Svet si začal všímať čoraz častejšie a rozsiahlejšie zhromaždenia v Írsku na tému imigrácie. Mnohí ľudia sa pýtajú, o čo ide?

V typickom írskom štýle to nie je len hra s číslami, pretože ide o oveľa viac.

Čísla sú však zarážajúce. V roku 2022 štát vydal viac ako 286 000 nových čísel sociálneho zabezpečenia (PPS). Necelých 23 percent, teda 65 000, pripadlo ľuďom narodeným v Írsku. Počet čísel sociálneho zabezpečenia vydaných ľuďom z iných krajín EÚ aj z krajín mimo EÚ prevyšoval počet čísel írskym štátnym príslušníkom.

Vzhľadom na to, že počet obyvateľov južného Írska sa od roku 1990 zvýšil o 46 percent – z 3,5 milióna ľudí na súčasných viac ako 5 miliónov ľudí – je zrejmé, že v Írsku dochádza k dramatickým demografickým zmenám, najmä preto, že pôrodnosť je v súčasnosti 1,5 dieťaťa na ženu.

Nikto sa však obyvateľov Írska nikdy nepýtal, či súhlasia s novou plantážou alebo kolonizáciou Írska. To už Íri mali v 17. storočí a pre domorodcov to nedopadlo dobre.

Za posledné dva mesiace sa zhromaždenia proti nekontrolovanému a nepreverenému prisťahovalectvu konajú čoraz častejšie a sú čoraz väčšie. Zúčastňujú sa na nich najmä ľudia z robotníckej triedy a znepokojení rodičia, ktorí sa obávajú, či si ich deti budú môcť v budúcnosti prenajať byt alebo sa dokonca bezpečne prechádzať po svojej obci. Na rozdiel od vládou financovaných mimovládnych organizácií, ktoré sú plné robotníkov zo strednej triedy a protestujú proti otvoreným hraniciam, účastníkmi zhromaždení #MakeIrelandSafeAgain sú často mladé ženy s kočíkmi a deťmi. Obľúbeným mémom symbolizujúcim tieto zhromaždenia je totiž žena tlačiaca kočík. Zhromaždenia proti nekontrolovanému prisťahovalectvu boli doteraz veľmi pokojné a v dobrej nálade. Došlo aj k násilnostiam, ale výlučne zo strany krajne ľavicových protiprotestujúcich, ktorí v priebehu troch týždňov trikrát vrazili autami do účastníkov zhromaždenia. Jeden marxistický fanatik už bol obvinený z toho, že minulý týždeň počas zhromaždenia v East Wall v centre Dublinu vrazil autom do pokojného protestujúceho a ohrozil jeho život.

Ľudia protestujú proti vládnej imigračnej politike, ktorá v praxi znamená chaos na otvorených hraniciach.

Počas štvrtkového programu Prime Time na štátnej televíznej stanici RTE napríklad vyšlo najavo, že viac ako 60 percent tých, ktorí priletia na dublinské letisko, aby požiadali o azyl, tvrdí, že medzi nástupom do lietadla a príchodom k colnému kiosku v Dubline stratili svoj pas. Ďalšia skupina predložila aj falošné doklady. Je teda celkom jasné, že postup medzinárodnej ochrany je v Írsku úplne ošúchaný.

To isté platí aj pre približne 70 000 Ukrajincov, ktorí v Írsku získali okamžitý štatút utečenca. Zatiaľ čo štát Írom tvrdil, že to budú samé ženy a deti, namiesto toho 39 percent z týchto Ukrajincov prichádzajúcich do Írska tvoria mladí muži – určite desaťročia mladší ako 60 rokov a mnohí s prízvukom a “opálením”, ktoré naznačuje, že vôbec nepochádzajú z Ukrajiny. Mnohí ľudia majú pocit, že politická trieda umožňuje, aby sa krajina nechala unášať, a to robí štvrte oveľa nebezpečnejšími. Za posledné dva roky došlo k množstvu pobodaní, vrážd a znásilnení.

