V dôsledku toho budú tieto krajiny v roku 2026 profitovať zo solidarity ostatných členských štátov Európskej únie, ktorá sa prejaví buď presunom utečencov na ich územie, alebo finančným príspevkom. Európska komisia navrhla mechanizmus nazvaný Ročný solidaritný fond, ktorý určí celkový počet utečencov na presun a výšku príspevkov jednotlivých krajín.

Každý členský štát, okrem tých pod migračným tlakom, musí prispieť v pomere k svojej populácii a HDP tromi spôsobmi – presunom utečencov, zaplatením 20-tisíc eur za každého neprijatého utečenca alebo financovaním operačnej podpory v krajinách pod tlakom. Minimálny rozsah solidarity je stanovený na 30-tisíc presunov a 600 miliónov eur finančných príspevkov.

Medzi krajinami, ktoré majú povinnosť prispieť, sú aj Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Francúzsko, Poľsko či Fínsko. Niektoré z nich môžu požiadať o výnimku, ak čelia „významnej migračnej situácii“.

Proti systému solidarity sa však postavili Poľsko, Maďarsko a Slovensko. Premiéri týchto krajín už vyhlásili, že nebudú implementovať pravidlá EÚ a odmietajú prijať utečencov alebo finančne prispieť. „Poľsko nebude prijímať migrantov podľa Migračného paktu. Ani za to nezaplatíme,“ uviedol na platforme X poľský premiér Donald Tusk.

Eurokomisár pre vnútorné záležitosti Magnus Brunner priznal, že Budapešť a Varšava doteraz nepredložili implementačný plán. Podľa vysokého predstaviteľa EÚ by neplnenie povinností mohlo viesť k začatiu konania o porušení práva EÚ, keďže regulácia nadobudne účinnosť v júni 2026. Prvé hodnotenie nových migračných pravidiel je plánované na júl budúceho roka.

Európska komisia zároveň konštatuje zlepšenie migračnej situácie v EÚ, keďže nelegálne prekročenia hraníc v období od júla 2024 do júna 2025 klesli o 35 %. Výzvou však zostávajú nelegálne pohyby migrantov v rámci EÚ a zneužívanie migrácie zo strany Ruska a Bieloruska.