Zákon o smrti slobody a demokracie najviac ublíži alternatívnym médiám
Teherán/Moskva 7. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Ronald Zak)
Hovorca iránskej vlády Alí Rabíí v pondelok v Teheráne uviedol, že príčinou zadržania ruskej novinárky Julije Juzikovej je problém s vízami. Novinárkini blízki tvrdili, že je podozrivá zo špionáže pre Izrael a hrozí jej do desať rokov väzenia
Agentúra AP informovala, že hovorca iránskej vlády na tlačovej konferencii zdôraznil, že prípad Juzikovej nepatrí do právomoci iránskej kontrarozviedky. Zároveň uviedol, že iránske úrady tento prípad “posúdia rýchlo”.
O novinárkinom zadržaní v Iráne ako prvý informoval jej bývalý manžel, ruský novinár Boris Vojcechovskij, ktorý minulý piatok na svojom konte na sociálnej sieti Facebook napísal, že Juzikovú zadržali príslušníci iránskych tzv. revolučných gárd priamo v jej hotelovej izbe v Teheráne a previezli do väzby.
Novinárke po zadržaní povolili jediný – asi minútu trvajúci telefonát -, v ktorom stihla povedať, že “v sobotu (minulú) bude súd”. Podľa exmanžela jej údajne hrozí desať rokov väzenia.
Hovorca ruskej diplomatickej misie v Teheráne Andrej Ganenko podľa agentúry Interfax uviedol, že ruské veľvyslanectvo vie o novinárkinom zadržaní a snaží sa dosiahnuť, aby ju mohol navštíviť pracovník konzulátu.
Podľa agentúry AP Ganenko dodal, že novinárka bola obvinená z toho, že pracuje pre izraelské tajné služby. AP však zároveň citovala vyjadrenie hovorcu iránskej vlády, ktorý na tlačovej konferencii v Teheráne vyhlásil, že tento prípad sa týka víz a ďalších podobných trestných činov.
Ako v pondelok uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Moskva chce od Teheránu vysvetlenie zadržania novinárky Juzikovej a očakáva jej skoré prepustenie na slobodu.
Rusko si medzičasom predvolalo aj iránskeho veľvyslanca v Moskve, aby vysvetlil novinárkino zadržanie. Moskva tiež chce, aby boli v Iráne rešpektované všetky práva zadržanej ruskej občianky.
Juziková pracuje pre viacero periodík, medzi inými aj pre ruskú mutáciu týždenníka Newsweek. Je autorkou dvoch kníh vrátane knihy svedectiev ľudí, ktorí prežili masaker v škole v juhoruskom meste Beslan. Počas rukojemníckej drámy, ktorú v roku 2004 rozpútali čečenskí teroristi, a následnej oslobodzovacej akcie ruských bezpečnostných zložiek zahynulo viac ako 330 ľudí, pričom polovica obetí boli deti.
.JPG)
5.0°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
4.9°C
Nedeľa 
4.6°C
2.5°C
5.0°C
