Imigrácia v Macronovom Francúzsku dosahuje nové rekordy, čo môže byť zámer

Imigrácia v Macronovom Francúzsku dosahuje nové rekordy, čo môže byť zámer

Paríž 2. februára 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR – Jaroslav Novák)

 

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin sa ukázal byť oveľa tvrdší voči francúzskym občanom, ktorí organizujú pokojné protesty proti politike otvorených hraníc francúzskej vlády, ako voči samotnému prisťahovalectvu, píše RemixNews

Macron
Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

Rok 2022 bol historickým rokom pre prisťahovalectvo vo Francúzsku. Nikdy predtým táto krajina nezaznamenala taký prílev legálnych aj nelegálnych prisťahovalcov. Pritom podiel tých, ktorí boli deportovaní po tom, čo im bol odmietnutý azyl, zostáva absurdne nízky.

Reklama

“Rekordný rok pre prílev prisťahovalcov do Francúzska: V roku 2022 bolo vydaných 320 330 povolení na pobyt, čo zodpovedá počtu obyvateľov mesta Nantes. A to bez zohľadnenia nelegálneho prisťahovalectva. Je naliehavo potrebné znovu získať kontrolu nad našimi hranicami!” Marine Le Penová napísala vo štvrtok na Twitteri.

Stredopravicový denník Le Figaro 26. januára komentoval údaje zverejnené ministerstvom vnútra titulkom “Čoraz silnejší migračný tlak stavia Francúzsko k múru”. Taktiež uverejnil svoj denný úvodník o “vinnej nedbanlivosti” vlády v súvislosti s prisťahovalectvom.

Reklama

“Zatiaľ čo niektoré reformy, ako napríklad dôchodkovú reformu, je ťažké uskutočniť, pretože sa stretávajú so silným odporom verejnosti,” napísal zástupca šéfredaktora denníka Le Figaro Yves Thréard, “iné sa zdajú byť oveľa jednoduchšie, pretože sú veľmi očakávané. To platí aj pre prisťahovalectvo vo Francúzsku. Legálne alebo nie, vlani opäť lámalo rekordy, a to aj bez toho, aby sme brali do úvahy nútený odchod Ukrajincov. Už desaťročia nás táto téma neprestáva znepokojovať. Veci sa však nezmenili, všetko sa zhoršuje: Všade sa objavujú provizórne tábory, napätie v niektorých štvrtiach a územiach nebezpečne narastá a súvislosti s nárastom kriminality sú zrejmé.”

V minulom roku Francúzsko – krajina so 68 miliónmi obyvateľov – vydalo viac ako 320 000 povolení na prvý pobyt cudzincom, čo predstavuje 17-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Dokonca aj v roku 2019, teda v poslednom roku pred pandémiou Covid, bol počet prvýkrát udelených povolení na pobyt “len” viac ako 277 000. Pre porovnanie, v roku 2007, keď bol zvolený posledný francúzsky stredopravý prezident Nicolas Sarkozy, bol počet takýchto povolení niečo vyše 170 000 a počas jeho päťročného funkčného obdobia osciloval v rozmedzí 193 000 – 197 000.

Po zvolení Françoisa Hollanda zo socialistickej strany, ktorá je otvorene proimigračná, v roku 2012 však začal počet rýchlo stúpať a v poslednom roku jeho prezidentovania, v roku 2017, dosiahol viac ako 247 000. Jeho bývalý osobitný poradca pre európske záležitosti, neskôr minister hospodárstva, ktorý ho v Elyzejskom paláci nahradil, Emmanuel Macron, odvtedy legálnu imigráciu – s výnimkou prvého “krycieho roku” 2020 – neustále zvyšoval, aby v roku 2022 dosiahla 320 330 prvých povolení na pobyt.

Macronov plánovaný návrh zákona nazvaný “Azyl a prisťahovalectvo” by mal tento vývoj ešte viac urýchliť a obsahovať opatrenia na legalizáciu pobytu nelegálnych prisťahovalcov pracujúcich v čiernej ekonomike v odvetviach s nedostatkom pracovníkov, ako sú napríklad reštaurácie.

Z týchto viac ako 320 330 povolení na prvý pobyt bolo 108 340 vydaných študentom, 90 385 v rámci preskupenia rodín, 52 570 ekonomickým prisťahovalcom, 40 490 z humanitárnych dôvodov a 28 545 z iných dôvodov.

Reklama

Okrem toho bolo vydaných 255 118 krátkodobých víz na prácu.

Medzitým počet žiadateľov o azyl – väčšinou ekonomických nelegálnych prisťahovalcov, ktorí požiadali o azyl, aby sa vyhli deportácii – vlani po prvýkrát prekročil hranicu 150 000 a dosiahol 168 699 žiadostí o azyl. Tento počet zahŕňal 137 046 žiadateľov o azyl, ktorí oň požiadali po prvýkrát, 19 057 žiadostí o azyl podaných v rámci odvolacieho konania po zamietnutí prvej žiadosti a 12 596 žiadostí, ktoré boli nakoniec podané vo Francúzsku v rámci Dublinskej dohody EÚ. Podľa tejto dohody by sa žiadosti o azyl mali podávať v členskom štáte EÚ, do ktorého prišli ako do prvého.

