Teroristi  z Blízkeho východu uskutočnili v Bruseli útok vojnových rozmerov. Udreli na letisku a v metre, mali aj strieľať na uliciach. Desiatky mŕtvych, najmä Európanov, stovky zranených. Hlavné mesto Európskej únie bolo na celý deň čiastočne vyradené z prevádzky.

Podobný útok bol v novembri v Paríži, predtým v Londýne a v Madride. Ministerka zahraničia Európskej únie  Federica Mogheriniová zareagovala plačom pri mikrofóne. Bol to najlepší signál o sile Európskej únie.

K útoku sa prihlásil Islamský štát. Ten „štát“, ktorému finančne, dodávkami zbraní a prepúšťaním bojovníkov cez hranice pomáha Turecko, náš spojenec v NATO. Teroristi mali v Bruseli svoju základňu v štvrti Molenbeek, obývanú na 90 % migrantmi z Afriky a Blízkeho východu.

Zábery z Bruselu som pozeral v rôznych televíziách. V ktorejsi ukazovali skupinu švédskych novinárov. Chceli vojsť do štvrte Molenbeek s kamerou a zjavne ako novinári a najmä ako belosi. Bolo to ešte pred dnešnými útokmi. Na ulici stála belgická policajná hliadka a novinárov  v y s t r í h a l a aby do štvrte nešli, že nie je schopná zaručiť ich bezpečnosť. Novinári napriek tomu išli, ale pred očami hliadky začali obyvatelia štvrte do nich hádzať kadečo, sácať do nich a policajná hliadka sa len prizerala. Novinári sa do migrantskej štvrte nedostali. Toto je západná Európa, toto je Európska únia. Tam chcú dostať aj nás, tentoraz aj naši tzv. mienkotvorní publicisti.

Kto to vyskakoval na premiéra Fica, keď chcel prijať na Slovensko len kresťanov z Blízkeho východu (nie sú známi žiadni teroristi z ich prostredia) a teraz nechce súhlasiť s povinnými kvotami migrantov? Takí publicisti by mali chodiť po Slovensku len popod koberec. Teraz nám budú veľkohubo hlásať, aké je islam mierové náboženstvo a aké je potrebné miešanie kultúr.

Po Bruseli musíme postúpiť o krok ďalej. Tak ako bolo potrebné pred štvrťstoročím zbaviť sa komunizmu, tak je teraz potrebné aspoň sa zamyslieť nad zásadnou zmenou našej vnútornej a zahraničnej politiky. Inak sa dostaneme tam, kde sú dnes západoeurópske štáty.

Vo vnútri štátu musia mať mocenské nástroje štátu podporu štátneho aparátu pri ochrane poriadku a musí pre ne platiť prezumpcia správnosti ich krokov, ak sa nepreukáže opak. Polícia sa nesmie báť tvrdšie zasiahnuť povedzme v rómskej osade, ak sa tam ukrývajú páchatelia trestného činu. Nesmie nikto uplatňovať prezumpciu viny polície, ak polícia zasiahne. Pani ombudsmanka Dubovcová, pamätáte sa, ako ste sa domáhali potrestania policajtov, keď zasiahli proti podozrivým osobám?

Poďme k zahraničnej politike. K teroru v Bruseli sa prihlásil Islamský štát. Ale proti Islamskému štátu najúčinnejšie bojuje Rusko. Spojené štáty dva roky bombardovali Islamský štát, ale ten v Sýrii len postupoval a postupoval. Rusko bombardovalo ani nie pol roka a obrátilo v Sýrii priebeh vojny. Islamský štát stráca územia aj vojakov. Sýrska armáda prezidenta Assada spolu s Kurdami už môžu čoskoro obkľúčiť teroristov a naložiť s nimi ako oni nakladali so svojimi zajatcami. Ešte musia preťať úzky pás územia, cez ktorý dostávajú zbrane aj bojovníkov z Turecka a cez ktorý predávajú do Turecka nakradnutú naftu zo Sýrie.

Keby Európska únia už od začiatku podporila Rusko a prezidenta Assada, mohol byť dnes Islamský štát porazený a teroristický útok v Bruseli by nemal kto vykonať. Európska únia však ako poslušný mopslík Spojených štátov  brojila proti Rusku. V Bruseli dostala za to odmenu. Slovensko síce občas natiahlo šnúru, na ktorej aj nás držia Američania, ale nie veľmi.

Naša armáda je schopná kopať zákopy Američanom v ich zahraničných vojnách, ale to je asi všetko. Naša armáda nie je schopná ani riadne brániť Bratislavu, ak by sa taký teroristický útok udial u nás.

Európu aj nás držia Američania v područí cez NATO. Ako nám NATO pomáha proti teroristickým útokom? Príde čas, keď bude aktuálny náš výstup z NATO. Dovtedy aspoň nedovoľme, aby sa čižmy NATO pevnejšie rozkročili v našej krajine medzi Tatrou a Dunajom. Teraz aj potom budeme potrebovať spojenca, ktorý nám pomôže aspoň tak, že bude biť nášho nepriateľa, pretože jeho tiež ohrozuje. Takým spojencom je Rusko. Hľadajme zbližovanie s Ruskom, kde je to len možné. Teroristi sa nás budú potom viac báť než sa dnes boja Belgicka.

JUDr. Ján Čarnogurský