Osem rokov NATO podporovalo zástupných vládcov na Ukrajine, financovalo útoky na Donbas, opakovane porušovalo Minské dohody, podporovalo zákaz hovoriť po rusky v Luhanskej a Doneckej republike a pomáhalo zničiť demokratickú opozíciu a slobodné médiá na Ukrajine. Výsledkom je vláda jednej strany, ktorú v podstate vlastnia a financujú Spojené štáty a riadia ju americkí agenti.

A žiadne poltóny ani nejasnosti

Napriek tomu sa USA nejakým spôsobom podarilo presvedčiť obyvateľov svojej krajiny a ďalších západných krajín, že Rusko je “zlý chlapec”, že sa vymklo spod kontroly a treba ho zastaviť.

Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam zostalo Rusko neochvejné a neustále sa snažilo kontrolovať situáciu. Rozhodne však povedala, že “červenou čiarou” by bolo, ak by sa Ukrajina stala jadrovou mocnosťou a predstavovala priamu hrozbu pre Moskvu. To Moskva nemohla dopustiť.

Bolo to nepochybne triezve varovanie pre každú rozumnú krajinu, že jediné, čo by sa nemalo stať, je, aby sa Ukrajina stala jadrovou mocnosťou. Po otvorení tejto Pandorinej skrinky by sa nakoniec prekonala posledná prekážka možnej jadrovej vojny.

Západ už osem rokov znova a znova provokuje Rusko, ale to sa nechytá na návnadu. Potom vo februári 2022 na výročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ukrajinský prezident oznámil svoj zámer urobiť z Ukrajiny jadrovú krajinu.

O päť dní neskôr Rusko vstúpilo na Ukrajinu. Americká propaganda okamžite začala pracovať a celé mesiace, aj keď Ukrajina neustále prehrávala vojnu, západné médiá na každom kroku opakovali svoje tvrdenia, že sa rozpútala vojna, že Rusko sa zmieta a ukrajinskí hrdinovia odrážajú útoky Veľkého medveďa.

Všetky vyššie uvedené informácie sú však už staré. Prečo by sme sa k nemu mali v tejto fáze vracať?

Trvalý význam tejto skutočnosti spočíva v tom, že NATO (alebo USA – v tejto chvíli sú prakticky zameniteľné) sa od začiatku správalo neuvážene, pokiaľ ide o perspektívu jadrového konfliktu.

Stratili rozum? Alebo sú takí hlúpi, že si myslia, že v jadrovom konflikte majú nejakú “výhodu”? Alebo to považujú za hru o ” výlučnú nadradenosť”, v ktorej je dôležité len to, ktorá strana má viac chvastúňov?

O odpovedi na túto otázku môžeme len špekulovať. Ale ak to necháme bokom, musíme si položiť otázku: a) aká je pravdepodobnosť, že Západ bude taký bezohľadný, že skutočne stlačí tlačidlo, a b) ako to bude vyzerať?

Pokiaľ ide o prvú otázku, vzhľadom na to, že v súčasnosti je čoraz jasnejšie, že Západ skresľuje priebeh vojny: vycvičené sily Azova sú vyčerpané a ich náhradníci nemôžu byť vycvičení dostatočne rýchlo, aby mohli čeliť skúseným ruským silám. Washington bude musieť prísť s iným plánom… a musí to byť niečo dramatické.

V súčasnosti jedinou kartou, ktorú ešte nevyužili, je karta jadrových zbraní.

Začali tvrdiť, že Rusi buď ostreľovali jadrovú elektráreň v Záporoží, ktorú už nejaký čas držia, alebo spôsobili toto ostreľovanie a výbuchy. V podstate Rusov obvinili z toho, že sa vyhodili do vzduchu v zariadení, ktoré už dávno obsadili.

V tejto chvíli tomuto vysvetleniu verí len málo poslucháčov. Čo teda zostalo v ich ponuke nástrojov?

Dlho som mal pocit, že to, čo by Západ mohol urobiť, by sa v konečnom dôsledku mohlo opierať o starú obľúbenú techniku – útok “pod cudzou vlajkou”. Vytvorte príbeh a video o tom, ako Rusko zaútočí napríklad na Kyjev malou jadrovou hlavicou. Potom oznámte, že bola odpálená hlavica, ktorá zabila státisíce ľudí. Potom spustite vopred pripravenú informačnú kampaň a odvolajte sa na článok 5, aby ste ospravedlnili jadrovú vojnu.