Vo Francúzsku sa zvyšuje aj percento kladne vybavených žiadostí o azyl, ktoré dosiahlo historickú úroveň 41,3 %, čo môže potenciálnych nelegálnych migrantov len povzbudiť, aby skúsili šťastie a riskovali svoje životy pri plavbe cez Stredozemné more.

Celkový počet platných povolení na pobyt cudzincov vo Francúzsku dosiahol v minulom roku nový historický rekord, pričom len v kontinentálnom Francúzsku je v súčasnosti platných viac ako 3,8 milióna takýchto povolení. Podľa denníka Le Figaro sa tento počet za 15 rokov takmer zdvojnásobil.

Jediným údajom o prisťahovalectve, ktorý zostáva stále nízky, je počet deportácií: V roku 2022 bolo vyhostených len 11 410 nelegálnych prisťahovalcov. Súčasný minister vnútra Gérald Darmanin má síce veľké ústa, keď sa snaží znieť tvrdo v otázke prisťahovalectva, ale je veľmi slabý, pokiaľ ide o činy, alebo mu jednoducho chýba vôľa dostať prisťahovalectvo opäť pod kontrolu. Ako poznamenal denník Le Figaro, aj keď sa pripočíta 2 098 asistovaných odchodov (za peniaze) a 1 888 “spontánnych odchodov”, celkový počet odchodov je 15 396. Takže aj v oblasti, v ktorej po sebe nasledujúce francúzske vlády vrátane tej súčasnej roky sľubovali, že sa situácia zmení k lepšiemu, si Darmanin v skutočnosti počína horšie ako všetci jeho predchodcovia za prezidenta Macrona: Cazeneuve (16 489 asistovaných alebo nútených odchodov v roku 2016), Collomb (19 957 v roku 2018) a Castaner (23 746 v roku 2019).

Reklama

Deje sa tak v kontexte zvýšeného prisťahovalectva na európskej úrovni, keďže v roku 2022 bude v EÚ a vo Švajčiarsku a Nórsku 953 796 žiadostí o azyl. V Nemecku sa ich počet oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o 24 %, a to o 226 467 žiadostí o azyl. Tieto údaje nezahŕňajú približne 5 miliónov utečencov z Ukrajiny, ktorí v roku 2022 požiadali o “dočasnú ochranu” v EÚ po invázii Ruska do ich krajiny.

Na európskej úrovni boli hlavnými žiadateľmi o štatút utečenca alebo tzv. doplnkovú ochranu Sýrčania, Afganci, Venezuelčania, Turci a Kolumbijčania. Vo Francúzsku zostal Afganistan už piaty rok po sebe prvou krajinou pôvodu žiadateľov o azyl s viac ako 17 000 podanými prvými žiadosťami, nasledovaný Bangladéšom (8 600), Tureckom (8 500), Gruzínskom (8 100) a Konžskou demokratickou republikou (5 900).

Len v rokoch 2015 a 2016 bol počet žiadateľov o azyl v EÚ vyšší, keď bolo prvýkrát podaných 1 216 860 a 1 166 815 žiadostí o azyl. Odvtedy sa celkový počet každoročne udržiaval blízko pol milióna, pričom v roku 2021 bolo prvýkrát podaných 535 045 žiadostí o azyl.

Vzhľadom na to, že legálne a nelegálne prisťahovalectvo sa v priebehu rokov zhoršuje napriek rastúcej nevraživosti voči opatreniam na otvorených hraniciach, vyzerá vládna politika v oblasti prisťahovalectva skôr ako zámerné sociálne inžinierstvo než len ako zlé riadenie.

Argumenty na podporu masového prisťahovalectva – legálneho aj nelegálneho – predniesol v roku 2012 pred poradným výborom pre migráciu britskej Snemovne lordov Ír Peter Sutherland, vtedajší osobitný zástupca OSN pre medzinárodnú migráciu a predseda predstavenstva spoločnosti Goldman Sachs, ktorý predtým pôsobil ako európsky komisár pre hospodársku súťaž a generálny riaditeľ Svetovej obchodnej organizácie.

Podľa Sutherlanda je migrácia nielen “kľúčovou dynamikou hospodárskeho rastu” pre krajiny EÚ, “akokoľvek ťažko sa to občanom týchto štátov vysvetľuje”, ale aj jedinou rozumnou odpoveďou na starnutie a pokles domáceho obyvateľstva. S “váhaním” kvôli nepopulárnosti tejto myšlienky dodal, že je kľúčová “pre rozvoj multikultúrnych štátov”.

