Rekonštrukcia vlády

Pán Mažgút, hýbu sa nám veci dopredu, snáď. Premiér prišiel s ultimátom ohľadom rekonštrukcie vlády. Očakávate, že budeme mať v pondelok vládu, ktorá bude mať podporu koaličnej väčšiny v parlamente?

Ján Mažgút vysvetlil, že ultimátum premiéra súvisí s oslabením koaličnej väčšiny v parlamente po odchode viacerých poslancov zo Slovenskej národnej strany a Hlasu. Pôvodná koaličná väčšina 79 poslancov sa znížila, čo spôsobilo potrebu riešenia tejto situácie. Premiér najprv nechal zodpovednosť na lídroch SNS (Andrej Danko) a Hlasu (Matúš Šutaj Eštok), no keď títo situáciu nevyriešili, zobral iniciatívu do vlastných rúk. Do 17. februára očakáva od nich konkrétne riešenie, inak bude musieť konať ďalej.

V odpovedi sa nedotkol otázky rekonštrukcie vlády, tak som sa opýtal ďalej.

To nie je len otázka parlamentu. Ono sa to má riešiť cez rekonštrukciu vlády. Aby vznikli nejaké posuny, aby sa situácia v parlamente zastabilizovala.

Doplnil, že stabilita vlády závisí od parlamentnej väčšiny, a ak tá nie je zabezpečená, vláda nemôže plniť svoj program. Potvrdil, že rekonštrukcia vlády je jednou z možností riešenia situácie, ale konkrétne informácie má len z médií.

„Vychádzam čisto len z medializovaných informácií a vnímam tú rekonštrukciu na úrovni MIRRI, respektíve ministerstva, ktoré má na starosti plán obnovy a pána Ferenčaka. To znamená že pokiaľ by sa rátalo s tým že súčasný minister Richard Raši by sa stal predsedom parlamentu, následne pán Kmec by riadil jeho ministerstvo. A Kmecové ministerstvo by prebral Ferenčák.“ Pričom by sa do parlamentu dostal ďalší poslanec za Hlas.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Očakávate, že pán Šalitroš prejde tiež na ministerstvo, napríklad na štátneho tajomníka, aby sa to v parlamente ešte lepšie zastabilizovalo?

Mažgút uviedol, že aj keď sa o takomto presune hovorilo, zatiaľ ide len o mediálne špekulácie. Zdôraznil, že kým nie sú dohody definitívne uzavreté, všetky možnosti sú otvorené a situácia sa môže rýchlo meniť. Preto sa na tieto informácie zatiaľ nespolieha a počká na konečné rozhodnutia.

Hovorili ste o dvoch poslancoch, ktorí môžu mať svoje požiadavky tým, že boli vylúčení z Hlasu. Ale sú tam ďalší štyria poslanci. Potom ako pán Malatinec prešiel ku Národnej koalícii, takže už sú štyria. Oni už majú takú páku, že skutočne môžu zablokovať prechádzanie vládnych zákonov v parlamente. To znamená že ich nárok je dosť oprávnený, mocenský nárok, ktorý tým vznikol.

Tam je očakávanie, že pán Huliak prejde na ministerstvo športu a pán Danko oň príde. Po Rudolfovi Huliakovi príde do parlamentu náhradník, to je Miroslav Radačovský. Ako to bude pán Danko znášať?

Ján Mažgút zdôraznil, že momentálne rozdelenie ministerských postov medzi koaličné strany neodzrkadľuje presne ich parlamentnú silu, pričom SNS má relatívne veľké zastúpenie vo vláde vzhľadom na počet svojich poslancov.