To by mohlo zvrátiť “príliv sympatií”. Ale zároveň by to otvorilo dvere, ktoré by sa už nedali zatvoriť.

A čo sa týka druhej otázky – “Ako by vyzerala jadrová vojna?”, existuje mnoho štúdií, ale najvýpovednejšiu z nich, ktorú poznám, vypracovala Princetonská univerzita.

Štúdia sa začína náhodným jednorazovým
vypustením vo východnej Európe a ukazuje veľkosť a počet jadrových hlavíc, ako aj spôsoby vypúšťania.

Zobrazuje trajektórie a okrem toho aj priemery, ktoré predstavujú stupeň zničenia každej strely.

Menšie jadrové bomby by pokryli celú Európu a len veľmi málo z jej povrchu by zostalo nedotknutého. Potom by ju nahradila väčšia transatlantická jadrová zbraň, najmodernejšie triedy Sarmat. “Sarmat má schopnosť vyhnúť sa systémom protiraketovej obrany. Pohybuje sa päťnásobnou rýchlosťou zvuku, váži viac ako 200 ton a každá raketa nesie viacero bojových hlavíc.

Na Západe nič podobné neexistuje.

Aký by bol výsledok?

Na každé veľké mesto USA by bolo namierených niekoľko ICBM, každá dostatočne veľká na to, aby ho zničila. Väčšina územia USA by bola posiata ďalšími ICBM. USA by boli zničené v priebehu niekoľkých hodín. Odhaduje sa, že na úplnom začiatku by zahynulo 90 miliónov ľudí.

Osoby v epicentre by sa vyparili. Tí, ktorí sa nachádzali na okraji výbuchu, by sa mohli zachrániť, ak by sa veľmi rýchlo dostali do betónového krytu. Potom by v ňom museli zostať “zatvorení” niekoľko týždňov, ak nie dlhšie, kým by väčšina rádioaktívneho spádu nevymizla. Z otázky, kedy by bolo bezpečné opustiť úkryt, by sa stala riskantná hra.

Severná hranica USA by bola zničená, čo by so sebou vzalo aj kanadské pohraničné mestá – napríklad Vancouver a Toronto. Zanikla by aj južná hranica s Mexikom.

Ďalším dôležitým faktorom by bol pohyb rádioaktívneho spadu.

Ako ukazuje video, tí, ktorí žijú v tesnej blízkosti cieľa, by nemali žiadnu nádej, ale existujú miesta mimo USA, ktoré sa zdá, nie sú cieľom. Miesta, ktoré nemajú strategickú povahu, by neboli vybrané ako ciele. Ak by ste sa nachádzali napríklad na Jamajke, neutrpeli by ste, ale čo je rovnako dôležité, že karibský meteorologický systém – pasáty – by od vás odvádzal všetky zrážky na sever, rovnako ako Golfský prúd.

Ešte lepšie je, že svet je na rovníku rozdelený dvoma poveternostnými systémami, ktoré sa nemiešajú. Je nepravdepodobné, že by sa zrážky na severe rozšírili na juh.

Ak sa nachádzate v Južnej Amerike, existuje len veľmi málo pravdepodobných cieľov. Nie je jasné, či cieľom bude napríklad Rio de Janeiro alebo Buenos Aires, ale ak nie, Južná Amerika môže byť najlepším miestom na západnej pologuli.

V každom prípade by Európa a Blízky východ dopadli horšie ako Severná Amerika.

Nakoniec je tu otázka jadrovej zimy. Nikto nemôže vedieť, či bude trvať mesiace alebo roky a či bude lokálna alebo globálna.

Výsledok jadrovej vojny nevie nikto presne predpovedať, ale Západ chrli zbrane, akoby bol neporaziteľný a zničil len ostatných. To je úplne scestná nepravdivá predstava.

Nemôžeme si byť istí, či sa jadrová vojna začne, ale ak sa tak stane, bude to rýchle. Nebudete mať čas vymyslieť únikový plán. Už by ste mali byť na mieste, ktoré považujete za čo najbezpečnejšie.