Paška: Lajčáková interpretácia paktu je bezcenná, skutočný výklad nám urobia milióny pozvaných, ktorí sa od mimovládok dozvedia, na čo majú nárok

Bratislava 26. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Podpredseda SNS Jaroslav Paška sa na zahraničnom výbore NR SR pridal ku kritikom migračného kompaktu OSN a jeho strana je tiež za to, aby sa Slovenská republika nezúčastnila konferencie v Marakéši. Podľa neho nie je podstatné, ako pakt chápu politici, napríklad minister zahraničia Lajčák, ktorý ho bezvýhradne obhajuje, ale skôr to, ako ho pochopia migranti prichádzajúci do Európy

“Globálny pakt OSN o migrácii je perfídny, rozporuplný politický dokument, otvárajúci neobvykle široký priestor pre rôznorodú interpretáciu väzieb medzi v ňom obsiahnutými slobodami, právami, záväzkami a povinnosťami. Je účelový a nevyvážený, pretože záujmy a práva migrantov stavia nad potreby a záujmy ostatnej spoločnosti. Je “de facto” pozvánkou migrovať,” uviedol na Facebooku Jaroslav Paška z SNS.

Bývalý poslanec EP taktiež tvrdí, že dokument vychádza zo základného tvrdenia (ako sa uvádza v Preambule, bod 4.) že všetci “Utečenci a migranti majú nárok na rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody, ktoré musia byť vždy rešpektované, chránené a naplnené.“ Ďalej upresňuje, že „Tento globálny pakt sa týka migrantov a predstavuje kooperačný rámec, ktorý sa zaoberá migráciou vo všetkých jej rozmeroch.“

Iniciátori a autori tohto dokumentu veľmi dobre vedia, že Organizácia spojených národov, ani žiadna jej inštitúcia, nemajú oprávnenie nariaďovať a ukladať suverénnym štátom také povinnosti, ako zakladá a sumarizuje Globálny pakt. “Preto prefíkane zvolili takú právnu formu, pri ktorej OSN nič nenariaďuje, ale „štáty sa dobrovoľne a slobodne samé zaväzujú“, že budú “implementovať a plniť” všetky ciele a opatrenia obsiahnuté v tomto dokumente. (Body 7., 10. a 11. Preambuly).”

“Súčasne si štáty, hlásiace sa k migračnému paktu, zriaďujú pod gesciou OSN košaté hodnotiace a kontrolné mechanizmy dohliadajúce na spôsoby plnenia štátmi prijatých etických, morálnych a politických záväzkov. (Body 40. až 48. časti, IMPLEMENTÁCIA).”

Paška dodáva: V samotnom dokumente sú ciele Globálneho paktu okrem iného formulované aj takto:

„Bod. 12. Cieľom tohto globálneho paktu je zmierniť nepriaznivé podnety a štrukturálne faktory, ktoré bránia ľuďom vytvárať a udržiavať udržateľné živobytie v krajinách svojho pôvodu, a nútia ich, aby hľadali budúcnosť inde…“ (z čoho rezultuje, že ak sa nepodarí uvedené nepriaznivé podnety zmierniť, akceptujú členské štáty paktu aj právo na klimatickú, či ekonomickú migráciu). Ďalej sa uvádza, že pakt sa… usiluje vytvoriť priaznivé podmienky, ktoré umožnia všetkým migrantom obohatiť naše spoločnosti…”

V bode 15. sa konštatuje, že „…tento globálny pakt je založený na súbore prierezových a vzájomne prepojených riadiacich princípov“… a súčasne, že „… podporuje blaho migrantov a členov spoločenstiev v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia…“,

V závere uvádza, že impleimentáciou globálneho paktu zabezpečíme účinné dodržiavanie, ochranu a naplnenie ľudských práv všetkých migrantov bez ohľadu na ich migračný status, vo všetkých etapách migračného cyklu.“

“V Globálnom pakte uvedené formulácie, tak cez široko nastavenú prizmu ľudských práv všetkých migrujúcich, výrazne stierajú naše súčasné diferencovanie migrantov na legálnych (prichádzajúcich s dokladmi a pracovným povolením) a nelegálnych (prichádzajúcich len tak, s kreditkou a mobilom od mimovládky, súčinnej s prevádzačskou mafiou), ako aj možnosti následného rozdielneho prístupu k nim, nezávisle od toho, že si to vo vnútroštátnom práve ešte nejako rozlišujeme,” dodal Paška.

