V českej televízii DVTV bol už dávnejšie hosťom izraelský bezpečnostný expert a poradca viacerých izraelských premiérov aj Kongresu USA Dan Schueftan. Ukázalo sa, že jeho slová spred pár rokov nestratili vôbec nič na svojej aktuálnosti, skôr naopak. Pripomeňme si preto aj my podstatu toho, čo povedal na margo európskeho prístupu k migračnej otázke (rozhovor s titulkami môžete vidieť tu:

So Schueftanovými názormi je dobré sa zoznámiť aj preto, lebo vo svojich vyjadreniach prelamuje viaceré mediálne komunikačné tabu, keďže ako vážená svetová celebrita a Izraelčan len ťažko môže byť obvinený z rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie či nehumánnosti, čo by nepochybne bol obvinený každý Slovák, keby povedal to isté, čo on.

K jeho predošlým vyjadreniam o tom, že Európa pácha samovraždu, uviedol na vysvetlenie: „Sú tu tri aspekty. Prvý je demografický. Kontinent, ktorý má priemerne 1,3 dieťaťa na rodinu, nie je demograficky udržateľný. Ak musíte prijímať milióny migrantov, aby ľudia pracovali a všetci mohli poberať dôchodky, to je dlhodobo neudržateľné.“

„Druhý aspekt je samovražda hodnôt. Keď chcete byť milí ku všetkým, nie ste potom dostatočne hrdí na svoje dedičstvo,“ povedal Schueftan. „Európa má úžasné dedičstvo, ale ľudia sa boja byť naň hrdí. Myslím, že z dlhodobého hľadiska ľudia, ktorí nie sú hrdí na svoju minulosť, nemajú ani budúcnosť.“

„A tretí bod: ak budete pokračovať v tom, čo ste začali – a ja dúfam, že nebudete, mám na mysli prijímanie miliónov utečencov z krajín, ktoré boli zničené vlastnými politickými kultúrami, a teraz chcú priniesť tieto politické kultúry do Európy – potom nielen že budete mať neskôr naozaj veľký problém s integráciou, ale aj niečo oveľa horšie. Reakcia na tak veľa utečencov z natoľko odlišných kultúr so sebou prinesie radikálne pravicové prvky – to sa mimochodom už deje. V dôsledku toho sa bude spoločnosť polarizovať, keď na jednej strane budete mať skupinu, ktorá chce do krajiny vpustiť čo najviac utečencov, a na druhej strane skupinu, ktorá to považuje za hrozné. Konflikt medzi týmito dvomi skupinami môže podmínovať európsky spôsob života,“ hovori Schueftan.

Na otázku, ktorý z tých troch aspektov je najnebezpečnejší, odpovedal, že všetky tri spoločne. „Problémom však nie je iba samotný fakt imigrácie, ale aj to, kto prichádza. Ak napríklad prijmete Ukrajincov, za jednu alebo dve generácie sa asimilujú. Ale ak sa pozriete na to, čo sa stalo vo Francúzsku s arabskými imigrantmi, zistíte, že druhá generácia je ešte radikálnejšia ako prvá a tretia je ešte radikálnejšia než druhá. Sú to ľudia, ktorí sa narodili vo Francúzsku, hovoria francúzsky a prešli francúzskym vzdelávacím systémom, a napriek tomu majú radikálne postoje.“

„Ak ľudia nie sú integrovaní, žijú si na svojich predmestiach, kam nikto nechodí, a správajú sa k ženám tak, ako sa k nim správali v arabskom svete pred tromi generáciami, a medzitým stále prichádzajú milióny nových, potom musíte očakávať reakciu vo vnútri vlastnej spoločnosti,“ pripomína Schueftan.

„Ak dnes prijímate milióny ľudí, ktorí búchajú na vaše brány, čoskoro ich prídu stovky miliónov, pretože vo svete je veľa hladujúcich,“ hovorí a upozorňuje, že kľúčovou je práve otázka množstva, koľkých cudzincov krajina vpustí. „Je tiež rozdiel medzi moslimami a moslimami. Pozrite sa na 250 miliónov moslimov v Indonézii, tí majú svoju kultúru. V Indii 180 miliónov moslimov má zase inú kultúru. Avšak Blízky východ, Afganistan, Pakistan ukázali, a tu hovorím o našej skúsenosti, o empirických údajoch, že spôsob, akým sa správajú ako kolektív – nehovorím o jednotlivcoch, tí môžu byť fajn – je nebezpečný.“

Schueftan z toho vyvodzuje záver: „Ja by som ich dovnútra nepúšťal, inak ich budete mať najprv stovky tisíc, potom milióny a potom desiatky miliónov a jedného dňa sa zobudíte a už nebude žiadna Európa.“

Na otázku redaktora, či by nebolo možné nájsť nejaký rozumný kompromis medzi bránami zatvorenými a bránami otvorenými dokorán, Schueftan zopakoval: „Je to otázka počtu. Ak poviete, že môžete akceptovať určitý rozumný počet, ktorý dokážete integrovať, a budete si vyberať ľudí, ktorí budú integrovaní, potom je to v poriadku. Ale ak poviete to, čo Angela Merkelová, že neexistuje žiadny strop, jedného dňa budete musieť taký strop stanoviť. Preto o tom premýšľajte radšej dopredu, skôr než budete musieť siahať k radikálnym opatreniam.“

