Je možné kritizovať niektoré náboženstvo? Nie je to v rozpore s platnými slovenskými zákonmi?

Je možné kritizovať niektoré náboženstvo? Nie je to v rozpore s platnými slovenskými zákonmi?

Bratislava 28. októbra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

 

S pribúdaním obyvateľov Zeme pribúdajú aj veriaci jednotlivých svetových náboženstiev: niektorých viac, iných menej. V jednom prípade je však ten rast enormný. Čím je to spôsobené? Ako to ovplyvní svet, v ktorom žijeme? A ak to bude mať dopad aj na nás, je možné to kritizovať?

Ilustračné foto

Svet, v ktorom žijeme, sa mení. Z pohľadu jednotlivca sa mení pomaly, takmer nebadane, ale z pohľadu histórie, národov, štátov, sa mení dramaticky, priam explozívne. Jednou z výrazných zmien, ktoré menia tvár svetového spoločenstva je aj významná zmena vierovyznania svetovej populácie. Pekne to znázorňuje napríklad táto animácia, ktorá zachytáva vývoj od roku 1946 do súčasnosti:

Reklama

 

 

Reklama

Z animácie je možné odčítať viacero skutočností: s dramatickým nárastom svetovej populácie (z dvoch miliárd v roku 1946 na dnešných sedem a trištvrte miliardy) prirodzene narástol aj počet príslušníkov jednotlivých svetových náboženstiev. Niektoré rástli rýchlejšie, iné pomalšie, ale v jednom prípade je však ten nárast výnimočný: islam je zďaleka najrýchlejšie rastúcim náboženstvom na svete.

Z necelých sedemdesiatich miliónov v roku 1946 narástol počet moslimov vo svete na jednu a trištvrte miliardy stúpencov v súčasnosti. Teda za necelého trištvrte storočia narástol ich počet vo svete dvadsaťpäťkrát a z tri a pol percenta svetovej populácie sa počet vyznávačov tohto náboženstva už blíži k štvrtine z celého ľudstva. Ten trend trvá a keby, čiste matematicky, stále pokračoval rovnakým tempom, potom by na konci 21. storočia moslimovia tvorili viac ako 70 percent svetového obyvateľstva.

Čím je spôsobený ten výnimočný nárast počtu moslimov v svetovom meradle? Okrem iných faktorov je spôsobený najmä nárastom populácie v krajinách, kde islam je tradičným náboženstvom, a kde sa mladý človek pod vplyvom rodiny a okolia automaticky a takmer nevyhnutne stáva členom tejto náboženskej obce. V tejto súvislosti je tu jeden fenomén, ktorý iste významnou mierou prispieva k rastu stúpencov islamu: odpadlíctvo od tejto viery sa tradične trestá smrťou.

Žiaľ, zďaleka to nie je len o nejakom zabudnutom verši, ktorý sa do svätých textov dostal v priebehu vekov možno omylom či skreslením. V Koráne síce táto záležitosť nie je explicitne zdôrazňovaná, ale v hadísach, čo sú sväté texty tradícií ustanovených Mohamedom, je problematika smrteľného trestu za úplné, ale aj čiastočné zrieknutie sa islamu detailne rozpísaná, keď podľa niektorých autorít je vrah za zabitie odpadlíka dokonca ešte aj odmenený. K hadísam treba ešte dodať, že bez nich by islam nemohol existovať, pre moslima sú prakticky oveľa smerodatnejšie a dôležitejšie než Korán, ktorý neposkytuje dostatok informácií pre praktizovanie islamu.

Odpadlík má niekoľko dní na to, aby sa navrátil naspäť k viere, inak ho stihne trest smrti. Všetky štyri školy islamského práva šaríja súhlasia s takýmto výkladom, rozdiely sú iba v detailoch ako je dĺžka doby určenej na navrátenie sa k islamu alebo postup pri odpadlíctve žien.

Reklama

Nie sú to však len moslimské autority, kto trvá na takomto striktnom poňatí trestu za odpadlíctvo – prieskum z roku 2010 (Zdroj TU) ukázal, že trest smrti za odpadlíctvo od viery schvaľuje 86 percent moslimov v Jordánsku, 84 percent v Egypte a 76 percent v Pakistane. Treba však spomenúť aj to, že v tomto bode sú medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely, napríklad 93 percent moslimov v Libanone, 91 percent v Turecku a 61 percent v Indonézii nesúhlasí s trestom smrti za odpadlíctvo. Ak by sme povedali, že trest smrti za zrieknutie sa viery v islam je prejav extrémizmu, potom by sme museli pripustiť, že na tejto planéte sú stovky miliónov islamských extrémistov…

Výsledkom takejto naozaj veľmi efektívnej stratégie získavania a udržiavania príslušníkov svojej obce je, že človek prakticky nemá šancu otvorene vyznávať iné náboženstvo, než je to, ktoré vyznáva jeho rodina. Lenže táto stratégia zjavne nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Čo s tým?

