Iným dôsledkom bol rozklad bývalých organizácií priateľstva so Sovietskym zväzom bez vzniku následných organizácií priateľstva s Ruskom. Organizácie priateľstva so Sovietskym zväzom vznikali zhora a boli závislé na centrálnej podpore. Aj po ich zániku však záujem na dobrých vzťahoch najmä s Ruskom pretrvával. Niektorí ľudia v Európe obdivujú ruskú kultúru a literatúru, iní vidia v Rusku ekonomického partnera, ešte iní chápu, že európska bezpečnosť bez Ruska je labilná, zase iní sa sklamali v západných organizáciách od Európskej únie až po NATO a jedinou alternatívou pre mierovú existenciu im zostalo Rusko. Všetky motívy pre utuženie priateľstva s Ruskom v nových spoločenských podmienkach sú legitímne. Sú nielen legitímne, ale aj potrebné, pretože Západ, najmä Spojené štáty chcú využiť krajiny strednej Európy ako nástupisko proti Rusku.

Už v 90-tych rokoch začali vznikať nové organizácie priateľstva s Ruskom, tentoraz na nových základoch a zdola. Rôznym spôsobom nadväzujú na skúsenosti z minulosti. Koncom 90-tych rokov vznikla Rakúsko-ruská spoločnosť priateľstva (Ӧsterreichisch-Russische Freundschaftsgesellschaft), ORFG. Spoločnosť spolupracuje s rakúskymi aj ruskými firmami, napomáha pri návštevách rakúskych hospodárskych, ale aj politických predstaviteľov v Rusku, štúdiu rakúskych študentov v Rusku a naopak, organizovaní diskusií na tému Ruska a pod. S podporou veľkých rakúskych firiem má pobočku aj v Moskve. V Rakúsku má sídlo v honosnom paláci vo Viedni. ORFG finančne vydržiavajú rakúske firmy s ekonomickými záujmami v Rusku.

V Českej republike existuje organizácia Klub Rusko so sídlom v Prahe. Podporuje hospodárske vzťahy s Ruskom a ďalšími krajinami bývalého Sovietskeho zväzu ako aj kultúrne podujatia v Českej republike. Nepožíva už takú oficiálnu ekonomickú a politickú podporu ako ORFG v Rakúsku. ORFG ani Klub Rusko nevystupujú v politických podujatiach na podporu Ruska.

Iným typom organizácie priateľstva s Ruskom v nových spoločenských podmienkach je Slovensko-ruská spoločnosť. Vznikla v roku 2006 ako občianske združenie. Podporuje aj ekonomické vzťahy slovenských firiem s ruskými, ale hlavnou oblasťou jej činnosti je zapájanie slovenských občanov do proruských aktivít. SRS má v súčasnosti  približne 900 členov. Členmi SRS sú Slováci aj Rusi žijúci na Slovensku.

V rámci SRS pracujú kluby Arbat. Kluby Arbat sa stretávajú pravidelne raz za týždeň alebo v iných termínoch v rôznych mestách obyčajne v kaviarni a diskutujú na ruské témy. Počiatočným vzorom pre kluby Arbat boli tzv. filozofické kaviarne vo Francúzsku, ale v kluboch Arbat sa nediskutuje o filozofických otázkach, ale na témy súvisiace s Ruskom. Názov Arbat bol zvolený podľa moskovskej ulice, kde vystupujú pouliční umelci. Témy sú rôzne, od politiky až po ruské vtipy. Na kluby Arbat môže prichádzať každý, kto má záujem, nie iba členovia SRS.

V súčasnosti existujú kluby Arbat v 15-tich mestách Slovenska od východu až po západ. Členovia klubov Arbat sa zúčastňujú aj na inej činnosti. Usporiadajú pamätné slávnosti na menej známych cintorínoch padlých sovietskych vojakov, pomáhajú organizátorom ruských kultúrnych podujatí vo svojich mestách, zúčastňujú sa na pochodoch – zatiaľ malých – bessmertnyj polk v slovenských mestách. Pomáhajú aj pri organizácii politických podujatí. V Bratislave už tri roky prebiehajú demonštrácie na námestí v centre mesta proti zriadeniu americkej vojenskej základne na Slovensku. Demonštrácie pomohli vytvoriť na Slovensku atmosféru odporu proti základni USA alebo NATO na Slovensku. Aj taká atmosféra prispela, že Slovensko prerušilo rokovania s USA o finančnej podpore USA pre rekonštrukciu dvoch letísk na Slovensku. Americká podpora by v skutočnosti znamenala premenu letísk na americké základne.

Kluby Arbat sa spájajú s inými organizátormi napr. pri usporiadaní protestov pri výročí amerického bombardovania Juhoslávie a iné. Kluby Arbat sú bunkami priateľov Ruska vo svojich mestách. Klub Arbat vznikne až keď sa nájde dostatok záujemcov pre takú činnosť v niektorom meste. Kluby sú samostatne životaschopné. Pre svoju činnosť nepotrebujú žiadnu podporu zvrchu. Aj keby niektorý klub zastavil činnosť (ešte sa tak nestalo), činnosť ostatných klubov to neovplyvní.

Priateľstvo k Rusku má na Slovensku stáročnú tradíciu. Čoskoro uplynie 200 rokov ako klasický slovenský básnik Ján Kollár napísal poému Slávy dcera s veršom: „O mocné tam opri se dubisko“. Pod dubiskom básnik myslí Rusko. Formy vyjadrenia priateľstva k Rusku sa menili ako sa menili spoločenské podmienky.

Každá generácia Slovákov vždy našla formu, ktorá bola pre ňu  najvhodnejšia. Je výzvou aj pre našu generáciu, aby sme našli formu vyjadrenia nášho priateľstva k Rusku. Nazdávam sa, že vo vytvorení Slovensko-ruskej spoločnosti a klubov Arbat sme našli takú formu. Je to dôležitejšie než v iných obdobiach, pretože ešte nikdy nebolo potrebné prejaviť priateľstvo k Rusku  v podmienkach takej protiruskej kampane ako teraz.

Ján Čarnogurský