„Sedem poslancov zastúpených v Slovenskej národnej strane v parlamente a Slovenská národná strana má vo vláde tri ministerstvá. Čiže sedem poslancov tri ministerstvá. My máme 42 poslancov v parlamente, čo je šesťkrát viac. A koľko má Smer ministerstiev? Nemá šesťkrát viac ministerstiev.“

Pripúšťa, že ak dôjde k rekonštrukcii vlády, bude potrebné kompromisné riešenie, ktoré uspokojí všetky strany a zabezpečí stabilitu koalície. Cieľom je dosiahnuť „win-win“ situáciu, ktorá umožní vláde pohodlne fungovať do konca volebného obdobia, aj keď môžu nastať určité „prirodzené straty.“

Ide o to, že už to trvá dlho a ten volič naozaj vidí len to, že sa proste handluje o fleky, že sa neplní vlastne to, čo bolo sľúbené. Vidí, že sľubovaný pokoj, je vlastne len boj. Dokonca v programovom vyhlásení je, že to bude vláda pokoja, a nie je. A už to trvá dlho.

A ešte to doplním. Vy ste vraveli, že to začalo nejakými tými posunmi, keď odchádzali tí poslanci a tak. Ale preto som hovoril o tom, že ono to trvá už rok, lebo nemyslíte si, že to začalo tým, že vznikla tá myšlienka, prišiel s tým dokonca Robert Fico, že by Andrej Danko mohol byť predsedom parlamentu?

Poslanec Smeru je presvedčený, že úvaha o Andrejovi Dankovi ako predsedovi parlamentu nebola len politickou dohodou, ale aj logickým vyústením situácie po prezidentských voľbách. SNS zohrala úlohu pri podpore Petra Pellegriniho, takže očakávania o zmene v koaličnej zmluve boli prirodzené. Priznáva však, že tento proces vyvolal napätie v koalícii a do istej miery zablokoval jej fungovanie.

Zdôraznil, že rokovania o takýchto záležitostiach by sa mali diať za zatvorenými dverami a verejnosť by mala dostať už hotové riešenie, podobne ako pri tvorbe programového vyhlásenia vlády. Kritizuje, že súčasná situácia sa príliš medializuje, čo môže poškodiť vnímanie vlády voličmi.

„Pôvodný zádrhel alebo to nejaké nedorozumenie a celé to zakopnutie vzniklo tým, že Rudolf Huliak sa mal stať ministrom životného prostredia. Vtedajšia prezidentka Čaputová ho nevymenovala. Ako to nasledovalo ďalej všetci vieme, asi to nemusíme dopodrobna rozoberať.“

Napriek tomu verí, že do 17. februára sa situácia stabilizuje a koalícia bude môcť pokračovať v riadnom fungovaní.

Ako zakázať mimovládkam politickú činnosť, aby nesuplovali politické strany?

Koalícia sa v parlamente nelámala na zákonoch, ktoré vychádzali z programového vyhlásenia vlády, ale skôr na tých ktoré sa tam nedostali. Napríklad sa do toho PVV nedostal zákon o zahraničných agentoch, ktorý by upratal politické mimovládky. A doteraz ho nemáme. A dôsledkom toho je, že máme stále protivládne protesty. Prakticky od nástupu tejto vlády máme protivládne protesty organizované politickými mimovládkami a ľuďmi v uliciach. A koalícia nekoná?

Mažgút priznal, že zákon o zahraničných agentoch bol na stole, ale jeho prijatie sa odkladalo aj kvôli zosúladeniu s legislatívou EÚ, aby sa predišlo prípadným sankciám.

Pokiaľ ide o protivládne protesty, myslí si, že ľudia sú zavádzaní tvrdeniami, že vláda chce vystúpiť z EÚ a NATO. Poukazuje na paradox, že protestujúci kritizujú vládu, ale zároveň využívajú výhody jej politiky, ako napríklad dodávky plynu dohodnuté cez Turkstream.

„Viete, čítal som taký vtipný príspevok na sociálnych sieťach, že dobre, tak ste teraz na tých námestiach vymrzli, dobre vás tam oklamali a teraz šup, šup do tepla domova zakúriť tým plynom, ktorý vám teda vybavil Fico s Putinom a s Erdoganom,“ zavtipkoval poslanec.

