Na facebookovom profile občianskej platformy. Nie v našom meste sa objavil status s nasledovným textom: „Už ma naozaj štve, ako sa tu straší Majdanom, akoby to bola nejaká Sodoma Gomora. Majdan – alebo Revolúcia dôstojnosti – je to najlepšie, čo sa na Ukrajine za posledných 30 rokov udialo.“

Uvedomujú si správcovia stránky, čo pustili do sveta?!

Autorkou výroku má byť akási Vitalia Bella – dajme tomu, že ide o skutočnú osobu. Ona však reálne propaguje názor, že štátny prevrat je chvályhodná aktivita! Zákon sem, zákon tam…

A nedajme sa zmotať vznešenými názvami ako „revolúcia dôstojnosti“; prevrat bude vždy len prevrat. To sa vám jednoducho nájde dostatočne odhodlané (zmanipulované) potrebné percento populácie, ktoré s finančnou a materiálno-technickou podporou z rôznych zdrojov bude skúšať znemožniť výkon vládnej moci dovtedy (a takými prostriedkami), až vládna moc vyšle zasiahnuť silové zložky. Lenže to je politická samovražda, lebo keď majú organizátori protestov americké know-how, potom vedia, ako obrátiť – zo zákona nevyhnutný zásah – v očiach verejnosti (s pomocou prozápadných médií) priamo proti vládnej moci.

Odkiaľ by mali práve organizátori ukrajinských protestov také vedomosti a marketingové zručnosti? Nie je tajomstvom, že im do kasičiek nalievali z USA milióny dolárov…

Spomeňme len únik škandálneho telefonického rozhovoru političky a diplomatky Victorie Nulandovej s americkým veľvyslancom na Ukrajine (Geoffrey Pyatt). Veď tí dvaja sa tam otvorene dohadujú o osobách a obsadení postov budúcej ukrajinskej vlády! Pre neveriacich spoluobčanov z radov liberálov: Prepis rozhovoru publikovala napríklad stanica BBC.

Žiadne hoaxy, žiadne konšpirácie: Vopred stanovený „gameplan“.

Do Ukrajiny „investovali“ Američania okolo päť miliárd dolárov (od jej vzniku až po majdan). Darmo budú tvrdiť, že tie peniaze išli na „rozvoj demokracie“ – taká činnosť nie je nijako konkrétne zdokladovateľná ani preukázateľná.

Ale niektorých ľudí sa im aj tak darí vodiť za nos. Takých, ako stoja napríklad za iniciatívami Mier Ukrajine (Štasselová, Kulich a ď.) či Nie v našom meste (Martina Strmeňová). Budú sa verejne hlásiť k myšlienke, že povstanie v Kyjeve, ktoré voviedlo krajinu do hrôz občianskej vojny, a neskôr k ruskej vojenskej operácii, je to najlepšie, čo sa Ukrajine mohlo stať? Podľa vás to nie je šialené? Velebiť štátny prevrat, teda nedemokratické, nelegitímne prevzatie moci v krajine proti vôli veľkej časti obyvateľstva (onedlho na to prebehli kontraprotesty v regiónoch Donetsk, Luhansk, Krym, Charkov či Odesa)?

Pozrime sa teraz na niektorých ľudí, známych z nášho verejného života, ktorí podporujú tieto „promajdanovské“ občianske iniciatívy:

Filmová producentka Wanda Adamík Hrycová sa vo videu, ktoré nahrala pre Nie v našom meste rozhorčuje, že prezident Janukovyč vyslal po dlhotrvajúcich protestoch do ulíc ozbrojencov, čo si vypýtalo obete na životoch. Zaiste je smrť každého človeka tragická, či už protestujúceho, alebo policajta. Avšak treba si uvedomiť, že protest je legitímny len do chvíle, kým sa koná podľa vymedzených pravidiel. Aj o tom je demokracia, o pravidlách! Veď len preto, že vašej bubline sa nepáči aktuálny krok vládnej moci, si nemôžete nárokovať obsadenie štátnych inštitúcií! To nie je demokratický protest, ale obyčajný puč…

Hrycová však tvrdí, že nechce byť „ruským vazalom“, a preto pozýva na námestia. Neviem, ako došla k názoru, že ktokoľvek sa tu stane ruským vazalom, keď máme popri zmluvných záväzkoch ešte aj memorandum o jednoznačnom zakotvení v euroatlantických štruktúrach…

