Pápež Lev XIV. ostro kritizoval Západ. Spomenul interrupcie, eutanáziu aj obmedzenie slobody prejavu

Pápež Lev XIV. v piatok ráno predniesol svoje prvé novoročné posolstvo pred veľvyslancami akreditovanými pri Svätej stolici. Bolo to prvé novoročné posolstvo nového pápeža – a zameralo sa priamo na politickú situáciu vo svete. Ako sa hovorí, napätie by sa dalo krájať – pápež sa oneskoril takmer o desať minút a niektorí  to považovali za úmysel. Medzi diplomatmi z viac ako 180 krajín sa rýchlo rozšírilo znepokojenie, pretože Lev XIV. sa vyjadroval miestami veľmi jasne, píše denník Welt.

Po uplynulých týždňoch, počas ktorých prezident USA, jeho rodnej krajiny,  okrem iného zajal prezidenta Venezuely,  prítomní  s napätím čakali, čo prvý americký pápež povie vo svojom prejave o situácii vo svete.

Lev XIV. im predniesol dlhý programový prejav o zahraničnej politike, sociálnych a etických témach. S ohľadom na politiku USA obsahoval veľa vecí, ktoré bolo možné chápať ako kritiku súčasnej vlády vo Washingtone. Bol jednoznačný vo svojej výzve k solidarite s migrantmi, ktorí opúšťajú svoju vlasť z núdze a hľadajú ochranu v bohatších krajinách.

Podobne jasné boli aj jeho vyjadrenia o Venezuele. Pápež tu vyzval, aby „sa rešpektovala vôľa venezuelského ľudu a aby sa zasadzovalo za ochranu ľudských a občianskych práv všetkých“. Intervenciu USA v Caracase však vyslovene nespomenul.

Aj jeho širšia kritika oslabenia multilaterálneho systému a nárastu vojnového myslenia obsahovala implicitnú kritiku postupu Donalda Trumpa. Tu bol pápež možno rétoricky najsilnejší: „Diplomacia, ktorá podporuje dialóg a hľadá konsenzus všetkých, je nahradená diplomaciou sily, jednotlivými štátmi alebo skupinami spojencov. Vojna je opäť v móde a šíri sa vojnová nálada.“

Pápežov prejav však obsahoval aj iné body, ktoré sa nemuseli vláde vo Washingtone veľmi páčiť. Napríklad keď dal Organizácii Spojených národov radu, aby sa menej zaoberala šírením „ideológií“ a skôr sa sústredila na svoju úlohu sprostredkovateľa mieru.

Ešte jasnejší bol Lev XIV. vo svojom „kategorickom odsúdení“ štátnej podpory interrupcií. Kritizoval legalizáciu eutanázie a ostro sa vyjadril aj k sociopolitickým modelom, ktoré sú zamerané na ničenie tradičného manželstva medzi mužom a ženou.

V prejave pápeža bola obsiahnutá aj výčitka obmedzovania slobody prejavu a svedomia v západných krajinách, ktoré sa oficiálne hlásia k pravidlám slobody, pluralizmu a demokracie.

Doslovne povedal: „Je poľutovaniahodné konštatovať, že najmä na Západe sa priestor pre skutočnú slobodu prejavu stále viac obmedzuje, zatiaľ čo sa vyvíja nový jazyk s orwellovským nádychom, ktorý vo svojej snahe byť stále inkluzívnejší vedie k vylúčeniu tých, ktorí sa neprispôsobujú ideológiám, ktorými je inšpirovaný.“

V tejto súvislosti vidí, že sloboda svedomia je čoraz viac spochybňovaná aj štátmi, „ktoré sa hlásia k demokracii a ľudským právam“.

Denník dodáva, že niektoré veci, ktoré pápež povedal, sa obsahovo podobali kritike, ktorú nedávno – hoci v úplne inom tóne – predniesol americký viceprezident J.D. Vance na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Za doterajších osem mesiacov svojho pontifikátu to bol pravdepodobne najkonzervatívnejší prejav pápeža z USA.

Text jeho slov bude diplomatom doručený aj v písomnej forme. Všetci ho odovzdajú a okomentujú v oficiálnych listoch svojim vládam vo svojich krajinách. Jeho význam bude preto v najbližších týždňoch intenzívne analyzovaný v hlavných mestách sveta.

Prečítajte si tiež:

• Historik komentuje udalosti posledných dní. Výrok Štefanca ho šokoval: Keď Pán Boh chce niekoho potrestať, zoberie mu rozum 
• Vance varuje Európu pred Trumpovými ambíciami