Zdôraznil, že vláda Smeru historicky zabezpečila členstvo Slovenska v Schengene aj prijatie eura, takže obvinenia z plánov na vystúpenie z EÚ sú podľa neho nepravdivé.

Prečo tým ľuďom nepovedia progresívci pravdu, že oveľa ľahšie je do únie vstúpiť, ako z nej vystúpiť.

Mažgút odmieta aj tvrdenia, že ústavné zákony v oblasti morálnych hodnôt by mohli automaticky viesť k odchodu z EÚ.

Je presvedčený, že kritika EÚ a NATO je legitímna a neznamená snahu o vystúpenie. Prirovnáva to k manželstvu, kde sú prirodzené nezhody, ale neznamenajú rozvod.

„Veď koľko je manželstiev takých, že jednoducho… To nie je 30, 40, 50 rokov pokojného života bez hádok, bez nejakého oponovania v tom zmysle že jeden áno, druhý nie a výmeny názorov. Veď keď sa mi niečo nepáči, snáď to môžem pomenovať.“

Podľa neho by práve kritické hlasy mohli prispieť k zlepšeniu fungovania EÚ, namiesto slepého prikyvovania.

Čomu pripisujete to, že ľudia sú ochotní tým falošným narratívom veriť? A že idú a sú ochotní, mrznúť na tých námestiach a v takých počtoch?

Ján Mažgút vidí dôvod, prečo ľudia veria „falošným naratívom“ a sú ochotní protestovať v uliciach, nie len v „práci“ opozície, ale predovšetkým v médiách a mimovládnych organizáciách.

„Ja som v rámci debát a diskusií, ktoré som absolvoval v ostatnom období v jednotlivých médiách hovoril o tom, že samotná demokracia je založená na princípe trojdelenia moci. To znamená zákonodarná moc, výkonná moc a súdna moc. Akonáhle tieto tri zložky chce prevziať občianska spoločnosť, mimovládne organizácie a média, tak je tu koniec demokracie. To jednoducho nemôže takto byť.

Podľa neho médiá prestávajú byť objektívnymi sprostredkovateľmi informácií a namiesto toho podsúvajú vlastné interpretácie a názory. Kritizuje novinárov za to, že si podľa neho prisvojujú rolu politických komentátorov či analytikov, namiesto toho, aby len tlmočili odpovede politikov bez ich hodnotenia.

Zároveň si myslí, že médiá nahrádzajú slabú opozíciu tým, že aktívne podporujú protesty proti vláde a poskytujú im masívnu mediálnu propagáciu. Podľa neho sú protesty také silné práve preto, že majú takú širokú mediálnu podporu. Keby ju nemali, tak by organizovanie demonštrácií bolo neúspešné.

Zaujala ma tá myšlienka, že mimovládny sektor chce prebrať funkciu riadenia štátu. Riadenie štátu v rámci jednej ideologickej línie sme tu mali do roku 1989.

Mažgút je presvedčený, že niektoré mimovládne organizácie prekračujú svoj štatút a namiesto svojej pôvodnej funkcie sa venujú politike, čo by podľa neho malo byť doménou politických strán. Ak chcú robiť ideologickú propagandu, mali by si podľa neho založiť politickú stranu a riadiť sa zákonom o politických stranách.

Poukázal na to, že v minulosti boli prípady, keď mimovládne organizácie fungovali ako nástroje politickej propagandy, čo je podľa neho v rozpore so zákonom.

„Veď táto situácia bola aj v súvislosti s bývalým prezidentom, ktorý neziskovú organizáciu využíval na propagáciu politickej strany. Ale to je zakázané. Tie neziskové organizácie nesmú suplovať politické strany.“

Kritizuje aj to, že niektoré mimovládky suplujú opozíciu a vedome pracujú na destabilizácii krajiny, čím môžu viesť k chaosu alebo až k nejakému druhu prevratu. Opiera sa pritom aj o tvrdenia z utajenej správy SIS, podľa ktorej je cieľom týchto aktivít rozvrat, blokácia strategických inštitúcií a potenciálne aj pokus o predčasné voľby či zmenu moci iným spôsobom.