Počet moslimov rastie aj v Európe, najmä v západnej. A nie je žiadnym tajomstvom, že v západnej Európe je veľká snaha prerozdeliť migrantov, ktorí sú z veľkej časti moslimovia, aj do krajín východnej Európy. Dá sa teda konštatovať, že islam je fenoménom, s ktorým bude v budúcich desaťročiach aj Slovensko nevyhnutne konfrontované v oveľa väčšej miere, než doposiaľ. A teda bude nevyhnutné, aby sa z islamu a z toho, čo nám prinesie v oblasti kultúrnej, spoločenskej, právnej, stala relevantná téma v rámci spoločenského diskurzu na Slovensku.

Aby nedošlo k nesprávnemu výkladu tohto článku a tým nesprávnemu vzťahovaniu naň ustanovení zákona č. 300/2005 (Trestný zákon), tu treba zdôrazniť nasledovné: toto nie je výzva k nenávisti, a taktiež ani hanobenie náboženskej skupiny islamských veriacich. Ide nám o hľadanie legálnej a adekvátnej platformy pre diskusiu a prípadnú možnosť aj vznášať oprávnenú kritiku voči náboženstvu, ktorého počty veriacich rastú aj na Slovensku a v budúcnosti by sa mohlo aj u nás stať jedným z oficiálnych náboženstiev. A nielen voči nemu: vlastne voči ľubovoľnej skupine ľudí alebo ideológii, ktorá sa tým, že sa vyhlasuje za náboženstvo, dostáva pod ochranu zákona.

Aký je vlastne právny rámec pre možnosť prípadnej kritiky ustanovení a tradícií nejakého náboženstva? Hovorí o tom Zákon č. 300/2005 (Trestný zákon).

Reklama

§423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia hovorí: 

(1) Kto verejne hanobí

  1. a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
  2. b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a) najmenej s dvoma osobami,
  2. b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
  3. c) ako verejný činiteľ,
  4. d) za krízovej situácie, alebo
  5. e) z osobitného motívu.

 

§424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti hovorí: 

(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. 

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1. 

(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

  1. a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
  2. b) verejne,
  3. c) z osobitného motívu,
  4. d) ako verejný činiteľ,
  5. e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo
  6. f) za krízovej situácie.

 

Vidíme, že zákon formuluje hranicu, za ktorú nie je prípustné ísť, veľmi neurčito. Zakazuje hanobiť a vyhrážať sa, ale čo presne to znamená? Hanobenie sa dá chápať ako urážanie, znevažovanie, nespravodlivé očierňovanie. Ale je oprávnená kritika hanobením? Kto posúdi oprávnenosť či neoprávnenosť kritiky? Podobné je to aj s pojmom „vyhrážanie“. Je možné ho prekladať aj ako zastrašovanie, sľubovanie prísneho trestu. Ale je konštatovanie právneho stavu vyhrážaním sa? Je vyhrážaním sa napríklad vrahovi či zlodejovi, ak mu poviem, že by mal ísť do basy?

Reklama

A aby to nebolo také jednoduché, máme tu ešte iný paragraf, ktorý naopak naznačuje, že trestné by mohlo byť aj to, ak by sme v určitých prípadoch nekonali.

§ 422d Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti hovorí: 

(1) Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

 

Teda kto schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody. Ale čo ak nejaké náboženstvo smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb? Nie sme vlastne my všetci už v tejto chvíli tak trochu spolupáchateľmi trestného činu, ak zámerne zatvárame oči pred tým, že prax aj kánon niektorých náboženstiev nie je v súlade s všeobecne akceptovaným chápaním základných práv a slobôd osôb, v zmysle nášho právneho poriadku? Ktorý paragraf má potom prednosť, paragrafy o hanobení a vyhrážaní sa, alebo ten o schvaľovaní zločinov?

Reklama

Za normálnych okolností by zdravý rozum interpretoval vyššie uvedené ustanovenia zákona tak, že ide o to druhých neobmedzovať, neurážať, neubližovať im, ale oprávnená kritika je možná. Posúdenie toho, čo je oprávnená kritika a čo už je hanobenie a vyhrážky, je však na sudcovi – a o sudcoch sa dnes na Slovensku povráva všeličo…

Ivan Lehotský

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 20:01

Zásoby ropy v USA minulý týždeň nečakane prudko klesli. A znížili sa aj zásoby benzínu. Ukázali to v stredu údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA). Inforovala agentúra Reuters.

Zásoby ropy v USA tak v týždni do 19. apríla dosiahli 453,6 milióna barelov, čo je približne 3 % pod päťročným priemerom pre toto ročné obdobie, dodal EIA.

Včera 19:58

Na hokejových majstrovstvách Ázie a Oceánie hráčov do 18 rokov sa hneď v úvodnom zápase zrodil bizarný výsledok. Thajsko zdolalo Kuvajt 57:0 a na strely dokonca prekonali súpera pomerom 122:1.

Včera 19:34

Spojené arabské emiráty (SAE) v stredu oznámili, že na opravu domov, ktoré minulý týždeň poškodili prudké záplavy spôsobené rekordnými zrážkami, poskytnú 544 miliónov dolárov. Informovala o tom agentúra AFP.