Ďalším Sutherlandovým bodom v prospech masovej imigrácie bolo, že z hľadiska európskej integrácie by EÚ “mala urobiť všetko pre to, aby podkopala” “homogenitu” svojich členských štátov. “Štáty sa musia stať otvorenejšími štátmi, pokiaľ ide o ľudí, ktorí ich obývajú, tak ako to dokázalo Spojené kráľovstvo,” tvrdil Sutherland s tým, že došlo k “posunu od štátov, ktoré si vyberajú migrantov, k migrantom, ktorí si vyberajú štáty”, a že masová imigrácia je kľúčom k schopnosti EÚ konkurovať na globálnej úrovni.

Tieto argumenty by mohli byť motívom, ktorý vedie niekoho, ako je francúzsky prezident Emmanuel Macron, presvedčený trhový eurofederalista, ktorý raz povedal, že neexistuje “francúzska kultúra”, ale že existujú “kultúry vo Francúzsku”.

Vo februári 2017 komisár EÚ zodpovedný za prisťahovalectvo Dimitris Avramopoulos na podujatí na Ženevskej univerzite povedal, že EÚ-27 bude v najbližších rokoch potrebovať o 6 miliónov prisťahovalcov viac a že EÚ otvorí imigračné úrady vo všetkých krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora a v západnej Afrike ako spôsob boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

V minulosti sa však presadzovali aj oveľa vyššie čísla. Organizácia Spojených národov spolu s viacerými expertnými skupinami presadzovala myšlienku, že do roku 2050 by do EÚ malo prísť 60 miliónov migrantov, pričom väčšina z nich by mala pochádzať z Afriky.

Reklama

V júni 2018 Federica Mogheriniová, bývalá komunistka, ktorá bola v tom čase podpredsedníčkou Európskej komisie a vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, obhajovala pokračovanie masového prisťahovalectva do Európy pred africkými lídrami, ktorí sa zišli na samite EÚ a skupiny G5 Sahel v Bruseli. Povedala im, že “niektoré hospodárske odvetvia v Európe by bez prisťahovalectva jednoducho museli zo dňa na deň prestať fungovať”.

A pokiaľ ide o francúzskeho ministra vnútra Géralda Darmanina, ten sa ukázal byť oveľa tvrdší voči francúzskym občanom, ktorí organizujú pokojné protesty proti politike otvorených hraníc francúzskej vlády, ako voči samotnému prisťahovalectvu.

 

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

18:12

Slovenská republika počas volebného obdobia 2020 – 2023 prvýkrát v histórii hospodárila zodpovednejšie ako v priemere krajiny EÚ. Uviedol to v pondelok Igor Matovič v súvislosti s predbežnými oficiálnymi údajmi o hospodárení SR za rok 2023, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Podľa zverejnených údajov deficit verejných financií bol vlani na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), pôvodne schválený rozpočet pritom počítal so schodkom 6,4 % HDP.

17:42

Spotrebiteľom v eurozóne sa v apríli mierne zlepšila nálada a ich dôvera vzrástla, zatiaľ čo v celej Európskej únii (EÚ) zostala stabilná. Vyplýva to z predbežných údajov Európskej komisie (EK).

17:36

Ruský vojenský súd v pondelok odsúdil v neprítomnosti na šesť rokov odňatia slobody za “ospravedlňovanie terorizmu” Američana Andyho Stonea, hovorcu spoločnosti Meta.

17:35

Štátny zástupca obžaloval bývalého vedúceho prezidentskej kancelárie (KPR) Vratislava Mynářa z dotačného podvodu a z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Mynář KPR šéfoval počas mandátu exprezidenta Miloša Zemana. V pondelok na to upozornil server Seznam Zprávy.

17:34

Bulharský premiér Dimitar Glavčev už po dvoch týždňoch odvolal ministra zahraničných vecí Stefana Dimitrova a v pondelok sa sám ujal funkcie šéfa diplomacie.

17:00

Zrušené medzivládne konzultácie medzi slovenskou a českou vládou nič nemenia na nadštandardných vzťahoch oboch krajín. V pondelok sa na tom zhodli predstavitelia KDH a KDU-ČSL na rokovaní v Brne. Za spoločnú hrozbu označili nástup populizmu a nárast ruského vplyvu.

16:59

Predbežné oficiálne údaje o hospodárení SR za minulý rok, ktoré v pondelok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, považuje Ministerstvo financií (MF) SR za dobrú správu. Tieto výsledky však podľa rezortu zatieňuje očakávaný vývoj deficitu v roku 2024, ktorému lepší ako predpokladaný vlaňajší vývoj nepomôže.

16:40

Lekárske odborové združenie (LOZ) si na piatkovom (19. 4.) sneme opätovne zvolilo za predsedu Petra Visolajského. Ten funkciu zastával aj doteraz. Na sneme sa konala aj voľba členov Výboru LOZ. Medzi novozvolených členov výboru patria Miroslava Kyselá, Ján Sýkora, Miroslav Mendel, Branislav Serva, Peter Zimmermann, Anna Šušolíková, Dalibor Fedák a Anton Križalkovič.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke súťažiaci bežci prechádzajú cez Tower Bridge počas Londýnskeho maratónu v Londýne

Autor: TASR/AP-Aaron Chown/PA via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali