, ale nadchádzajúce referendum ukazuje, že niekde sú občania schopní zorganizovať sa, aby presadili svoje politické ciele. Avšak nie „také, aké presadzuje liberálna agenda medzinárodných mimovládnych organizácií,“ zdôrazňuje The Economist.

Otázka adopcie a nízky počet právne voľných detí

Magazín ústavný zákon, ktorý ukotvil, že manželstvo je zväzok muža a ženy, prezentuje ako zákaz homosexuálnych manželstiev, aj napriek tomu, že základnou funkciou manželstva je plodenie detí, čo v prípade homosexuálnych párov, nie je možné. Voči danej skutočnosti The Economist zverejnil vyjadrenia Antona Chromíka, hovorcu Aliancie za rodinu, ktorý povedal, že ústavný zákon nejde dostatočne ďaleko, aby zaručil posvätnosť rodiny a ochrany detí. Pre alianciu sú „dôležitejšie práva detí ako práva dospelých“, informuje magazín.

Článok sa venuje aj otázke adopcii homosexuálnymi pármi. Magazín poukazuje na štatistiku, podľa ktorej má Slovensko najviac opustených detí zo skúmaných dvadsiatichdvoch krajín Európy. Podľa štatistiky je až 40 percent detí umiestnených v detských domovoch. The Economist síce poukazuje na väčší počet adoptívnych rodičov v prípade homosexuálnych párov, ale je potrebné zdôrazniť, že mnoho detí, ktoré sa nachádzajú v detských domovoch nie sú právne voľné. To znamená, že mnohé heterosexuálne páry, čakajú aj niekoľko rokov na to, aby sa mohli starať o dieťa, ktoré je umiestnené v detskom domove. Problém teda nespočíva v nedostatku párov, ale v právnej voľnosti detí, čo The Econimist opomína.

Štatistika tiež neuvádza, koľko detí v detských domovoch pochádza z asociálneho a sociálne znevýhodneného prostredia, čo je špecifický problém slovenskej spoločnosti.

Malá skupina neúmerne sústredená v Bratislave

Magazín tiež v článku poukázal na nepočetnú a menej organizovanú skupinu LGBTI ľudí, ktorá sa neúmerne sústreďuje len v hlavnom meste, v Bratislave. The Economist tiež uvádza, že táto skupina voličov presviedča, aby na referendum nešli.

Dospelá demokracia 21. storočia?

V závere článku sa tiež uvádza, že slovenské referendum sa aj napriek mobilizácii voličov prostredníctvom katolíckej cirkvi skončí pravdepodobne neúspechom. Uvedené tvrdenia prezentujú aj mnohé slovenské média, a to aj napriek prieskumu agentúry Focus. Podľa prieskumu by sa referenda zúčastnilo približne 45 percent obyvateľov.To by samozrejme nestačilo, potrebná je viac ako 50 percentná účasť, ale prieskum bol uskutočnený v septembri a organizátori referenda veria, že necelých 5 percent ľudí, ktorým záleží na rodine a deťoch, sa im pre účasť pri urnách podarí získať.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 90 percent respondentov je proti tomu, aby osoby rovnakého pohlavia mohli uzatvárať manželstvo. Proti adopciám detí homosexuálmi je 80 percent opýtaných. Proti uzatváraniu registrovaných partnerstiev sa vyslovilo 76 percent respondentov. Proti povinnej účastí detí na výučbe genderizmu, eutanázie, homosexualizmu a podobne sa vyslovilo 68 percent opýtaných.Tieto výsledky sú tiež dôvodom, prečo LGBTI komunita a SaS, vyzývajú na neúčasť, spoliehajúc sa pritom na pasivitu občanov, miesto toho, aby vyzývali na účasť a vyjadrenie názoru hlasovaním.

„Výsledky prieskumu agentúry Focus potvrdzujú, že pre občanov Slovenska je rodina, manželstvo a deti na prvom mieste, tak vysokú účasť (45 %) nemalo odhadované žiadne referendum bez kampane. Veríme, že napriek tomu, že to prezident ľuďom sťažil, podarí sa nám získať aj tých necelých päť percent ľudí na našu stranu. Sme presvedčení, že pochopia, aké veľmi dôležité je, aby nechali zaznieť svoj hlas v referende,” uviedol Peter Kremský, hovorca Aliancie za rodinu.

“Odmietnutím referenda Slovensko dokáže, že je dospelou demokraciou 21. storočia,” tvrdí The Economist. Je to veľmi zvláštne chápanie vyspelej demokracie, keď noviny za znak vyspelosti pokladajú neúčasť v hlasovaní. 

Organizátor referenda Aliancia za rodinu práve naopak dúfa, že občania premôžu svoju tradičnú ľahostajnosť k verejným otázkam, lebo to o čom sa bude 7. februára hlasovať, bude zasahovať do ich rodinného života a cez deti, ich formovanie, sexualizovanie, prípadne odoberanie do náhradnej starostlivosti, aj do najcitlivejších oblastí života človeka.

ru