Vravíte, že mimoládky majú zakázanú politickú činnosť. Na druhej strane, rovnako ako pred rokom, aj tento rok v podstate iniciatívu OZ Mier na Ukrajine preberá Iniciatíva Za Slušné Slovensko, pri príležitosti výročia vraždy novinára. Rovnako to bolo aj minulý rok. Obidve sú mimovládky. Obidve patria do Platforma pred demokraciu. Tam je 52 mimovládok pekne zosieťovaných.

Tvárou tej mimovládky Iniciatíva Za slušné Slovensko je Karolína Farská. Tá viedla tie demonštrácie po vražde Jána Kuciaka, takže s ňou už skúsenosť máte.

Ona vyšla zo Slovenskej debatnej asociácie, čo je ďalšia mimovládka, štedro podporovaná. 100 tisíc dostali minulý rok od Spojených štátov, ale čo je paradox, dostali cca 90 tisíc od ministerstva školstva. Ale to máte vy, koalícia máte to ministerstvo. 40 tisíc z tej dotácie išlo na mzdy a odvody.

Zvyšok bol použitý na „Debatný vzdelávací program, ktorý buduje v žiakoch argumentačné zručnosti, kritické myslenie, otvorenosť iným názorom a aktívne občianstvo“. A tých aktívnych občanov máte teraz v uliciach. S tým treba niečo robiť. Lebo však to oni ich vychovávajú.

Mažgút vidí paralelu v Srbsku, kde sa podľa neho opakuje podobný scenár ako na Slovensku v roku 2018 – nespokojní mladí ľudia sú mobilizovaní na protesty, pričom tieto aktivity sú podporované určitými mimovládnymi organizáciami. Vníma to ako koordinovanú snahu o vytvorenie „novej politickej generácie“ s proeurópskym zameraním.

Ďalej poukázal na to, že podľa správy SIS existoval plán eskalácie protestov – od pokojného zhromažďovania až po blokovanie strategických inštitúcií a iných foriem nátlaku, ktoré by mohli viesť až k pádu vlády. Je presvedčený, že existuje financovanie zo zahraničia, ktoré tieto iniciatívy podporuje, a spomenul napríklad USAID.

Uhrík upozornil na prijímateľov grantu USAID. Slovenskú vládu vyzval, aby okamžite konala a prijala zákona FARA

„Áno, je to jednoducho eskalačný plán. Kde na konci teda bolo, nazvem to tak, zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády, ktorá aktuálne vládne. Je tam nejakých, tuším 5 požiadaviek, ak sa nemýlim, 5 bodov, kde teda ten 5. je, aby sa premiér Slovenskej a to sa budem snažiť citovať, lebo toto mi veľmi rezonuje, ‚premiér Slovenskej republiky sa má vzdať svojho mandátu‘ OK, bodka. A nasleduje ďalšia veta ‚a odstúpiť z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky‘.”

Nakoniec uviedol, že informácie o týchto organizáciách a ich financovaní sú už verejne dostupné, pričom premiér mal požiadať Elona Muska o ich zverejnenie, ale tie už boli publikované na internete, čo mu umožnilo poskladať si z týchto informácií „zaujímavý obraz“.

Ako ten obraz vyzeral?

Mažgút priblížil, že financovanie mimovládnych organizácií prostredníctvom programov ako USAID neslúži na podporu demokracie, ale na politické ovplyvňovanie krajín, kde nie sú pri moci „správni“ ľudia.

