Nie sú anarchisti ako anarchisti, nie je študent ako študent

Greenpeace blokuje ministerstvo, obyčajní ľudia bránia svoju pôdu. Dvojitý meter, ktorý hovorí za všetko

V pondelok (10. 11. 2025) sa pred budovou Ministerstva životného prostredia odohrala scéna, akú by ešte pred rokom polícia okamžite rozpustila. Aktivisti z organizácie Greenpeace zablokovali vstup do úradu, čím úradníkom znemožnili vykonávať svoju prácu. Protest označili za „krajnú formu občianskej neposlušnosti“ po tom, čo ich vraj ministerstvo „ignorovalo“.

Polícia? Nezasiahla a bolo to správne. Médiá? Prítomné v plnej sile. A reakcie? Oslavné – ako keby šlo o hrdinský čin za záchranu planéty proti ministerstvu, ktoré podľa aktivistov prírodu nechráni, ale ničí.

No len pár dní predtým sa v Šuranoch konal úplne iný protest – obyvatelia dotknutého regiónu opäť dali najavo svoj odpor voči výstavbe plánovanej baterkárne na najbonitnejšej pôde v krajine. Ich argumenty? Znečistenie, riziko úniku chemikálií a ohrozenie pitnej vody, porušovanie zákonov v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie. Tentoraz však médiá hovorili o „extrémistoch“, „dezinformátoroch“ a „anarchistoch“.

A policajti? Zasiahli, dokonca použili donucovacie prostriedky.

Aktivisti podľa výberu

Zdá sa, že anarchia má na Slovensku dve tváre. Keď blokuje ministerstvo dobre známa mimovládka napojená na medzinárodné siete a financovanie zo zahraničia, je to „občianska angažovanosť“. Keď si domáci bránia pôdu, na ktorej žijú po celé generácie, sú to „konšpirátori“, či extrémisti.

Organizácia Greenpeace pritom vo svojej výročnej správe za rok 2023 otvorene priznáva, že sa zameriava na kampane proti fosílnym palivám, plynu, automobilovej doprave či dokonca „vareniu na plyne“. Avšak, ako vyplýva z výročnej správy za rok 2024, neprotestovala ani raz proti výstavbe baterkárne na Žitnom ostrove – hoci práve tam hrozí, že ak dôjde ku kontaminácii spodných vôd, ohrozené budú celé mestá a dediny v širokom okolí tejto chemickej giga-továrne a ľudia, ktorí sa živia prácou na poli, prídu o svoje živobytie.

Nepočuli sme o žiadnom proteste Greenpeace ani proti veterným parkom, ktoré zmenia slovenský vidiek na neestetické priemyselné polia. Zato v správach nájdeme kampane o „klimatických lístkoch“, o „zradcoch prírody“ medzi poslancami a o potrebe ukončiť plynofikáciu Slovenska.

Greenpeace Slovensko pritom disponuje stabilným ročným príjmom okolo 700-tisíc eur – podľa vlastných výročných správ výhradne z príspevkov a darov.

Slovenskí občania z vidieka, ktorí bránia svoju dedovizeň, protestujú, platia si právnikov na zastupovanie pri trestných oznámeniach, špecialistov, ktorí im vypracovávajú odborné znalecké posudky, či štúdie, hodnotia vládne materiály, za vlastné. Ich jedinou „dotáciou“ je lopata a odvaha.

Na akciu Greenpeace reagoval priamo minister životného prostredia.

Taraba: Demokracia nie je anarchia

Tomáš Taraba k protestu Greenpeace pred budovou ministerstva, ktoré vedie, uviedol otvorene a vecne:

„Demokracia nie je anarchia. Štrajky treba vopred nahlásiť, inak ide o protiprávne konanie, ako tomu bolo dnes,“ povedal vo svojom vlogu.

Taraba pripomenul, že pod jeho vedením sa mení filozofia fungovania rezortu – menej peňazí pre mimovládky, viac pre štátne podniky, ktoré reálne čistia kanály, obnovujú techniku a pracujú v teréne. V minulosti išli podľa neho milióny eur na pochybné projekty a „štúdie“, ktoré slúžili na vydieranie investorov a samospráv.

Aj preto sa podľa neho mimovládky búrili – nejde im o životné prostredie, ale o to, aby „peniaze tiekli ďalej“.

