Môj profil 
Predplatné
Predpokladá sa totiž, že práve ona ovplyvnila rozhodnutie otca zaútočiť v noci zo 6. na 7. apríla Tomahawkami na sýrsku leteckú základňu v Šajráte. Pretože bola šokovaná televíznymi zábermi detí, ktoré mali byť zasiahnuté chemickým útokom údajne z tejto základne.
Pred, ale najmä po tejto udalosti americké médiá píšu už len o Ivanke. Je možné pokojne povedať, že jej vplyv ako oficiálneho poradcu otca zmenil všetku dynamiku politického života v krajine, prakticky zničila pokusy demokratického tábora zničiť Trumpa ako osobnosť.
Prejdime však teraz k utrpeniu detí. A nielen sýrskych.
Na jednej medzinárodnej konferencii vo Varšave pred necelým rokom som sa stal účastníkom rozhovoru dvoch profesionálnych psychológov. Hovorili o tom, ako sa vedie masové spracovanie mozgov v globálnom rozsahu, tie isté hybridné a informačné vojny z akýchkoľvek dôvodov.
Deti sú v takýchto hrách prvým a posledným argumentom lotrov. Pretože, ako pripomenuli psychológovia, keď sa v spore hovorí “sú to predsa deti”, v mozgu priemerného človeka sa vypínajú centrá, ktoré sú zodpovedné za racionálne myslenie. A zapínajú sa inštinkty “ochrany detí” a to nielen svojich.
V hybridnej a obyčajnej vojne v Sýrii, ak si spomínate, sú deti všade. Utopený sýrsky chlapec, zrežírovaný obraz, ktorý mal presvedčiť Európanov, že sú povinní prijímať utečencov v akomkoľvek počte (najskôr sa to podarilo, potom už veľmi nie). Potom sýrske dievča (s tou sa nič nepodarilo), potom egyptské dievča, ktoré chceli vydať za sýrske. A teraz jasne fiktívne obrázky z Idlibu, ktoré náhle zapôsobili na Ivanku Trumpovú, ktorá išla za svojím otcom a na toho tiež.
Prielom v občianskej vojne
Ponecháme bokom otázky, ako to bolo a či je pravda, že v USA Tomahawkom vládne 35-ročná modelka a podnikateľka, ktorá zároveň píše knihy. Dôležité je, že nejaká časť publika tomu verí, pretože tomu musí veriť.
V skutočnosti však pre dnešných Američanov “sýrska” epizóda zďaleka nebola tou najdôležitejšou etapou v prevrate Ivanky Trumpovej na hviezdu národného významu. Ak by ju vytvorili v laboratóriu, len ťažko bol sa podarila taká optimálna verzia “prvej dcéry”, ako je Ivanka, ako píše psychológ pre The Washington Post. A dodáva, že v krajine sa už dávno vytvoril kult “prvej dcéry”, napríklad už aj Chelsea Clintonová, o ktorej síce v Rusku bolo málo počuť, no doma bola veľmi významná osobnosť. Alebo Malia a Sasha Obamové.
Trump je prorodinný prezident a či už spontánne alebo “zrežírovanou” cestou pracujú všetci v tejto rodine na jeho obraze. Manželka Melania sa zriedka objavuje na verejnosti. Zato synovia a dcéry (celkovo päť detí) a ich rodiny neustále.
Ivanke sa darí neuveriteľný politický akt, ako pokračuje autor. Naznačuje, že je si dobre vedomá všetkých podivností a kontroverzných stránok svojho otca, ale dodáva: “Je to predsa môj otec.” Takýmto spôsobom slúži ako most spájajúci dve Ameriky. Tú, pre ktorú je Trump nepredstaviteľným monštrom, ktorý nemá právo žiť a tú, pre ktorú je Trump zosobnením ľudskej normálnosti.
Pokiaľ budeme hovoriť všeobecne o dynamike plazivej občianskej vojny, ktorú demokrati inscenovali proti republikánom a ktorá začala priamo po ich neúspechu v novembri, skutočný prielom vo vojne, hoci len dočasný, nastal práve s príchodom Ivanky do jej vlastné kancelárie v Bielom dome, a najmä po rozhovoroch o jej úlohe pri útoku na Sýriu.
Demokratická propagandistická mašinéria stále vykresľuje prezidenta ako manažéra, ktorý úplne zlyhal a nie je schopný presadiť vlastné návrhy zákonov cez svoj republikánsky kongres, a ani viesť jasnú zahraničnú politiku. Ale o fenoméne prezidentskej rodiny a najmä Ivanky aj demokrati diskutujú s určitým rešpektom. Alebo aspoň bez ich typických vysoko morálnych nárekov.
To znamená, že vyplnenie “programu Trumpa” je ešte ďaleko, ale aspoň minimálna prijateľnosť tohto človeka, dokonca aj jeho protivníkmi, je už zrejmá.
A nikoho v USA nezaujíma, že krehká Ivanka je tak zapojená do reálneho zabíjania sýrskych detí v okolí leteckej základne v Šajráte. O tom Američania asi ani nepočuli, a ak počujú, tak neuveria.
Dmitrij Kosyrev