„Radšej dopredu uvažujte, koľko a akých ľudí chcete prijať. Chcete napríklad prijímať ľudí, ktorí zaobchádzajú so ženami ako s dobytkom? Môžete sa rozhodovať, koho prijmete a koho nie, pretože je veľa ľudí z rôznych iných kultúr, ktorí to potrebujú,“ radí Schueftan a hovorí: „Istú generalizáciu k tomu potrebujete, pretože ľudia sa správajú ako kolektív. Nie je náhoda, že v Európe existujú uzatvorené komunity, ktoré k sebe nikoho nepúšťajú, bojí sa tam ísť dokonca polícia. Ak dokážu za jednu noc v Paríži podpáliť tridsaťštyritisíc áut, nie je to vlastnosť ľubovoľnej komunity, ale len istej špecifickej komunity.“

Schueftan ide ešte ďalej a otvorene hovorí: „Ja napríklad, keby som bol Čech, radšej by som prijímal ľudí z Ukrajiny, ktorí to naozaj potrebujú, než napríklad ľudí z Afganistanu.“

O dileme so „zachraňovaním“ migrantov v Stredozemnom mori Schueftan hovorí: „Je tu zaujímavý paradox. Čím viac ľudí zachránite pred utopením v Stredozemnom mori, tým viac ľudí sa tam utopí. Prečo? Lebo keď všetci vedia, že tých ľudí zachraňujete a umiestňujete ich v Európe, tým viac sa bude snažiť takýmto spôsobom prísť, a tým viac sa ich utopí.“

Na výhradu redaktora, že je strašné vôbec uvažovať nad tým, nezachraňovať týchto ľudí, Schueftan odpovedal, že vyššie spomenutý paradox je realita, ktorú je ťažko kritizovať, keďže ide o fakt. A otázku otočil: „To vy ste Európan, váš problém to je, teda to vy mne povedzte: ako to chcete riešiť?“

„Zastávam názor, že treba hľadať zlatú strednú cestu, pri ktorej prijmete len utečencov, ktorých ste schopní integrovať, a ktorých počty sú obmedzené vašou absorpčnou kapacitou a dobrou vôľou ľudí, ktorí s ich príchodom súhlasia,“ hlási sa Schueftan k prístupu, že o prijatí či neprijatí migrantov by mali rozhodovať ľudia v každej krajine sami. „Ja napríklad silne nesúhlasím s nemeckým prístupom, keď sa prijali milióny ľudí a teraz sa vytvárajú kvóty, podľa ktorých by sa všetky krajiny mali o nich podeliť. Keby som bol Čech, nesúhlasil by som s tým, povedal by som, že je to naše suverénne rozhodnutie. So všetkou úctou k Bruselu a EÚ, nikto za nás nemôže rozhodovať, kto bude žiť v našej zemi.“

Jeho pohľad na Blízky východ je typicky izraelský a pesimistický. Tvrdí, že v podstate sa tam medzi sebou mydlia väčšinou samí „zlí chlapci“: „Jediný rozdiel medzi arabskými štátmi je, že niektoré už skolabovali a niektoré sa toho obávajú, ale nerobia to, čo by bolo treba.“ Podľa Schueftana „v arabskom svete nie je jediná demokracia, jediná pluralistická krajina, jediná krajina, ktorá by sa správala slušne k ženám, ktorá by zaznamenávala pokroky vo vede alebo technológiách, takže im chýba schopnosť fungovať v 21. storočí.“

Na perspektívy Blízkeho východu Schueftan hovorí: „V najbližšej budúcnosti pre Blízky východ nevidím pozitívnu nádej.“ Podľa neho sa aj moslimské politické kultúry môžu zmeniť, otázka však je, ktorým smerom: „Najdôležitejšia zmena v arabskom svete za posledných sto rokov bola negatívna, smerom k radikálnemu islamu.“

Toľko výpoveď popredného izraelského experta, ktorá bola pre moderátora Veselovského, známeho slniečkara, zrejme dosť ťažko stráviteľná, podľa toho, ako kyslo sa celý čas tváril. Naozaj, niektoré zo Schueftanových tvrdení, keby vyslovil našinec, bol by z toho zrejme škandál. Navádzať nás, aby sme pri prijímaní migrantov pristupovali k ľuďom z jednotlivých kultúr selektívne podľa princípu kolektívnej „viny“, alebo tvrdiť, že všetky arabské krajiny v podstate nepatria do 21. storočia… to sú veci, ktoré sa na Slovensku verejne hovoriť nesmú, ak človek nechce byť navždy označený škaredou nálepkou. A tu ich otvorene povedal človek, ktorý má voľný prístup do Bieleho domu…

„Politická korektnosť je nepriateľom slobodnej spoločnosti,“ tvrdí Schueftan. A hovorí tiež: „Ľudia robia veci, ktoré im z krátkodobého hľadiska pripadajú správne, avšak v dlhodobej perspektíve majú veľmi vážne následky.“ Je dobré sa nad jeho slovami zamyslieť.

Ivan Lehotský