Bratislava 12. januára 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Mary Altaffer)
Irán si vyrobil medzinárodnú hanbu. Paradoxne, nie až tak tým, že zostrelil civilné lietadlo plné nevinných ľudí – nech to znie akokoľvek cynicky, ale chyby sa občas stanú, ľudia sú omylní, technika môže zlyhať. Hanebné je niečo iné: že to priznali až po troch dňoch usilovného zatĺkania – keď bolo jasné, že zapieranie je neudržateľné
V sobotu zatelefonoval iránsky prezident Hasan Rúhaní ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a v mene Iránu sa mu ospravedlnil. V plnom rozsahu uznal chybu iránskeho vojenského personálu a sľúbil, že tí, ktorí zapríčinili stredajšie zostrelenie ukrajinského lietadla, budú potrestaní. Vyjadril hlbokú ľútosť a sústrasť ukrajinskému národu a rodinám obetí, prisľúbil ústretovosť a všestrannú pomoc pri ďalších činnostiach súvisiacich s prípadom.
Sústrasť pozostalým vyjadril aj najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý nariadil armáde, aby urobila všetko pre to, aby sa v budúcnosti vyvarovala podobných chýb. Iránci tiež údajne Ukrajine sľúbili vyplatiť odškodné príbuzným obetí aj všetkým ostatným zúčastneným stranám, ako aj cenu zostreleného lietadla.
V tejto chvíli si mnohí pripomínajú inú, podobnú udalosť, ktorá sa stala pred takmer 32 rokmi takisto nad teritóriom Iránu. V júli 1988 americký krížnik USS Vincennes zostrelil lietadlo Airbus A300 iránskej štátnej leteckej spoločnosti Iran Air letiace na pravidelnej linke (let 655) z Teheránu do Dubaja. Všetkých 274 cestujúcich a 16 členov posádky zahynulo.
Americká loď vtedy bola protiprávne v iránskych výsostných vodách Perzského zálivu a omylom vystrelila na civilné lietadlo, ktoré si pomýlila s útočiacim vojenským strojom. Posádka USS Vincennes pred tými 32 rokmi (podobne ako pred pár dňami Iránci) bola pod enormným psychickým tlakom, súc si vedomá, že môže dopadnúť rovnako ako rok predtým iná americká loď, ktorá tiež provokovala v iránskych vodách a Iránci na ňu pustili raketu, v dôsledku čoho zahynulo vtedy 37 Američanov.
Američania po zostrelení iránskeho Airbusu svoju vinu nepriznali. Predkladali rôzne vymyslené verzie, vinu dávali iránskemu pilotovi. Známy je výrok bývalého amerického prezidenta Georgea Busha staršieho, ktorý vtedy verejne vyhlásil: „Nikdy sa v mene USA neospravedlním … je mi jedno, aké sú fakty, ale ja nie som človek, ktorý sa ospravedlňuje za USA.“ Irán podal žalobu na Medzinárodný súdny dvor do Haagu a až pod hrozbou jednoznačnej prehry v spore, kde fakty boli nad slnko jasnejšie, Spojené štáty nakoniec – až po ôsmich rokoch od udalosti – priznali, že to bol omyl, vyjadrili ľútosť a vyplatili rodinám obetí odškodnenie. Iránu sa však nikdy neospravedlnili, hoci ich loď sa činu dopustila v iránskych vodách a v iránskom vzdušnom priestore.
Zaujímavé však je, že americká vyšetrovacia komisia vyhodnotila okolnosti prípadu tak, že kapitán americkej lode konal primerane situácii, a že naopak Irán je vinný tým, že dovolil civilnému lietadlu letieť v blízkosti vojenského konfliktu (čo je absurdné, keďže medzi Iránom a USA oficiálne žiadna vojna nebola a Iránci nemohli vedieť, kedy a kam ktorá americká loď popláva). Všetci členovia posádky lode USS Vincennes dostali stuhu za bojové nasadenie, kapitán dostal jedno z najvyšších amerických vojenských vyznamenaní „Legion of Merit“ a koordinátor leteckých bojových operácií dostal medailu „Navy Commendation Medal“.
Ivan Lehotský