“Nebránim sa kritike rozhodovacej činnosti ústavného súdu, pokiaľ je vecná a konštruktívna, pretože takýto druh kritiky považujem za prirodzený a potrebný. Avšak v záujme ochrany autority a nestrannosti súdnictva by tomu mali zodpovedať argumentácia a vyjadrovacie prostriedky predsedu najvyššieho súdu tak vo vzťahu k sudcom ústavného súdu, ako aj k ústavnému súdu ako k inštitúcii,” napísala Macejková.
Harabin zvolal na 20. augusta tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil, že podá trestné oznámenie na ústavných sudcov Ladislava Orosza, Jána Lubyho a Ľudmilu Gajdošíkovú, pretože hrubo zneužili právomoci verejného činiteľa. Sudcovia podľa neho úmyselne porušili zákon, keď rozhodli, že Harabinova zmena senátu na Najvyššom súde SR z augusta 2010 nebola v poriadku. Na tej istej tlačovej konferencii Harabin informoval, že podal návrh na disciplinárne stíhanie ďalších sudcov Ústavného súdu SR, a to na Sergeja Kohuta, Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa, pretože podľa neho pochybili pri vydaní rozhodnutia v kauze piťovci.
Ako ma na takúto svojvôľu dvoch najvyšších súdnych inštitúcii reagovať obyčajný občan? Už tak spochybnená vymožiteľnosť práva na Slovensku je teraz podkopávaná v očiach verejnosti priamo aktérmi z dvoch najvyšších súdnych inštitúcii. Bolo by úplne zahanbujúce, keby sa potvrdilo, že sudcovia oboch súdov si vybavujú osobné účty cez rozhodnutia týchto inštitúcii a zločinci, ako nedávno Piťovci, sa dostávajú na slobodu. Tento stav súdnej moci nedáva signál stability a právnej istoty pre ďalší vývoji súdnictva na Slovensku.