Hovorí sa, že staroba prináša múdrosť. Prináša však aj úpadok. Keď úpadok začne prevažovať nad múdrosťou, nastáva čas, kedy by mali aj tí najambicióznejší uvažovať o odchode do dôchodku.

Ak však Joe Biden alebo Donald Trump uvažovali o takomto odchode do dôchodku, jednoznačne túto myšlienku zavrhli. Namiesto toho sa obaja navrhujú ako kandidáti na druhé pôsobenie v jednej z najvyčerpávajúcejších prác na svete.

Pán Donald Trump má v súčasnosti 77 rokov a pred parlamentnými voľbami bude mať 78 rokov. Pán Joe Biden má 81 rokov a na konci svojho funkčného obdobia by mal 86 rokov, teda ak by vo voľbách vyhral.

“Jednorazová teória”

Podľa najpopulárnejšieho vedeckého vysvetlenia starnutia, tzv. “Jednorazovej teórie” (Disposable-soma theory), sa prirodzeným výberom zdokonaľuje mladosť na úkor veku. Podľa teórie organizmy starnú v dôsledku evolučného kompromisu medzi rastom, reprodukciou a údržbou DNA. “Mladosť” teda najlepšie slúži na odovzdávanie génov ďalšej generácii.

V prípade oboch kandidátov sa tak stalo. Pán Biden splodil štyri deti a má sedem vnúčat, pán Trump splodil päť detí a vnúčat má desať. Podľa názoru mnohých komentátorov sa však evolučná odvrátená strana prejavuje v slovných a fyzických prešľapoch, ktorých sa dopúšťajú obaja, avšak najmä pán Biden.

Pokiaľ ide o vek, pán Biden a pán Trump sa vymykajú ostatným americkým prezidentom aj súčasným predsedom vlád iných krajín. Keď sa pán Trump stal v roku 2017 prezidentom, bol najstarším prezidento. Tento rekord prekonal v roku 2021 pán Biden.

Americká výnimočnosť

Analýza, ktorú minulý rok zverejnil americký think-tank Pew Research Centre, ukázala, že zo 187 krajín, pre ktoré sú k dispozícii údaje, malo len osem lídrov starších ako pán Biden. Najstarším je Paul Biya z Kamerunu, ktorý má 90 rokov.

Medzi bohatými demokraciami OECD je od roku 1950 trendom, že hlavy vlád sú stále mladšie. Priemerný vek pri nástupe do najvyššej funkcie sa za posledné polstoročie znížil zo 60,2 na 55,5 roka. Aká je pravdepodobnosť, že pán Biden alebo pán Trump na tomto poste vydržia?

Daň za prezidentovanie

To je otázka s mnohými premennými. Nie všetky relevantné osobné údaje sú verejne dostupné. A vedecké poznatky o starnutí sú neisté. Niektoré štúdie napríklad naznačujú, že vedenie krajiny si vyberá svoju daň.

Jedna z nich, ktorú v roku 2015 publikovali výskumníci z Harvard Medical School a Case Western Reserve University School of Medicine, sa zaoberala voľbami hlavy štátov v 17 bohatých krajinách, a to až do roku 1722. Dospela k záveru, že víťazi sa po svojich posledných voľbách dožili o 4,4 roka menej ako tí, ktorí nikdy nezastávali tento najvyšší post.

Na druhej strane, prezidenti sú na vrchole spoločenskej hierarchie. To môže predĺžiť dĺžku života, ako ukazujú početné výskumy, počnúc Whitehallskými štúdiami, ktoré v rokoch 1967 až 1988 uskutočnil Michael Marmot z University College London (UCL) na britských štátnych úradníkoch.

Je možné, že sa tieto účinky vyrovnávajú. Práca, ktorú v roku 2011 publikoval Jay Olshansky, gerontológ z Illinoiskej univerzity, odhadla očakávanú priemernú dĺžku života mužov – amerických prezidentov – na základe dobových údajov na 73,3 roka. Skutočná dĺžka života prezidentov, ktorí zomreli prirodzenou smrťou, bola v priemere 73,0 rokov.

To naznačuje, že buď si táto práca nevyberá žiadnu daň, čo je v rozpore so štúdiou Harvard/Case Western Reserve a tiež s inými prácami, alebo že úradujúcim prezidentom by inak zostávalo viac, ako je priemerná dĺžka života.

Dr. Olshansky sa prikláňa k druhému vysvetleniu, a to, že prezidenti pochádzali z privilegovaných vrstiev, mali vysokoškolské vzdelanie a z toho vyplývajúce zdravotné výhody.

Smrť však nie je jedinou zdravotnou udalosťou, ktorá môže skrátiť funkčné obdobie úradujúceho prezidenta. Vyčerpávajúci infarkt alebo mŕtvica môžu prinútiť k rezignácii alebo si vyžiadať uplatnenie 25. dodatku americkej ústavy, ktorý sa týka nespôsobilosti prezidenta.

