Ministri zahraničných vecí krajín G7 sa stretli v Kanade, aby rokovali o obchode a Ukrajine

Kanada hostí ministrov zahraničných vecí skupiny G7 (zoskupenie siedmich najvyspelejších demokratických krajín sveta) v južnom Ontáriu, kde rokujú o výdavkoch na obranu, obchode a neistote ohľadom plánu prezidenta Donalda Trumpa na prímerie v Gaze a snahách o ukončenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová privítala amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a kolegov z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska na stretnutí, ktoré sa koná v utorok a stredu. Zúčastňuje sa ho aj šéfka zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová, ako aj ministri zahraničných vecí Austrálie, Brazílie, Indie, Saudskej Arábie, Mexika, Južnej Kórey, Južnej Afriky a Ukrajiny.

„Zaoberáme sa radom kritických otázok s jedným hlavným zameraním: na prvom mieste je bezpečnosť Američanov,“ uviedol Marco Rubio v príspevku na sociálnej sieti.

Napäté vzťahy v súvislosti s Trumpovými clami

Kanada, ktorá je tento rok hostiteľom skupiny G7, má napäté vzťahy so svojím severoamerickým susedom a to predovšetkým kvôli clám, ktoré Donald Trump uvalil na kanadský dovoz. Celý blok spojencov však čelí veľkým turbulenciám v súvislosti s Trumpovými požiadavkami v oblasti obchodu a rôznymi návrhmi na zastavenie celosvetových konfliktov.

Donald Trump nedávno ukončil obchodné rokovania s Kanadou, pretože provinčná vláda Ontária uverejnila v USA reklamu proti clám, čo ho nahnevalo. Kanadský premiér Mark Carney sa za reklamu ospravedlnil a minulý týždeň vyhlásil, že je pripravený obnoviť obchodné rokovania, keď budú Američania pripravení.

Anita Anandová uviedla, že sa stretne s Marcom Rubiom, ale poznamenala, že obchodné záležitosti USA vedie iný minister. Americký prezident kladie väčší dôraz na riešenie svojich sťažností na obchodnú politiku iných krajín ako na spoluprácu so spojencami zo skupiny G7.

„Každý komplexný vzťah má mnoho styčných bodov,“ povedala Anita Anandová. „V oblasti obchodu je potrebné pokračovať v práci rovnako, ako je potrebné pracovať na mnohých bodoch mimo oblasti obchodu, a práve tu prichádzame do hry my, minister Marco Rubio a ja, pretože vzťahy musia pokračovať v celom rade otázok,“ uviedla.

Anita Anandová povedala, že Marco Rubio ju minulý mesiac počas raňajok vo Washingtone požiadal, aby sa podieľala na zjednotení krajín s cieľom zabezpečiť, aby Trumpov plán prímeria v Gaze mal dlhodobý charakter, vrátane budúcej konferencie o obnove Gazy.

Ukrajina a Gaza zostávajú prioritami

Diplomati sa v stredu ráno stretnú s ukrajinským ministrom zahraničných vecí. Veľká Británia oznámila, že pošle 13 miliónov libier na pomoc pri oprave ukrajinskej energetickej infraštruktúry, keďže sa blíži zima a ruské útoky sa zintenzívňujú. Peniaze pôjdu na opravy dodávok elektriny, tepla a vody a na humanitárnu pomoc Ukrajincom.

Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, ktorá to oznámila pred stretnutím, povedala, že ruský prezident Vladimir Putin „sa snaží ponoriť Ukrajinu do tmy a chladu, keď sa blíži zima“, ale britská pomoc pomôže udržať svetlá a kúrenie. Kanada nedávno urobila podobné oznámenie.

Jedným z hlavných bodov sporu boli výdavky na obranu. Všetci členovia skupiny G7 okrem Japonska sú členmi NATO a Donald Trump požadoval, aby partneri aliancie vynakladali 5 % svojho ročného hrubého domáceho produktu na obranu. Niektoré krajiny s tým súhlasili, iné nie. Z členov skupiny G7, ktorí sú členmi NATO, sú od tohto cieľa najďalej Kanada a Taliansko. Anita Anandová povedala, že Kanada dosiahne 5 % HDP do roku 2035.

V rámci skupiny G7 došlo aj k nezhodám ohľadom vojny medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, pričom Veľká Británia, Kanada a Francúzsko oznámili, že uznajú Palestínsky štát aj bez vyriešenia konfliktu. V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou zaujala väčšina členov skupiny G7 voči Rusku tvrdší postoj ako Donald Trump.

Prečítajte si tiež:

• Bulharsko má zásoby benzínu na jeden mesiac kvôli sankciám USA
• Cieľ sa nemení: prístup ku zdrojom a vplyv
• Von der Leyenová plánuje zmenu mocenských pomerov v Európskej únii. Čo bude jej ďalším krokom?