Médiá ako amplión jednej strany

Zaujímavý je kontrast aj v mediálnom pokrytí. Blokáda ministerstva bola opísaná ako „odvážny čin občianskej spoločnosti“. Redakcie „nezávislých“ médií sledovali, či polícia, ktorá pozorovala aktivistov z úctyhodnej vzdialenosti nezasiahne – a keby zasiahla, ešte dnes by sme čítali nielen doma, ale aj v zahraničí o „Ficovej brutalite“.

No keď v Šuranoch polícia skutočne zasiahla proti ľuďom, ktorí pokojne protestovali proti ekologicky spornému projektu, tie isté médiá ich označili za „kotlebovcov“ a „extrémistov“. Rovnaký typ akcie – úplne odlišná optika.

Nie je to ochrana prírody, ale politický aktivizmus maskovaný zelenou farbou.

Dvojitý meter médií sa neprejavuje len pri protestoch mimovládok, ale aj v tom, koho oslavujú ako hrdinu a koho naopak označia za „nepriateľa demokracie“.

Slovenské médiá oslavujú študenta z Popradu, ktorý vulgárne napadol premiéra, ako symbol odporu a odvahy. No keď iný študent – napríklad konzervatívne zmýšľajúca mladá žena – položil nepríjemné otázky účastníkom pochodu Pride, okamžite sa stane terčom lynču, vyhrážok a zastrašovania.

Rovnaký vzorec – dvojitý meter v uplatňovaní „slobody slova“ – vidíme aj pri protestoch. Aktivisti s „tými správnymi názormi“ majú otvorené dvere médií, kým občania, ktorí si bránia svoju pôdu, sú nálepkovaní ako extrémisti.

Aktivisti, ktorí mlčia, keď ide o Slovensko

Greenpeace sa v minulosti prezentoval ako organizácia, ktorá „nepozná kompromisy“ pri ochrane prírody. Dnes však selektívne mlčí tam, kde by mal kričať – pri projektoch, ktoré ohrozujú vodu, pôdu a život ľudí.

Pripomeňme, že tá istá organizácia kedysi protestovala proti prehradeniu Dunaja a výstavbe Gabčíkova, keď Slovensko po odstúpení Maďarska začalo budovať variant C. Dnes, keď by mali vytvárať živé reťaze v Šuranoch, či na miestach, kde si developeri naplánovali výstavbu veterných parkov, mlčia. Namiesto toho rieši, či Slováci varia na plyne, alebo či cestujú lietadlom. Ani vtedy ani dnes nestoja za Slovenskom.

Ak sa na tieto udalosti pozrieme v širšom časovom horizonte, vidno, že nejde len o izolovaný prípad.

Od kriedy po generálny štrajk

Blokovanie vládnych inštitúcií, aké predviedol Greenpeace, má aj širší kontext. Spravodajské informácie hovoria, že podobné akcie boli súčasťou koordinovaného tlaku na vládu – pokračovania snáh o destabilizáciu, ktoré kulminovali na prelome rokov 2024–2025. Vtedy Slovenská informačná služba včas dekonšpirovala plánovaný pokus o štátny prevrat.

K tomu sa pridáva tzv. „kriedová revolúcia“, ktorá sa začala vulgárnym vyjadrením názoru na konanie premiéra na chodníku jedným stredoškolákom v Poprade a prerástla do mediálnej a kriedovej hystérie. A k tomu opozícia už mesiac ohlasuje generálny štrajk na 17. novembra. Ide teda o stupňovanie politického tlaku, v ktorom majú ekologické témy slúžiť ako zámienka.

Keby Greenpeace naozaj chránil slovenskú prírodu, stál by dnes po boku obyvateľov Šurian, nie pred ministerstvom. Obe skupiny spája boj za živobytie. Lenže jedni bojujú s vládou za pôdu a druhí za granty.

A keď médiá, ktoré ešte včera nazývali dedinčanov „extrémistami“, dnes volajú mimovládky „hrdinami“ a robia rozdiely aj medzi študentmi, je zrejmé, že platí:: nie sú anarchisti ako anarchisti a nie sú študenti ako študenti.

Prečítajte si tiež:

• Pred rezortom životného prostredia zabarikádovali vchod aktivisti. Zasahuje polícia