“Jednu časť národného dresu, ktorý nosíme každým dňom v únii a v ktorom chceme, čo najviac vybojovať pre Slovensko, budeme musieť obohatiť o európsky,” priblížil v rozhovore pre TASR štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok.
Poukázal na to, že kritériom úspešnosti polročného snaženia nebude to, čo Slovensko získa pre seba, ale čo prinesie ostatným členským krajinám. “Tých šesť mesiacov je služba EÚ ako celku,” dodal.
Ako poznamenal, pre SR to bude za vyše 11 rokov od vstupu do únie doteraz nepoznaná skúsenosť. “Je to obrovská prestíž a zároveň zodpovednosť,” podotkol s tým, že každá krajina európskej dvadsaťosmičky preberá raz za 14 rokov na pol roka manažment únie s cieľom dosiahnuť dohodu všetkých jej členov na rozpočte, finančných záležitostiach či energetike. “Treba si uvedomiť, že často ide o rozporné záujmy a predstavy, pričom všetci od vás očakávajú, že aj pri ťažkých témach dokážete úniu podržať pohromade,” konštatoval Korčok.
Dodal, že na tom, ako európska legislatíva, ktorá platí v členských štátoch, vyzerá, nesú veľkú spoluzodpovednosť práve predsednícke krajiny. “Táto štafeta sa odovzdáva preto, aby cítili svoj podiel na formovaní legislatívy. A ak by každá dala do popredia iba svoj vlastný úzky záujem, tak by EÚ, ktorá má dosť problémov s tým, či dokáže včas reagovať a či dokáže rýchlo prísť s riešeniami, vyzerala čudne,” podotkol.
Splnomocnenec vysvetlil, že hoci krajina predsedá jednej z inštitúcií, teda Rade EÚ, na dosiahnutie konkrétneho výsledku jej nestačí iba súhlas celého 28-členného bloku. “Dnes sa v európskej legislatíve nepohnete bez Európskeho parlamentu. A rovnako žiadnu obsahovo dôležitú tému nedostanete na rokovací stôl bez Európskej komisie. Takže si to vyžaduje aj veľkú obratnosť zladiť množstvo protichodných záujmov,” uviedol Korčok.
Takže bude na slovenských ministroch, ktorí budú predsedať radám pre životné prostredie, poľnohospodárstvo, hospodárske a finančné záležitosti či dopravu, aby sa dospelo k dohode a zároveň získali súhlas Európskeho parlamentu. Príkladom je hlasovanie o povinných kvótach na prerozdeľovanie utečencov. Ak by sa takáto téma preberala počas slovenského predsedníctva, minister vnútra ako predsedajúci by musel hľadať spoločný kompromis ostatných kolegov bez toho, aby presadzoval čisto národný záujem.