Týždeň pred summitom NATO obvinil ruský prezident Vladimir Putin vojenskú alianciu z protii-ruskej aktivite vo východnej Európe. “Aliancia podniká konfrontačné kroky proti nám,” povedal Putin v Moskve vo štvrtok. Rusko bude zodpovedajúcim spôsobom reagovať na cvičenie a posilnenie vojska NATO u jej východných spojencov. “Avšak nechceme sa dostať do závodov v zbrojení,” uistil prezident v správe k jeho diplomatickému zboru.
NATO chce na summite vo Varšave na 8. až 9. júla rozhodnúť o vyslaní bataliónu s asi 1000 vojakmi do štyroch susedných krajín Ruska: Poľska, Litvy, Estónska a Lotyšska. Nemecko sa tiež zúčastní.
V nemeckej populácii sa stratégia NATO stretla s úplným odmietnutím. V prieskume inštitútu YouGov pre nemeckú tlačovú agentúru iba deväť percent opýtaných podporovalo plánované nasadenie nemeckých vojakov v Pobaltí. Iba 16 percent považovalo účasť 5500 vojakov Bundeswehru na manévroch vo východnej časti územia NATO za vhodné.
Veľká väčšina takmer dve tretiny respondentov zdieľali kritiku ministra zahraničia Frank-Walter Steinmeiera: “To, čo by sme nemali robiť, je vyhrotiť pomocou hlasného rinčania zbraní a vojnového pokriku.”
64 percent z 2054 respondentov podporilo tento postoj, ale len 16 percent bolo proti. Avšak až 49 percent považuje vojenskú akciu Ruska v pobaltských štátoch, podobnú ako pred dvoma rokmi na ukrajinskom Kryme, za možnú. Iba 30 percent neverí, že takáto situácia nastane.
Putin uviedol, že Rusko si neželá byť nútené k nákladnému a zbytočnému zbrojeniu. Možnou reakciou na operácie NATO vo východnej Európe sú podľa ruského vyslanca NATO Alexandra Gruška rakety krátkeho doletu Iskander s dosahom viac ako 400 kilometrov v západnej exkláve Kaliningradu.
“Nemáme žiadne obmedzenia na inštaláciu týchto systémov,” povedal agentúre Interfax. Moskva preskúma situáciu a nájde “efektívne, spoľahlivé a nenákladné” riešenie. Gruško tiež nevylúčil nové zasadnutie Rady NATO-Rusko po summite vo Varšave.