Je Čína pripravená pomôcť iným nezúčastneným mocnostiam potopiť dolár?

Bratislava 3. februára 2023 (HSP/Responsiblecraft/Foto:TASR/AP-Chinatopix)

Peking a Rijád sledujú, ako USA využívajú svoju menu ako tupý nástroj medzinárodnej politiky, píše Amir Handjani pre Responsible Statecraft

Na nedávnom výročnom stretnutí svetových elít v Davose saudskoarabský minister zahraničných vecí Mohammad al-Jaddan naznačil, že kráľovstvo je otvorené predávať svoj energetický vývoz do Číny v renminbi.

To vzbudilo pozornosť ropných ekonómov aj centrálnych bankárov, keďže vedia, že Saudská Arábia a ostatné arabské štáty Perzského zálivu už 48 rokov stanovujú ceny a predávajú svoj vývoz ropy výlučne v amerických dolároch.

V skutočnosti to bol práve minister financií Richarda Nixona William Simon, kto uzavrel so Saudmi vtedy tajný plán, ako v podstate financovať rastúce americké obchodné deficity tým, že budú oceňovať predaj ropy v zelených bankovkách, a tým zvyšovať množstvo dolárov v obehu a posilňovať pozíciu dolára ako svetovej rezervnej meny. Na oplátku by Saudská Arábia získala jedinečný prístup k americkej vojenskej pomoci a vybaveniu.

Táto dohoda mala veľký zmysel, keď boli Spojené štáty najväčším svetovým dovozcom saudskej ropy. Dnes to však už neplatí, pretože ju nahradila Čína. Čína je v skutočnosti nielen najväčším dovozcom ropy a petrochemických výrobkov z kráľovstva, ale aj najväčším odberateľom ropy a ropných produktov zo všetkých krajín Perzského zálivu.

Nemalo by teda byť prekvapením, ak sa Saudská Arábia a Čína v určitom okamihu v budúcnosti odklonia od dolára a budú obchodovať v mene, ktorá bude viac zodpovedať ich národným záujmom.

Čína a Saudská Arábia, podobne ako mnohé krajiny vyvážajúce ropu, majú podobný spôsob vládnutia. Už roky sledujú, ako Spojené štáty vyzbrojujú dolár a používajú ho ako tupý nástroj medzinárodnej štátnosti. Ruská invázia na Ukrajinu a schopnosť západnej aliancie prakticky zo dňa na deň zmraziť ruské devízové rezervy, ktoré sa odhadujú na 300 miliárd dolárov, by prinútili každú vládu, ktorej politika nie je vždy v súlade s politikou Spojených štátov, spozornieť.

V priebehu minulého roka začalo Rusko stanovovať ceny za vývoz ropy v rubľoch pre krajiny, ktoré považuje za “nepriateľské” (teda pre Európu), a v jüanoch pre čínskych zákazníkov. Snaží sa tiež presvedčiť ostatných členov BRICS (Brazília, India, Čína a Južná Afrika), aby sa rozvíjali a obchodovali medzi sebou pomocou spoločnej meny. Práve minulý týždeň Rusko a Irán rozšírili svoje bankové vzťahy, keďže pokračujú v obchádzaní sankcií, ktoré Západ uvalil na obe krajiny

Čína môže najviac získať z odstránenia dolára z trónu. Pokiaľ bude dolár vládnuť, jednostranné sankcie USA voči čínskym spoločnostiam a bankám budú brzdiť vzostup Pekingu. Čína sa už roky snaží vyvinúť vlastnú verziu SWIFT, belgickej služby zasielania správ, ktorá umožňuje bankám na celom svete komunikovať medzi sebou a potvrdzovať cezhraničné transakcie. Systém SWIFT už dlhší čas podlieha Spojeným štátom a vo všeobecnosti dodržiava sekundárne sankcie USA voči zahraničným obchodným subjektom a krajinám. Čína svoj nový systém nazýva CIPS, čo je skratka pre Cross-Border Interbank Payment System (systém cezhraničných medzibankových platieb).

Ak by Čína chcela z jüanu urobiť rezervnú menu, mohla by trvať na tom, aby krajiny a banky, s ktorými obchoduje vo veľkých objemoch, tieto transakcie vyrovnávali prostredníctvom systému CIPS. Čína je v súčasnosti najväčším obchodným partnerom väčšiny krajín sveta. 

Zánik dolára sa v minulosti často predpovedal, ale takmer vždy sa ukázalo, že sa neprajníci mýlili. Má niekoľko štrukturálnych výhod, ktoré v súčasnosti iné meny nemajú.

Po prvé, podľa Medzinárodného menového fondu zelená bankovka stále tvorí 60 % svetových rezervných mien (hoci je to menej ako 70 % v roku 2000). Po druhé, Čína prísne kontroluje jüan a neumožňuje jeho plnú zameniteľnosť za všetky meny. Po tretie, americké úverové trhy a dlhopisy kryté vládou (alebo treasuries) sú hlbšie a likvidnejšie ako akékoľvek iné dlhopisy kryté vládou na svete.

A napokon, stojí za ním plná viera a kredit vlády USA, čo mu dodáva dôveryhodnosť a spoľahlivosť, s ktorou počítajú aj iné centrálne banky a správcovia aktív na celom svete.

Táto dôveryhodnosť je však v súčasnosti ohrozená v dôsledku súhry viacerých faktorov. Po prvé, dlh Spojených štátov v súčasnosti predstavuje 31 biliónov USD a stále rastie. Po tom, ako republikáni v Kongrese v roku 2011 odvrátili katastrofálnu platobnú neschopnosť, koketujú s myšlienkou nezvýšiť dlhový strop. To by znamenalo riziko nesplnenia finančných záväzkov vlády, a tým zneplatnenie “plnej viery a kreditu” Washingtonu.

To by mohlo mať vlnový efekt, ktorého konečné dôsledky sú neznáme, ale s veľkou pravdepodobnosťou katastrofálne pre budúcnosť dolára ako svetovej rezervnej meny, pretože by to v bezprecedentnej miere otriaslo dôverou investorov a centrálnych bankárov v ekonomiku USA.

Pokračujúca polarizácia v americkom politickom orgáne a politická nestabilita vo Washingtone tiež spôsobia, že centrálne banky na celom svete budú pochybovať o dlhodobej životaschopnosti dolára ako rezervnej meny z jednoduchého dôvodu: demokrati a republikáni nebudú vnímaní ako tí, ktorí sú schopní odložiť svoje politické rozdiely bokom v záujme krajiny.

Pokračujúca výzbroj dolára ako tupého nástroja štátnych zásahov dáva protivníkom USA príležitosť hľadať alternatívne platobné a zúčtovacie mechanizmy. To len urýchli bipolárny alebo multipolárny svet, v ktorom rezervné meny, ako je dolár, budú používať len spojenci Washingtonu a stredné mocnosti, ako sú Turecko, Saudská Arábia a Južná Afrika, budú mať viac možností výberu, aké rezervné meny budú držať. Tým sa len zmenší obrovský zdroj hospodárskej a mäkkej moci USA a svet sa stane nestabilnejším.