Všeobecne povedané, riziko mŕtvice sa zdvojnásobuje s každým ďalším desaťročím. To je znepokojujúce. Potom je tu otázka duševnej pohody. Odhliadnuc od mŕtvice, pribúdajúce roky prinášajú dve hrozby pre mozog. Špecifické demencie, ako je Alzheimerova choroba, a všeobecnejšie spomalenie mozgových procesov – hoci nedávny výskum naznačuje, že sa tieto dve hrozby môžu prekrývať.

Alzheimer

Lekárske zobrazovanie umožňuje skúmať mozog ľudí bez príznakov demencie na prítomnosť zhlukov deformovaných bielkovín. Tie sú jedným z charakteristických znakov Alzheimerovej choroby. Štúdia z roku 2019, ktorú vypracoval Jonathan Schott, neurológ z UCL, a jeho kolegovia ukázali, že takéto zhluky zrejme stále spôsobujú škody. A to aj u tých, ktorí nemajú formálnu diagnózu Alzheimerovej choroby.

Naopak, práca publikovaná v roku 2022 tímom z Northwestern University v Chicagu sa zaoberala “neurofibrilárnymi spleťami “, ďalším markerom Alzheimerovej choroby. Uvádza sa v nej, že takzvaní “superstarci” – tí, ktorí mali v genetickej lotérii šťastie a zachovali si zdravú myseľ v zdravých telách dlho po tom, ako ostatní schátrali, mali menej týchto “spletí ” ako zjavne bezchorobní ľudia.

Úbytok kognitívnych funkcií

Bez ohľadu na príčinu je však úbytok kognitívnych funkcií príznakom súvisiacim s vekom, o ktorom sa v súvislosti s kandidátmi diskutuje najčastejšie, najmä v kontexte zjavných “seniorských momentov”, ktoré obaja muži predviedli.

V roku 2021 napríklad pán Biden akoby zabudol meno Lloyda Austina, svojho ministra obrany. Pán Trump si pomýlil Xi Jinpinga, čínskeho prezidenta, s Kim Čong-unom, ktorý vedie Severnú Kóreu.

Výskumy naznačujú, že mentálne schopnosti sa s vekom menia rôznymi spôsobmi – niektoré klesajú, zatiaľ čo iné sa aspoň na určitý čas zlepšujú. Práca Joshuu Hartshorna a Laury Germineovej z Harvardu, respektíve z Massachusettskej všeobecnej nemocnice, podporuje myšlienku, že múdrosť sa s vekom skutočne zvyšuje, a to až do určitého bodu. Aritmetické schopnosti a schopnosti chápania, ako aj slovná zásoba sa zlepšujú do 50 rokov, potom však začínajú klesať.

Avšak pri úlohách, ktoré zahŕňajú krátkodobú pamäť (zapamätanie si vecí bezprostredne po ich predložení) a pracovnú pamäť (zapamätanie si ich o pol hodiny neskôr), to od veku približne 20 rokov ide dolu vodou.

Nie všetci muži sú rovnakí

To všetko môže byť dôvodom na opatrnosť, keď sa stretávame so staršími kandidátmi. Doktor Olshansky z Illinoiskej univerzity však nič z toho nevidí, a to z dvoch dôvodov. Jedným z nich je všeobecný názor, že väčšina kandidátov má privilegovaný pôvod, ktorý im poskytuje prostredie podporujúce priaznivý zdravotný stav. Druhým dôvodom, ktorý sa týka konkrétne pánov Bidena a Trumpa, je, že si myslí, že sú možno geneticky silnejší ako väčšina ich kolegov – inými slovami, že sú “superstarci”.

Pán Trump je nepochybne privilegované dieťa. Jeho otec bol multimilionár a obchodník. Rodinný majetok pána Bidena bol viac zmiešaný. Ale aj tak mal výhodu, že ho ako tínedžera poslali do súkromnej školy. Zatiaľ je to typické. Argument o supermladosti je zaujímavejší. Pred štyrmi rokmi, počas predchádzajúceho súboja Biden-Trump, doktor Olshansky a jeho päť kolegov analyzovali relevantné údaje, ktoré sa im podarilo zhromaždiť a ktoré sa týkali oboch mužov.

Obaja pochádzajú z dlhovekých rodín, pričom každý z nich má osemdesiatročného a nestarnúceho rodiča. To je dobrý prediktor dlhovekosti. Bratia pána Trumpa však zomreli vo veku 42 a 71 rokov a jeho otec ochorel na Alzheimerovu chorobu. Oboje sa pri výpočte počíta v jeho neprospech – rovnako ako jeho hmotnosť a nedostatok pohybu v porovnaní s pánom Bidenom.

Napriek tomu doktor Olshansky na základe týchto údajov v kombinácii s verejne dostupnými lekárskymi záznamami oboch mužov dospel k záveru, že obaja majú vyššiu ako priemernú pravdepodobnosť prežitia nasledujúcich štyroch rokov.