„Mimovládne organizácie alebo celé to USAID hovorí o tom, že to má byť nejaké posilnenie demokracie alebo teda demokratických režimov. Papier znesie, ale realita je častokrát iná a ja to vidím tak, že cez tieto krvavé peniaze sú financované práve také aktivity, ako vidíme aktuálne v uliciach, a to len z jedného jediného dôvodu. Pretože nie sú spokojní s tým, kto vyhral voľby a kto aktuálne vládne.“

Zisťovali sme, ktoré mimovládky na Slovensku platili predošlé americké vlády. Tipli by ste si práve tieto?

Poukazuje na podobnosti medzi súčasnými protestmi na Slovensku a udalosťami z minulosti – od roku 1998, keď sa podľa neho americké financie podieľali na páde Mečiara, až po rok 1989 a farebné revolúcie v iných krajinách.

Kritizuje to ako dlhodobú stratégiu, v rámci ktorej je cieľom zabezpečiť, aby v danej krajine vládli „správni ľudia“, pričom financie sú na tento účel alokované buď rýchlo, alebo postupne, podľa potreby.

Keď hovoril o „krvavých peniazoch“, narážal na to, že nejde o financie získané z bežných daní amerických občanov, ale skôr z geopolitických a vojenských aktivít USA, pričom ako príklad uvádza „iracké ropné dobrodružstvo“. Podľa neho teda financie, ktoré sa cez rôzne granty dostávajú na podporu aktivizmu, môžu pochádzať z globálnych operácií Spojených štátov, ktoré majú geopolitické záujmy.

Mňa na tom vyrušuje len to, že roky to vieme. Vy to viete. Všetci to vedia, že robia tú politickú činnosť. Je to mimovládkam zakázaná činnosť a nekonáte.

„A dá sa proti tomu…“

No veď ste, nie ste v opozícii, ste vo vláde.

„Okej ale tiež máte v rámci legislatívy nejaké možnosti konať a riešiť a reagovať. A tiež to nie je otázka hodín dní alebo týždňov.“

Vyjadrenia Mažgúta naznačujú, že vláda si je vedomá aktivity mimovládnych organizácií v politickej sfére, ale legislatívne kroky proti nim nie sú jednoduché a vyžadujú čas.

Otázkou však zostáva, aké konkrétne kroky vláda podnikne na riešenie tohto problému. Ak sa vie o politickej činnosti niektorých mimovládnych organizácií, prečo doteraz neprišlo k zmenám v zákonoch alebo ich dôslednému vymáhaniu? Tvrdenie, že to „vyžaduje dlhší čas“, môže byť pochopiteľné pri legislatívnych procesoch, ale zároveň vyvoláva otázky, či existuje politická vôľa aj tejto koalície tento stav skutočne riešiť.

Máme na 3 % HDP na obranu kvôli NATO?

Na konci sme dali reč ešte o tom, či máme na to, aby sme v rámci členstva v NATO prispievali 3 % HDP na obranu, keď krvácame už pri 2 %. A časť príspevku sa snažíme už teraz nasmerovať na budovanie cestnej infraštruktúry, či modernizácie nemocníc, teda na duálny účel.

Je pravda, že Trump dnes hovorí o 5 %. Lenže to je jeho obchodná taktika, ktorú využíva voči všetkým „obchodným partnerom“. Na začiatku prestrelí požiadavku a na konci odchádza s „kompromisom“, ktorý predstavuje cieľ, ktorý chcel dosiahnuť.

Naše elity nám to budú doma predávať, ako že po ťažkých rokovaniach sa im podarilo Trumpa presvedčiť, že súhlasil s 3 %. V očiach angažovaných médií budú za hrdinov. A my si opäť utiahneme opasok. Len či sú na ňom ešte nejaké dierky.

Prečítajte si tiež

• Mnohé krajiny si škodlivosť USAID uvedomili príliš neskoro
• Fico píše veľmi dôležitý list Muskovi
• Mimovládky propagujú demonštrácie pomocou známych tvárí. Neuhádnete, kto sa k nim pridal…