Píše to The Economist s odvolaním sa na zdroj z ukrajinského generálneho štábu.

“Zdroj v ukrajinskom generálnom štábe naznačuje, že je to nepravdepodobné, pretože by si to vyžadovalo 80-kilometrový pochod od hraníc a väčšie sily (v skutočnosti je vzdialenosť k jadrovej elektrárni od hraníc približne 60 kilometrov – pozn. red.) “Bez riadne organizovaných síl zopakujeme chyby, ktoré Rusi urobili severne od Kyjeva v roku 2022. Odrezali sme ich línie a stali sa ľahkou korisťou,” vysvetlil.

Podľa neho je realistickejším cieľom vytvoriť na pohraničnom území Ruskej federácie “nárazníkovú zónu”, ktorá pomôže pri rokovaniach.

Publikácia tiež píše, že ” bezodkladná pozornosť” sa venuje prečerpávacej stanici Sudža, ktorá je jediným funkčným vstupným bodom ruského plynu na plynovode Progress do Európy.

“Zatiaľ však nie je jasné, čo by kontrola nad touto stanicou mohla Ukrajine priniesť. Ukrajina aj Rusko majú záujem na jej ďalšej bezproblémovej prevádzke vzhľadom na poplatky za prepravu platené Ukrajine a finančné ťažkosti ruského Gazpromu, ktorý zápasí s ťarchou sankcií,” konštatuje The Economist.

Publikácia píše, že konečné ciele ukrajinského velenia sú stále nejasné. Ale “pri takej vysokej stávke môže byť kariéra generála Syrského v ohrození”.

“Správy z frontových ukrajinských nemocníc naznačujú, že počet obetí už rastie. Ľudia môžu stále pochybovať o tom, či bolo múdre nasadiť do invázie toľko vojakov, keď sú kritické frontové línie oslabené. Odpoveď bude závisieť od úspechu operácie,” uvádza sa v článku.

Prečítajte si tiež:

• Na Západe odhalili čo je cieľom ukrajinskej ofenzívy v Kursku
• Podľa Medvedeva bude mať útok na Kursk ďalší vážny politický dôsledok. Mali by si to podľa neho uvedomiť aj “anglickí bastardi”