Odovzdanie zbraňových systémov Ukrajine podľa aktuálneho rozhodnutia OČTK nie je trestný čin. Nad Naďovým šafárením si teda štát myje ruky – čo na tom, že nás defacto svojvoľne odzbrojil!

Predvolebné sľuby však zneli inak, nemám pravdu? Národ mal dosť bezcharakterného správania Matovičových ľudí, či už išlo porušovanie zásad právneho štátu alebo „obchodovanie” s pandémiou. Kedy dostihne týchto ľudí spravodlivosť? Asi nikagdá, ako hovorí klasik.

Lenže súčasná vládna koalícia sa dostala k moci aj preto, že sľubovala nápravu

Takže ak dnes vládnym stranám padajú preferencie, nemôžu sa tomu veľmi čudovať. To, že voliča zasiahla aj bolestivá konsolidácia, je iná vec – to bolo dostatočne vysvetlené. Lenže opäť: Ak sme sa dostali na grécku trajektóriu kvôli nezodpovednému míňaniu za bývalých vlád, prečo si to máme odniesť my, občania?

Teraz to pôsobí tak, že vláda sa s prečinmi svojich predchodcov buď nevie vysporiadať, alebo sa s nimi z nejakého dôvodu vysporiadať bojí. Počuli sme aj moralizátorskú výhovorku „my nie sme ako oni.” Veď v poriadku, nikto nežiada tvrdú ruku – žiadame len spravodlivosť.

Ekofašisti víťazne

A čo to bolo s blokádou štátnej budovy ekofašistami tento pondelok? Normálne bránili vstupu ľuďom z ministerstva životného prostredia na pracovisko. Išlo o nepovolený alebo neoznámený protest – ako je možné, že polícia odtiaľ tých ľudí neodvliekla? Namiesto toho vraj privolali antikonfliktný tím? To má byť žart? Veď si spomeňte, že jedným z bodov programu organizátorov nedávnych masových protestov bola eskalácia do momentu, kedy mal byť obmedzený riadnych chod štátu prostredníctvom blokády úradných ištitúcií!

Tu si očividne môže robiť kto chce, čo chce, pokiaľ je aktivista a médiá sú na jeho strane. Zložky štátu sa opäť zachovali ako vajíčko namäkko. Bremeno réžie nesie, prirodzene, rezortný šéf Matúš Šutaj Eštok (HLAS).

Bruselská blamáž

Potom sú tu postoje SR voči bruselským nariadeniam. Nie sme síce úplne servilní (za svoje euroskeptické postoje si, napokon, premiér Robert Fico už vyslúžil dostatočnú kritiku doma i v zahraničí), no nakoniec sa vždy prikloníme k tomu, čo vychádza z hláv Európskej komisie. Aj od ruských energií sa budeme musieť voľky nevoľky odstrihnúť – predpokladám, že vrátane jadra. Všetko sa predraží, ale EÚ bude spokojná a my dostaneme tradičnú almužnu na chodníky.

Vláda je s tým v poriadku?

Viem, viem, asi 80% verejných financií poskytuje našej vlasti eurosojuz. Ale čo protihodnota? Uvážte, že sme už takmer nesvojprávni. Aj kvôli novelizácii Ústavy v etických otázkach chcú podniknúť právne kroky. Podrobili si nás ekonomicky, a podrobia si nás aj hodnotovo. A to sme ešte nehovorili o emisných povolenkách, ktoré predražia život jednej rodiny o stovky, ak nie avizovaných tritisíc eur ročne!

Premiér či minister Taraba povedia, že proti tomu bojujú, lenže to nestačí. Už aj kolibríky čvirikajú, že EÚ ide dolu vodou. Okrem nenormálnych ideológií ide aj o priemysel. Štáty hospodárskeho zoskupenia BRICS podľa aktuálnych údajov predbehli krajiny G7 po stránke HDP, a tvoria 40% svetovej ekonomiky – na všetko existuje štatistika a geoekonomické reporty.

Nemalo by k povinnostiam zodpovednej vlády patriť aj šírenie osvety týmto smerom? Lebo hovoriť o politike na všetky svetové strany je síce ľúbivé, avšak akési…

Nedopovedané.

A občan si toto všetko uvedomuje; či už racionálne alebo intuitívne. Výsledok sa potom odráža na padajúcich predvolebných preferenciách. Pretože národ vyžaduje rázne osobnosti, pripravené nielen rečniť, ale aj konať.

Prečítajte si tiež:

• V kauze darovania stíhačiek MiG-29 a systému KUB Ukrajine nastal zvrat, vyšetrovanie sa zastavilo, podľa vyšetrovateľov totiž nejde o trestný čin