PROKEŠ spomína na rozdelenie Československa. Otázka, kto na koho dopláca, vtedy rezonovala všade

Bratislava 26. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ako prvé sa rozdelili odbory

V Československu sa ako prvé rozdelili odbory. Z nezávislých slovenských odborov neskôr vznikla Konfederácia odborových zväzov, na Morave a Čechách ešte nejaký čas existovali snahy vytvoriť federálne odborové zväzy, ale aj tam postupne pochopili, že “nepôjdu v Plzni štrajkovať preto, že zatvárajú podnik v Martine”. Pre TASR to povedal jeden z odborárskych lídrov v roku 1989 a neskôr predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Jozef Prokeš.

“Hneď na začiatku som bol oslovený SNS, ale považoval som za dôležité, aby sa dotiahla reforma odborov. Vtedy som patril k skupine s názvom Fórum koordinačných výborov pracujúcich Slovenska. Ukázalo sa, že cesta k vytvoreniu samostatného Slovenska viedla aj cez odbory, pretože odbory boli prvé, ktoré sa rozdelili,” spomína Prokeš.

“Vtedy som sa na návrh pána Budaja dostal do parlamentu ako kooptovaný poslanec. Už vtedy som vystupoval ako človek, ktorému záleží na tom, aby vznikla samostatná Slovenská republika. A nie preto, že by som mal výhrady voči českému národu,” dodáva.

Ak sa nemala nevraživosť stupňovať museli sme si povedať dovidenia

“Jednoducho som bol presvedčený, že ak nechceme dospieť k vzájomnej nevraživosti, je lepšie povedať si ‘dovidenia’ dosť zavčasu. Myšlienka kto na koho dopláca sa vtedy často pertraktovala na jednej aj druhej strane,” vysvetľuje Prokeš.

Brusel je dnes nová Praha

Dodáva, že vtedy Slovensko dostávalo isté finančné transfery od federácie, zároveň ale doplácalo na to, že ekonomika bola riadená z centra. Do istej miery to podľa neho pripomína súčasnú situáciu Slovenska, len Prahu nahradil Brusel.

“Stačí sa pozrieť na dotácie pre poľnohospodárov. Akákoľvek podriadenosť vedie k tomu, že sa to nejakým spôsobom začne kriviť,” pripomenul Prokeš, že poľnohospodári v “starých” krajinách EÚ dostávajú výrazne vyššie dotácie, ako tí v nových členských štátoch.

SNS od začiatku presadzovala slovenskú samostatnosť

Čo sa týka začiatku 90. rokov, SNS podľa neho zohrala významnú úlohu v tom, že od samotného začiatku jednoznačne presadzovala líniu samostatnosti. “Neskôr si ju osvojili aj iní,” dodal.

Na poznámku, že SNS je dodnes za svoje vtedajšie aktivity zamerané na osamostatnenie Slovenska často kritizovaná, Prokeš poznamenal, že pritom rozdelenie federácie sa dnes už väčšinou hodnotí kladne. “Keď niekto príde s niečím novým, zákonite vyvoláva odpor,” povedal Prokeš.

Dodal, že keď sa dostali na čelo Slovenskej republiky ľudia, ktorí predtým bojovali proti tomu, aby vôbec vznikla, potrebovali škandalizovať stranu, ktorá s myšlienkou osamostatnenia prišla. Upozornil, že myšlienky slovenskej samostatnosti neboli v roku 1989 nové, rezonovali už v 60. rokoch minulého storočia. “Ja som patril k tým, ktorí v roku 1968 maturovali pod slovenským znakom,” poznamenal.

“Ak sme aj boli rôznym spôsobom škandalizovaní, tá myšlienka sa ujala a to bolo pre nás podstatné,” podčiarkol. V roku 1991 sa SNS podľa neho napríklad snažila o prijatie deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. “Nešli sme do toho sami, oslovovali sme národne zmýšľajúcich poslancov aj v iných stranách, napríklad KDH,” spomína Prokeš. Dodáva, že v roku 1991 ešte väčšina poslancov na poslednú chvíľu od podpory tejto myšlienky cúvla, v roku 1992 sa však už presadila.

Pri delení Československa sme potrebovali predbehnúť český termín

Čo sa týka rozhovorov o budúcom štátoprávnom usporiadaní Česka a Slovenska medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom, podľa Prokeša bolo od začiatku jasné, že nemôžu dopadnúť inak ako rozdelením štátu. “V politike platí jedna zásada. Kto chce spraviť niečo vážne, nesmie o tom hovoriť. Lebo keď o tom bude hovoriť, nepodarí sa mu to,” komentoval skutočnosť, že obaja lídri pomerne dlho zahmlievali, že v skutočnosti nerokujú o budúcej forme spoločného štátu, ale o jeho rozdelení.

Dodal, že dôležitým faktorom bol aj termín zániku federácie. “Česká strana sa veľmi usilovala o to, aby k rozdeleniu došlo. Termín mal byť rok 1994, vtedy mal byť dokončený ropovod do Litvínova a Temelín. Tým pádom by niektoré páky, ktoré malo pri delení Slovensko, stratili svoju silu a mohlo by sa nám stať, že by sme odišli ‘s holým zadkom’. Našou úlohou bolo predbehnúť tento termín,” zdôraznil Prokeš.

Zároveň upozornil, že by bol veľký problém rozdeliť štát prostredníctvom referenda. “Treba si pozrieť vtedajší zákon. Bol tam nie háčik, ale ‘háčisko’. Tá strana, ktorá by nehlasovala za rozdelenie, by zdedila celý federálny majetok,” poznamenal s tým, že ísť do takéhoto rizika nebolo výhodné ani pre českú, ani slovenskú stranu.

Prokeš bol jeden z troch ľudí, ktorí niesli symboly Slovenskej republiky pri schvaľovaní ústavy v septembri 1992. “Bol som podpredseda Slovenskej národnej rady a čelný predstaviteľ SNS, ktorá túto myšlienku presadzovala od začiatku. Preto sa mi dostalo tej cti a naviac som dostal za úlohu zorganizovať celý ten akt,” odpovedal Prokeš na otázku, prečo bol v tejto veci oslovený.

Čo sa týka rozdelenia federácie, za jeho najväčšie pozitívum považuje pokojný spôsob, akým prebehlo. “Dnes, aj keď je to už 20 rokov, na tom stavajú tak v Belgicku, ako aj Katalánci,” poznamenal.

Aj v Európskej únii majú podľa neho dva štáty, ktoré majú medzi sebou dobré vzťahy, väčší vplyv, ako by mal jeden spoločný štát. “Keď sme sa delili, bol som zástupca slovenskej strany v OBSE. Vtedy malo Československo v OBSE štyri miesta. A viete, ako sme sa podelili? Česi dostali tri miesta a my dve,” povedal Prokeš, podľa ktorého vtedy OBSE týmto spôsobom ocenila dobré vzťahy medzi českými a slovenskými delegátmi, ako aj pokojný spôsob rozdelenia federácie.