Vládnu imigračnú politiku otvorených hraníc podporuje ľavicová opozícia Sinn Fein, labouristi a Ľudia pred ziskom, ktorej mantra by mohla znieť: “Briti von, všetci ostatní dnu.” Kvapká z nich kultúrna sebanenávisť a hibernofóbia, prezlečená za patologický altruizmus voči cudzincom.

Prisťahovalecká kríza v Írsku pomohla prispieť k výraznej kríze bývania. So zvyšujúcim sa počtom prisťahovalcov prichádzajúcich do Írska sa zvyšoval aj dopyt po domoch a bytoch a s rastúcim dopytom sa zvyšovali aj ceny domov a nájomné. Na druhej strane, keďže prichádza viac nízkokvalifikovaných migrantov z bezpečných krajín, ako je Gruzínsko a Albánsko, ktorí žiadajú o azyl, mnohí vysokokvalifikovaní írski mladí ľudia im na letiskách prekračujú cestu, keď odlietajú do krajín, kde si írski absolventi môžu nájsť dobre platenú prácu, kde si môžu dovoliť dom a založiť rodinu. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa na zhromaždeniach objavuje toľko mamičiek s kočíkmi.

Pod povrchom zhromaždení sa však odohráva niečo oveľa hlbšie. Mnohým ľuďom, ktorí sa týchto zhromaždení zúčastňujú, nejde len o bezpečnosť a ochranu ich komunít, ani o to, či si ich deti budú môcť v budúcnosti dovoliť bývanie. Stačí sa pozrieť pod povrch a je jasné, že v Írsku sa rozpútala kultúrna vojna.

Na jednej strane sú vlasteneckí ľudia z robotníckej triedy, ktorí milujú Írsko, ktorí sú ak nie praktizujúcimi katolíkmi, tak aspoň sympatizujúcimi s kresťanským učením, ktorí chcú rozhodovať o tom, čo sa ich deti učia v škole, sú opatrní – ba dokonca sú proti tomu, aby štát ich deťom vnucoval trans ideológiu. Títo ľudia sa inštinktívne búria proti myšlienke cudzej kontroly zo strany veľkých byrokratov, veľkých technikov, veľkých bánk a veľkých farmaceutických spoločností. Chceli by, aby ich zákony tvorili a hranice kontrolovali ľudia, ktorých si zvolili do parlamentu v Dubline. A predovšetkým veria, že zákony, ktoré by sa mali prijímať v Dubline, by mali byť v prospech írskeho ľudu.

Neboli sme na Zemi preto, aby sme zvyšku sveta poskytovali bezplatné bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Írsko je viac ako mokrá skala uprostred Atlantiku, plná spotrebiteľov a výrobcov bez koreňov a bez národa. Nie. Írsko je náš domov, nie ekonomická ubytovňa. Sme Íri, sme ľudia a národ, ktorých k tejto krajine viaže história a kultúra, viera a rodina. Sme národ, nie kolónia, a nedovolíme, aby došlo k druhej plantáži Írska.

V novembri 2018 Strana za slobodu Írska zorganizovala pred írskym parlamentom zhromaždenie proti migračnému paktu OSN, ktorý riešil nelegálnu migráciu tak, že ju v istom zmysle zlegalizoval jedným ťahom pera a hranice prakticky stratili zmysel. To, čo sa začalo v malom počte 150 ľudí, bolo prvým úspešným zhromaždením pravého stredu v Írsku po mnohých desaťročiach. To, čo sa začalo ako malý žaluď, začalo zapúšťať korene a rásť. Viac ľudí teraz pracuje na začiatku nového národného rozkvetu Írska, kde osobná sloboda, mier, prosperita a národná suverenita môžu opäť zapustiť korene a rásť.

Hermann Kelly je zakladateľom a predsedom Írskej strany slobody. Pochádza z Bogside v Derry a kedysi redigoval írske katolícke noviny, než sa stal publicistom v Irish Examiner a Irish Daily Mail. Desať rokov pracoval ako tlačový hovorca euroskeptickej skupiny EFDD v Európskom parlamente a v súčasnosti pracuje ako tlačový hovorca rumunského poslanca ECR Cristiana Terheșa.