Touto púštnou krajinou sa minulý týždeň prehnali silné búrky. Prudký lejak v priebehu niekoľkých hodín zaplavil úseky diaľnic, ulice a najrušnejšie letisko sveta v Dubaji.

Včera 19:31

Súd v Iráne odsúdil na smrť populárneho rappera uväzneného na vyše rok a pol za podporu celoštátnych protestov, vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej. Uviedli to v stredu miestne médiá. Informovala agentúra AFP.

V súvislosti s protestmi popravili deväť mužov, napríklad pre obvinenia zo zabitia a ďalšieho násilia proti bezpečnostným silám.

Včera 17:56

Štátna pomoc so zvýšenými splátkami hypoték sa od júna rozšíri aj na refinancované úvery, čo doteraz nebolo možné. Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili túto zmenu v stredu v rámci zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov.

Včera 17:53

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v stredu schválila Národná rada SR, prináša vyššiu ochranu spotrebiteľov aj v online prostredí. Spotrebiteľom tiež predlžuje lehotu na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu z doterajších 14 na 30 dní.

Legislatíva zároveň zvyšuje ochranu pred umelým navyšovaním cien pred rôznymi zľavami a výpredajmi a prináša taktiež lepšiu informovanosť pri uzatváraní zmlúv prostredníctvom online trhov.

Včera 17:52

Americký prezident Joe Biden v stredu podpísal zákon o pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael aj Taiwan. Zároveň oznámil, že Spojené štáty začnú Kyjevu posielať vojenskú pomoc v priebehu niekoľkých hodín. Správu priniesla agentúra AFP.

Včera 17:50

Izraelské sily uskutočňujú “ofenzívnu akciu” v celom južnom Libanone. V stredu to oznámil izraelský minister obrany Joav Galant bez toho, aby špecifikoval, či pozemné sily prekročili hranice. Informovala agentúra AFP.

Včera 17:49

Britské úrady zadržali troch ľudí podozrivých z porušeniach imigračných zákonov po tom, čo pri snahe preplaviť sa cez Lamanšský prieliv zahynulo v utorok päť ľudí vrátane dieťaťa. Informovali agentúry DPA a AFP.

Včera 17:46

Britský premiér Rishi Sunak a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v stredu zaviazali podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Scholz však takisto potvrdil svoj odmietavý postoj k dodaniu nemeckých plochodrážnych striel Taurus dlhého doletu pre Kyjev. Informovali o tom agentúry AP, AFP a DPA.

Scholz povedal, že Európa musí naďalej zvyšovať svoju pomoc pre Ukrajinu aj po tom, ako USA v utorok schválili rozsiahly balík vojenskej pomoci. “Rozhodnutie USA nás tu v Európe neoslobodzuje od úlohy naďalej rozširovať našu pomoc pre Ukrajinu, aby sa táto krajina mohla brániť voči agresorovi,” povedal kancelár na spoločnej tlačovej konferencii so Sunakom.

Britský premiér Rishi Sunak na návšteve v Nemecku
Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz (vpravo) a britský premiér Rishi Sunak počas tlačovej konferencie v Berlíne
Včera 17:43

Traja ľudia utrpeli zranenia pri “vážnom incidente” v škole na juhu Walesu. Podozrivá osoba bola zadržaná, oznámila miestna polícia. Informovala agentúra AP.

Podľa britského denníka The Telegraph došlo v škole k útoku nožom. Medzi zranenými je údajne učiteľka.

Včera 17:39

Londýnsky súd rozhodol o vydaní stíhaného Daniela Bombica na Slovensko.

“Nie, ešte nikam nejdem, ešte si budete musieť počkať na kolaudačku na letisku, ale áno – ako som vravel minule – návrat na Slovensko sa začína,” vyjadril sa Bombic alias Danny Kollár.

Včera 16:56

Francúzsky najvyšší súd v stredu definitívne potvrdil odsúdenie bývalého premiéra Francoisa Fillona v kauze sprenevery, ktorej sa dopustil vytvorením fiktívneho pracovného miesta pre svoju manželku Penelope. Zároveň nariadil nový súdny proces o uložení trestu. Informovala agentúra AFP.

Včera 15:26

Taliansky parlament schválil opatrenie krajne pravicovej vlády premiérky Giorgie Meloniovej, umožňujúce protiinterrupčným aktivistom vstúpiť na konzultačné kliniky, čo vyvolalo hnev opozičných strán. Informovala agentúra AFP.

Opatrenie prijaté senátom v utorok večer umožňuje regiónom, aby povolili skupinám “s kvalifikovanými skúsenosťami na podporu materstva” ísť za ženami pomýšľajúcimi na interrupciu na klinikách riadených štátnym zdravotníckym systémom.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke Múzeum STM Solivar v Prešove

Autor: FOTO TASR-Maroš Černý

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Erik Majercak

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Milan Šupa

Peter Lipták

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali