Tokio 17. októbra 2019 (HSP/Inosmi/Foto:RIA Novosti)
Pri úvahách o možnosti spolupráce medzi Ruskom a Japonskom sa objavujú názory niektorých japonských novinárov, ktoré svojím obsahom skôr vylučujú možnosť akejkoľvek spolupráce medzi oboma krajinami
Jedným z takýchto novinárov je aj Ryosuke Endo, ktorý vo svojom článku pre denník Sankei Shimbun vyslovil názor, že Moskva by mala uznať vojenské operácie sovietskych vojsk proti Kuantungskej armáde v auguste 1945 za „chybu“.
Autor uvedeného článku sa taktiež nazdáva, že internácia zajatých japonských vojakov, z ktorých časť zomrela či zmizla bez stopy v sovietskych táboroch, bola „zločinom“ zo strany Sovietskeho zväzu.
Japonský novinár Ryosuke Endo však taktne či skromne pomlčal o charaktere činov japonskej armády v čínskom Nankingu, kde vojaci japonského cisára vraždili zajatcov a civilistov v dobytom meste a podľa niektorých odhadov si toto besnenie vyžiadalo až do 500 tisíc obetí a do dejín vošlo pod názvom Nankinský masaker.
Ryosuke Endo si ďalej nespomenul ani na Jednotku 731, dlhší názov bol Jednotka biologického a chemického výskumu, jej oficiálne označenie potom znelo (skoro nevinne): Oddelenie Kuantungskej armády pre prevenciu epidémií a čistenie vody. Jej činnosť však už nebola taká nevinná – zaoberala sa totiž sadistickými experimentami na živých ľuďoch. Obeťami boli z 95% Kórejčania a Číňania z radov tak zajatcov ako aj civilistov všetkých vekových kategórií vrátane tehotných žien.
V článku taktiež nie je možné nájsť vyjadrenie Japonca, ktorý by vzniesol kritiku voči svojim pánom z Washingtonu, ktorí ako prví, a súčasne jediní dodnes, vyskúšali účinky atómových zbraní na ľuďoch v praxi – na Japoncoch v auguste 1945, kedy prakticky zmietli z povrchu zemského dve mestá, Hirošimu a Nagasaki.
S takýmto prístupom k historickým faktom sa predstaviteľom Japonska len ťažko oplatí začínať rozhovory o podpísaní mierovej zmluvy a návrate južnej časti Kurilských ostrovov.
Je všeobecne známe, že vo februári v 1945 roku prijali na Jaltskej konferencii najvyšší predstavitelia ZSSR, USA a Veľkej Británie dohodu, podľa ktorej mal Sovietsky zväz vstúpiť do vojny proti Japonsku na strane Spojencov dva-tri mesiace po kapitulácii Nemecka za podmienky vrátenia južného Sachalinu a odovzdania Kurilských ostrovov Sovietskemu zväzu.
Keďže ZSSR vstupom do vojny a porážkou Kuantungskej armády Japonska v Mandžusku, oslobodením severovýchodných a severných provincií Číny (Mandžuska a Vnútorného Mongolska, polostrova Liao-tung) a tiež časti kórejského polostrova splnil svoju časť dohody, oficiálne si následne pripojil naspäť južnú časť Sachalinu a celé Kurilské ostrovy, vrátane ostrovov Kunašir, Iturup, Šikotan a Habomajských ostrovov, ktoré predtým v roku 1905 anektovalo Japonsko.
Japonsko do dnešných čias neuznalo výsledky 2. svetovej vojny a taktiež neuznalo stratu Južných Kuríl, naopak vrátenie ostrovov si kladie ako podmienku pre pokračovanie rozhovorov. Vo výsledku, Rusko a Japonsko dodnes neuzavreli mierovú zmluvu.
Pozícia Moskvy je nasledovná, Japonsko musí uznať výsledky 2. svetovej vojny vrátane ruskej suverenity nad celými Kurilskými ostrovmi. Následne nič nebráni dlhoočakávanému uzavretiu mierovej zmluvy.
Milan Paulus