Veľké plány: Ivan Korčok chce nahradiť Roberta Fica na samitoch Európskej rady

Bratislava 19. marca 2024 (HSP/Foto:TASR – Jaroslav Novák)

Ivan Korčok bude naplno využívať ústavné prezidentské kompetencie. V zahraničí nechce byť len ceremoniárom

V relácii TV Joj „Kreslo pre kandidáta“ na otázku moderátorky: „V tejto chvíli naozaj tie kompetencie to vyzerá, že sa meniť nebudú, lebo na to nie je teda 90tka, ktorá by dokázala zasiahnuť až do ústavných právomocí. Napriek tomu prezident má pomerne veľké možnosti. Aj v prípade zahraničnej reprezentácie môže zastupovať Slovensko na rôznych summitoch. Zároveň do istej miery má právo aj ratifikovať niektoré medzinárodné zmluvy. Budete využívať aj tieto možnosti naplno?“

Ivan Korčok odpovedal: „Predovšetkým by som naplno využíval to, čo hovorí ústava o prezidentskej kompetencii. To znamená, že prezident reprezentuje krajinu navonok. Jednak vychádzam aj z tohto prostredia, keď som celý život obhajoval záujem Slovenskej republiky v zahraničí, čiže je mi to blízke a tu by som ale chcel to predovšetkým využiť na prospech občanov. Chcel by som byť prezident, ktorý v zahraničí nebude len ceremoniálny.“

Nebolo to prvýkrát, keď sa kandidát na prezidenta takto vyjadril. Ako vo svojom facebookovom statuse upozornil Eduard Chmelár, obdobný postoj prezentoval Ivan Korčok aj v komerčnej prezidentskej debate v denníku N 13.3.2024.

Ktorú ústavnú kompetenciu bude Ivan Korčok naplno vykonávať, keď hovorí, že bude SR z titulu svojich diplomatických skúseností zastupovať Slovenskú republiku naplno? Ide o Čl. 102, Ods. 1, písmeno a Ústavy SR:

„Čl. 102

(1) Prezident

a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov“

Prezident Slovensko v zahraničí naplno nezastupuje

Počas volebného obdobia vydal stávajúci Prezident Rudolf Šuster Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky (250/2001), ktorým preniesol právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy na vládu. Týmto rozhodnutie sa neskôr uplatnilo aj po našom vstupe do EÚ, v máji 2004, keď práve vďaka nemu nás v Európskej rade nezastupuje prezident, ale vláda. Takto v mene SR prijímali postupne na samitoch Európskej rady dôležité strategické rozhodnutia premiéri: Dzurinda, Fico, Radičová, Fico, Matovič, Heger, Ódor. Po kreovaní Na ostatných zasadnutiach po kreovaní 4. vlády Smeru opäť súčasný premiér Róbert Fico.

Európska rada

Európska rada je najvyšším politickým orgánom EÚ a jej kľúčovým strategickým orgánom a orgánom na riešenie kríz – miestom, kde členské štáty EÚ komunikujú na najvyššej politickej úrovni. Európska rada stanovuje politický program EÚ a zaoberá sa najcitlivejšími otázkami, ktorým EÚ čelí. Jej zasadnutia sú významnými udalosťami, priťahujú pozornosť tlače a sú známe “rodinným obrazom”, na ktorom premiéri a prezidenti prijímajú rozhodnutia, ktoré sa stávajú kľúčovými míľnikmi v histórii EÚ.

Členmi Európskej rady je 28 prezidentov a predsedov vlád členských štátov, predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie. Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnosť sa zúčastňuje na rokovaniach o zahraničných záležitostiach. V závislosti od programu rokovania je prizývaný aj prezident Európskej centrálnej banky. Predseda Európskeho parlamentu sa zúčastňuje na začiatku každého zasadnutia a predkladá stanoviská tejto inštitúcie.

Rozhodnutím sa prezident právomocí vzdal, rozhodnutím si ich môže vziať späť

Nakoľko na späť vzatie týchto právomocí stačí opäť len Rozhodnutie stávajúceho Prezidenta, môže si šmahom ruky budúci prezident (dokonca aj súčasný) vziať delegované právomoci v súlade s ústavou späť a prijímať za Slovenskú republiku rozhodnutia nielen v Európskej rade. Pričom práve na pôde Európskej rady sa prijímajú tie najdôležitejšie politické rozhodnutia o ďalšom smerovaní Európskej únie. Jedným z týchto rozhodnutí môže byť aj vzdanie sa práva veta v oblasti zahraničnej politiky. Potom sa už vláda SR bude veľmi ťažko stavať na zadné pri sprísňovaní sankcií voči Rusku, schvaľovaní ďalších finančných injekcií na podporu vojny na Ukrajine.

Kardinálnou otázkou prezidentských debát by mala byť otázka:

„Vezmete späť právomoci, ktoré ešte v roku 2001 delegoval v oblasti zahraničnej politiky na vládu SR prezident Šuster, aby ste nebol v zahraničí len ceremoniálom, aby ste mohol SR zastupovať na samitoch Európskej rady namiesto premiéra?“ 

Na ňu by mal dať jednoznačnú odpoveď každý prezidentský kandidát. Táto otázka by mala zaznieť z úst moderátora počas zajtrajšej finálnej debaty so všetkými kandidátmi v RTVS.