Navrhnutý Globálny kompakt má podľa neho ambíciu garantovať všetkým migrantom bez rozdielu statusu permanentnú ochranu a sociálnu, materiálnu, aj zdravotnú podporu na celej trase ich presunu z krajiny pôvodu do cieľovej destinácie, bez ohľadu nato či je cieľová krajina o ich úmysle informovaná a ochotná ich prijať. Globálny pakt tiež výrazne posilňuje postavenie migrantov v spoločností, tak aby dosiahli plné začlenenie a sociálnu kohéziu, pričom často stavia ich záujmy a potreby nad práva domácej komunity (Ciele 16, 17, dokumentu.)

Zavedením 23 definovaných opatrení a z nich vyplývajúceho množstva cieľov a záväzkov účastníckych štátov Globálneho kompaktu vytvára OSN pre kategóriu migrantov také rozsiahle nové práva, (garantované spoločnými záväzkami účastníckych štátov paktu), ktoré sa nepochybne stanú veľmi silnou, otvorenou výzvou, pozvánkou pre milióny chudobných ľudí, aby sa prestali trápiť v útlaku despotických diktatúr, nekonečnej biede, či nemociach.
Výzvou, aby sa vydali na cestu za slobodou do tých bohatých štátov, ktoré im svojimi záväzkami a členstvom v Globálnom pakte OSN o migrácii naširoko otvorili náruč a zaviazali sa poskytnúť im, ako aj ich rodinám nový domov, úplné sociálne zabezpečenie, kompletnú zdravotnú starostlivosť, kvalitné vzdelanie, ale aj materiálnu podporu pre rozvoj ich viery a diaspóry. (Ciele 14, 15, 16, 17 a 18 dokumentu).

Poslanec za SNS ďalej tvrdí, že interpretácia Globálneho paktu OSN ministrom Lajčákom, ktorý nám ho prezentuje ako bezvýznamný právne nezáväzný dokument predstavujúci katalóg neškodných opatrení je teda nezodpovedná, scestná. “Je však aj bezcenná”.

“Skutočný výklad Globálneho paktu OSN nám totiž urobia až milióny biednych a hladujúcich ľudí z Ázie a Afriky, keď sa od svojich despotických vlád, či mimovládok dozvedia, na čo všetko majú po schválení tohto dokumentu v niektorých štítoch Európskej únie nárok”.

Dôvodom na odmietnutie našej účasti na Globálnom pakte OSN o migrácii je nielen to, že v dokumente chába jasné stanovisko hovoriace, že nelegálna migrácia je nežiaduca, ktoré pri rokovaní presadzovali viaceré štáty EÚ, ale aj skutočnosť, že do záverečného textu dokumentu sa nepodarilo presadiť uznesenie navrhované Európskou úniou, ktoré by charakterizovalo nútené návraty nelegálnych migrantov ako legitímnu súčasť migračnej politiky.

“Keďže dôsledná diferenciácia medzi legálnymi a nelegálnymi migrantami vo väzbe na efektívnu návratovú politiku sú základom našich obranných a bezpečnostných mechanizmov nemôžme akceptovať odporúčanie ministra Lajčáka a žiadame, aby sme medzi štátmi, ktoré dobrovoľne prevzali všetky záväzky z Globálneho paktu OSN o migrácii nefigurovali,” doplnil Paška.