Pridáva sa aj bývalý politik Ivan Mikloš: „Tieto riadky nepíšem preto, aby som vyplakával či nebodaj naznačoval, že situácia je beznádejná. Naopak, píšem ich preto, aby sme si uvedomili, že situácia je naozaj vážna a bez mobilizácie občianskej spoločnosti a intenzívnej práce a spolupráce všetkých demokratických strán to nepôjde. Keďže to bude ťažšie ako za Mečiara, bude to vyžadovať ešte väčšie úsilie ako vtedy.“

Ešte väčšie úsilie znamená… Čo vlastne? Pretože v uniknutých mailoch, kde je rozpísaný plán protestov na najbližšie týždne, sa hovorí aj o okupovaní verejných priestorov a štátnych budov. Hlavne „nenásilne“, no jasné…

Viete si predstaviť, že skupinka fanatických obdivovateľov Kyjeva zablokuje cestu, keď sa práve náhlite tým smerom do práce alebo do nemocnice? Budú odmietať opustiť pozície, a čo potom? Toto liberálni súdruhovia nedomysleli!

Do ulíc pozýva aj zabudnutá politička Lucia Nicholsonová, milovníčka ekonomickej pravice, konzumu a bizarných účesov. Sama sa však diskredituje už úvodom svojho listu, keď nedokáže ani len riadne osloviť prezidenta: „Vážený prezident Pellegrini, milý zabrzdený Peter, ste prezident. … Pod vaším ústavným zadkom sa už nejaký čas rozpadáva právny štát a plazí sa sem lepkavá totalita.“ Vrcholne neúctivé, to hádam nemusíme ani riešiť. Ale čo iné už tejto osoby môžeme čakať…

O to viac prekvapil mons. Halík – kňaz, ktorý sa síce nikdy netajil zášťou k našej súčasnej vláde, avšak tentoraz pridal ešte za lopatu. Vo videu pripravenom na tento účel tvrdí, že slovenská garnitúra nezradzuje len svoj národ, ale aj európsku jednotu. Ako zradzuje, v čom? Mňa už z tých planých rečí začína bolieť hlava. Ale pán farár má asi vlastnú agendu. A ešte má aj odetý habit, aby pridal svojim slovám váhu „pravdivosti a čistoty“…

Vraj: „Pastier nesmie mlčať a musí prorocky ukazovať ako ďalej.“ No to si teda tento samozvaný „politológ“ verí! Už je z neho aj prorok! Nakoniec stíha vo videjku vyjadriť obdiv študentovi Omaníkovi za odmietnutie podanej ruky prezidenta Pellegriniho. Fantázia. Ja mimoriadne rešpektujem náboženské autority, pokiaľ sa pohybujú v oblasti svojej expertízy. Tu sa však ponúka otázka: Pán farár, uverili ste vlastnej výnimočnosti?

Samostatnú enklávu medzi buričmi tvoria naši vzácni herci. Napriek tomu, že početne vystupujú okrem divadla aj v komerčných televíziách alebo v STVR, sa cítia „utláčaní“. Ľudia z činohry, platení štátom, kydajú na vlastného zamestnávateľa. Pretože s ním nesúhlasia. A tak obťažujú publikum na konci vystúpenia čítaním svojich vyhlásení. Ľudia ako Ondrík, či Koleník, komerčne úspešné osoby sa hrabú do politického súboja. Hovoria o „strachu“ v kultúrnych inštitúciách, údajnej diskreditácii, či posúvaní hraníc „akceptácie totalít“. Ja teda sledujem politickú scénu pozorne, ale podobné závery si môže vyvodiť len niekto bez schopnosti objektívne hodnotiť situáciu a analyticky myslieť.

Ale keďže sú výreční a vedia to na pospolitý ľud zahrať, tak im to prechádza…

A ešte jedna perla, z klávesnice Magdy Vášaryovej, ktorá už úplne zahadzuje zvyšky slušného vyjadrovania a tolerancie. Na Facebooku napísala: „Kto nerozumie, prečo musíme všetci do ulíc, je chudák, ktorý ničomu nerozumie a patri k tým obyvateľom Slovenska, ktorí sú na úrovni desaťročného decka. A mame ich kopu, štyria z desiatich.“

Táto dáma si tiež nezasluhuje ďalší komentár – bolo by ťažké udržať si dekórum…

Priatelia, nedajte sa nachytať. A ak už veľmi musíte na tie protesty ísť, nech ostane všetko v rovine pokojného zhromažďovania. Pre uchovanie demokratických princípov v našej vlasti.

Pre dobro nás všetkých.

Prečítajte si tiež

• Už v piatok sa v Bratislave bude protestovať. Verejný ochranca práv vydal v napätej situácii stanovisko
• Protesty naprieč Slovenskom: Organizátori vyhlásili stav občianskej pohotovosti. Konal sa aj automobilový anti-protest